Združenie sudcov Slovenska nepriamo podporilo kandidatúru sudkyne a súčasnej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej (nominantka Smeru-SD) na členku Súdnej rady.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) – Združenie sudcov Slovenska (ZSS) nepriamo podporilo kandidatúru sudkyne a súčasnej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej (nominantka Smeru-SD) na členku Súdnej rady. Vyplýva to zo stanoviska združenia, ktoré jeho prezident Miroslav Sopoliga zaslal predsedovi ústavnoprávneho výboru parlamentu Robertovi Madejovi (Smer-SD), predsedom poslaneckých klubov vládnej koalície, ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd) a štátnej tajomníčke Jankovskej.
V stanovisku prezident ZSS konštatuje, že je v súlade s Ústavou SR rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, ktorý v utorok (6.6.) odobril kandidatúru sudkyne Jankovskej a advokáta Allana Böhma. Štátnu tajomníčku navrhol šéf výboru Madej, Böhma poslanec Ondrej Dostál (SaS). „Rozhodnutie ústavnoprávneho výboru je súladné so záväzným rozhodnutím ústavného súdu,“ uviedol Sopoliga.
Nesúhlas s kandidatúrou Jankovskej vyjadrili predstavitelia opozície aj ministerka spravodlivosti. Z pohľadu Sopoligu ho odôvodnili tým, že ide o kontroverzný návrh, ktorý predstavuje silné prepojenie výkonnej a súdnej moci a nie je taktiež zohľadnená potreba zabezpečiť paritné zloženie Súdnej rady.
„Uvedené reakcie politikov neprihliadajú náležite na judikatúru Ústavného súdu (PL ÚS 2/2012), z ktorej vyplýva, že priamo v texte Ústavy nemá Súdna rada obmedzenie týkajúce sa vyváženosti členov Súdnej rady z hľadiska pomeru sudcov a iných profesií,“ uviedol Sopoliga.
Súdna rada je podľa šéfa stavovskej organizácie osobitným nezávislým orgánom súdnej moci, ktorý má garantovať predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu.
„To nebude náležite zabezpečené pri paritnom zabezpečení sudcov a nesudcov ako členov Súdnej rady, keďže orgány výkonnej i zákonodarnej moci majú oprávnenie aj bez uvedenia dôvodu odvolať svojho nominanta, takže pri platnom rozhodovaní minimálne desiatimi hlasmi by de facto a de iure bez súhlasu výkonnej a zákonodarnej moci nemohla Súdna rada reálne plniť úlohu o garantovaní nezávislého postavenie súdnej moci a sudcovskej legitimity od výkonnej a zákonodarnej moci,“ zdôraznil Sopoliga.
Ministerka spravodlivosti v najnovšej novele sudcovských zákonov presadila princíp, aby zákonodarnú, výkonnú moc a prezidenta zastupovali v rade nesudcovia. Podľa prezidenta ZSS však nevyvrátila v legislatívnom procese vecnú argumentáciu o protiústavnosti tejto časti novely, ako to v zásadných pripomienkach zhodne uvádzajú Súdna rada, Najvyšší súd, Generálna prokuratúra a Združenie sudcov Slovenska.
„Takže je reálne, že dôjde k vyriešeniu rozporných právnych názorov o protiústavnosti tejto úpravy rozhodovaním Ústavného súdu,“ uzavrel Sopoliga.
V stanovisku prezident ZSS konštatuje, že je v súlade s Ústavou SR rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, ktorý v utorok (6.6.) odobril kandidatúru sudkyne Jankovskej a advokáta Allana Böhma. Štátnu tajomníčku navrhol šéf výboru Madej, Böhma poslanec Ondrej Dostál (SaS). „Rozhodnutie ústavnoprávneho výboru je súladné so záväzným rozhodnutím ústavného súdu,“ uviedol Sopoliga.
Nesúhlas s kandidatúrou Jankovskej vyjadrili predstavitelia opozície aj ministerka spravodlivosti. Z pohľadu Sopoligu ho odôvodnili tým, že ide o kontroverzný návrh, ktorý predstavuje silné prepojenie výkonnej a súdnej moci a nie je taktiež zohľadnená potreba zabezpečiť paritné zloženie Súdnej rady.
„Uvedené reakcie politikov neprihliadajú náležite na judikatúru Ústavného súdu (PL ÚS 2/2012), z ktorej vyplýva, že priamo v texte Ústavy nemá Súdna rada obmedzenie týkajúce sa vyváženosti členov Súdnej rady z hľadiska pomeru sudcov a iných profesií,“ uviedol Sopoliga.
Súdna rada je podľa šéfa stavovskej organizácie osobitným nezávislým orgánom súdnej moci, ktorý má garantovať predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu.
„To nebude náležite zabezpečené pri paritnom zabezpečení sudcov a nesudcov ako členov Súdnej rady, keďže orgány výkonnej i zákonodarnej moci majú oprávnenie aj bez uvedenia dôvodu odvolať svojho nominanta, takže pri platnom rozhodovaní minimálne desiatimi hlasmi by de facto a de iure bez súhlasu výkonnej a zákonodarnej moci nemohla Súdna rada reálne plniť úlohu o garantovaní nezávislého postavenie súdnej moci a sudcovskej legitimity od výkonnej a zákonodarnej moci,“ zdôraznil Sopoliga.
Ministerka spravodlivosti v najnovšej novele sudcovských zákonov presadila princíp, aby zákonodarnú, výkonnú moc a prezidenta zastupovali v rade nesudcovia. Podľa prezidenta ZSS však nevyvrátila v legislatívnom procese vecnú argumentáciu o protiústavnosti tejto časti novely, ako to v zásadných pripomienkach zhodne uvádzajú Súdna rada, Najvyšší súd, Generálna prokuratúra a Združenie sudcov Slovenska.
„Takže je reálne, že dôjde k vyriešeniu rozporných právnych názorov o protiústavnosti tejto úpravy rozhodovaním Ústavného súdu,“ uzavrel Sopoliga.