Na Slovensku je podľa posledných štatistík maximálna spracovateľská kapacita pre textilný odpad na úrovni 13.000 ton ročne.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Metodickú príručku k zberu textilu pre obce z dielne envirorezortu vníma Zväz odpadového priemyslu (ZOP) len ako prvý krok k postupnému nastaveniu zberu textilu. Ide o nový prúd odpadu, pre ktorý chýba mechanizmus financovania, dostatočná recyklačná infraštruktúra aj inovatívne technológie. Pre TASR to uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
"Ak sa má v zmysle európskej smernice o odpadoch zaviesť plošný zber všetkého textilu, teda aj zber toho odpadového/špinavého, ktorý už nie je vhodný na predaj, v prvom rade je potrebné zadefinovať mechanizmus financovania zberu," povedal Chovanec. Najschodnejším modelom, ktorý odporúča aj Európska komisia, je zaradenie textilného odpadu pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov, čiže zavedenie recyklačných poplatkov, podobne, ako je to pri triedenom zbere skla, papiera alebo plastov, tvrdí.
Na Slovensku je podľa posledných štatistík maximálna spracovateľská kapacita pre textilný odpad na úrovni 13.000 ton ročne. Postupný potenciál zberu po jeho plošnom zavedení by sa mal vyšplhať až na číslo 60.000 ton ročne, priblížil Chovanec. "Preto okrem financovania, potrebuje Slovensko aj výrazným spôsobom podporiť vznik nových recyklačných stredísk na spracovanie tohto prúdu odpadov," poznamenal.
Zber textilného odpadu je v mnohých samosprávach na Slovensku podľa Chovanca zavedený. No je zameraný len na zber skôr kvalitného, minimálne použitého textilu určeného do "second handov", kde sú náklady na zber a prípravu na opätovné použitie z väčšej časti vykryté tržbami za predaj. Riaditeľ ZOP dodal, že zavedenie zberu odpadového textilu môže do zavedenia recyklačných poplatkov rozpočty samospráv zaťažiť viac ako opätovne použitý textil.
"Na druhej strane ale môžu obce a mestá tieto dodatočné náklady vykryť príspevkami z Envirofondu cez vyššiu mieru triedenia, ktoré by sa mali po novom prideľovať automaticky. Obce a mestá, ktoré svoj odpad skládkujú, môžu zavedením oddeleného zberu odpadového textilu ušetriť aj na znížení množstva zmesového odpadu, ktorý bude potrebné od 1. januára 2025 taktiež nákladnejšie upravovať," skonštatoval Chovanec.
Hlavným cieľom zavedenia triedeného zberu textilu je podľa Chovanca dlhodobá snaha Slovenska splniť európske recyklačné ciele a do roku 2035 zvýšiť recykláciu komunálnych odpadov na 65 percent a znížiť skládkovanie pod desať percent.
Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo na svojom webe metodickú príručku pre zber textilného odpadu. Určuje v nej povinnosti pre obce. Slovensko je povinné zaviesť triedený zber textilu od 1. januára 2025.
"Ak sa má v zmysle európskej smernice o odpadoch zaviesť plošný zber všetkého textilu, teda aj zber toho odpadového/špinavého, ktorý už nie je vhodný na predaj, v prvom rade je potrebné zadefinovať mechanizmus financovania zberu," povedal Chovanec. Najschodnejším modelom, ktorý odporúča aj Európska komisia, je zaradenie textilného odpadu pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov, čiže zavedenie recyklačných poplatkov, podobne, ako je to pri triedenom zbere skla, papiera alebo plastov, tvrdí.
Na Slovensku je podľa posledných štatistík maximálna spracovateľská kapacita pre textilný odpad na úrovni 13.000 ton ročne. Postupný potenciál zberu po jeho plošnom zavedení by sa mal vyšplhať až na číslo 60.000 ton ročne, priblížil Chovanec. "Preto okrem financovania, potrebuje Slovensko aj výrazným spôsobom podporiť vznik nových recyklačných stredísk na spracovanie tohto prúdu odpadov," poznamenal.
Zber textilného odpadu je v mnohých samosprávach na Slovensku podľa Chovanca zavedený. No je zameraný len na zber skôr kvalitného, minimálne použitého textilu určeného do "second handov", kde sú náklady na zber a prípravu na opätovné použitie z väčšej časti vykryté tržbami za predaj. Riaditeľ ZOP dodal, že zavedenie zberu odpadového textilu môže do zavedenia recyklačných poplatkov rozpočty samospráv zaťažiť viac ako opätovne použitý textil.
"Na druhej strane ale môžu obce a mestá tieto dodatočné náklady vykryť príspevkami z Envirofondu cez vyššiu mieru triedenia, ktoré by sa mali po novom prideľovať automaticky. Obce a mestá, ktoré svoj odpad skládkujú, môžu zavedením oddeleného zberu odpadového textilu ušetriť aj na znížení množstva zmesového odpadu, ktorý bude potrebné od 1. januára 2025 taktiež nákladnejšie upravovať," skonštatoval Chovanec.
Hlavným cieľom zavedenia triedeného zberu textilu je podľa Chovanca dlhodobá snaha Slovenska splniť európske recyklačné ciele a do roku 2035 zvýšiť recykláciu komunálnych odpadov na 65 percent a znížiť skládkovanie pod desať percent.
Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo na svojom webe metodickú príručku pre zber textilného odpadu. Určuje v nej povinnosti pre obce. Slovensko je povinné zaviesť triedený zber textilu od 1. januára 2025.