Prezident Združenie sudcov Slovenska Juraj Sopoliga sa odvoláva na materiálne jadro ústavy, do ktorého zahŕňa aj ústavnú ochranu nezávislosti súdnictva.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity sudcov môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite. Uvádza to Združenie sudcov Slovenska (ZSS), ktoré vyzvalo vládnu koalíciu na upustenie od legislatívneho zámeru zrušiť rozhodovaciu imunitu sudcov. TASR o tom informoval prezident ZSS Juraj Sopoliga.
„Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite, lebo nemožno vylúčiť vytváranie priestoru na šikanovanie nepohodlných sudcov, ak nebudú rozhodovať podľa želaní vyslovených alebo naznačených orgánmi výkonnej (politickej) moci, t.j. nahradenie nezávislého sudcu sudcom závislým od politikov,“ uviedol Sopoliga.
Trestnoprávnu imunitu sudcov zakotvenú v článku 148 Ústavy SR považuje ZSS za záruku osobnej ochrany pri výkone verejnej moci a zásadnú právnu garanciu nezávislosti sudcov. Jej narušenie by podľa ZSS znamenalo porušenie nezávislosti súdnictva.
Sopoliga sa odvoláva na materiálne jadro ústavy, do ktorého zahŕňa aj ústavnú ochranu nezávislosti súdnictva. Tým pádom by legislatívny zámer vyňať článok 148 z ústavy považoval za protiústavný. ZSS tiež pripomína názor Ústavného súdu o existencii mechanizmu proti svojvoľnému rozhodovaniu sudcov, ktorým je disciplinárne konanie.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce z ústavy vyňať ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite, trvá však na tom, že nejde trestať právny názor. Ak však sudca rozhodne svojvoľne a proti logike, zákonom a judikatúre, tak chce mať možnosť, aby bol postihnuteľný. V súvislosti so zrušením rozhodovacej imunity Kolíková pripomína, že sa k už existujúcemu disciplinárnemu previneniu o svojvôli pridá nový trestný čin ohýbania práva. Na to však treba zmeniť ústavu, ktorej časť článku 148 dáva podľa ministerky sudcom priestor na svojvoľné rozhodovanie.
„Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite, lebo nemožno vylúčiť vytváranie priestoru na šikanovanie nepohodlných sudcov, ak nebudú rozhodovať podľa želaní vyslovených alebo naznačených orgánmi výkonnej (politickej) moci, t.j. nahradenie nezávislého sudcu sudcom závislým od politikov,“ uviedol Sopoliga.
Trestnoprávnu imunitu sudcov zakotvenú v článku 148 Ústavy SR považuje ZSS za záruku osobnej ochrany pri výkone verejnej moci a zásadnú právnu garanciu nezávislosti sudcov. Jej narušenie by podľa ZSS znamenalo porušenie nezávislosti súdnictva.
Sopoliga sa odvoláva na materiálne jadro ústavy, do ktorého zahŕňa aj ústavnú ochranu nezávislosti súdnictva. Tým pádom by legislatívny zámer vyňať článok 148 z ústavy považoval za protiústavný. ZSS tiež pripomína názor Ústavného súdu o existencii mechanizmu proti svojvoľnému rozhodovaniu sudcov, ktorým je disciplinárne konanie.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce z ústavy vyňať ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite, trvá však na tom, že nejde trestať právny názor. Ak však sudca rozhodne svojvoľne a proti logike, zákonom a judikatúre, tak chce mať možnosť, aby bol postihnuteľný. V súvislosti so zrušením rozhodovacej imunity Kolíková pripomína, že sa k už existujúcemu disciplinárnemu previneniu o svojvôli pridá nový trestný čin ohýbania práva. Na to však treba zmeniť ústavu, ktorej časť článku 148 dáva podľa ministerky sudcom priestor na svojvoľné rozhodovanie.