Bratislava 16. februára (Teraz.sk) – Futbalovou udalosťou číslo 1 na Slovensku bol počas uplynulých dní prestup Mareka Hamšíka z Neapolu do čínskeho klubu Ta-lien I-fang. Ikona talianskeho veľkoklubu pôsobila na Apeninskom polostrove celkovo 15 rokov, pričom pre jej futbalový rast boli mimoriadne dôležité dva roky predtým, ktoré rodák z Banskej Bystrice strávil v doraste bratislavského Slovana. Počas nich bol jeho susedom na internátnej izbe a cez prázdniny aj v útrobách štadióna na Tehelnom poli Jozef Adámik, ktorý si v televíznom štúdiu TABLET.TV okrem iného aj na tieto roky zaspomínal.

Adámik, ktorý počas seniorskej kariéry obliekal dresy Slovana, Dubnice, Banskej Bystrice, Prešova, Trnavy či Baníka Ostrava, si na príchod Hamšíka do mládežníckej gardy belasých v lete 2002 pamätá akoby sa udial včera. „Marek prišiel do Bratislavy trochu neskôr ako ja, no na ten deň si spomínam úplne presne. Sedel v kúte izby a už vtedy mal na hlave svojho povestného kohútika. Možno aj preto som si ho hneď všimol. Od začiatku bol však viac-menej iný ako my ostatní. Bolo na ňom vidieť, že chce niečo dokázať. A aj za tým tvrdo šiel. Cez prázdniny, keď bol internát zatvorený a bývali sme na izbách v útrobách starého Tehelného poľa, tak sme si v rámci voľna chodili zakopať na hlavné ihrisko. Vtedy sme sa hrali na Beckhama či mnohých ďalších veľkých futbalistov, ktorí boli v tom čase v kurze. Ak ma pamäť neklame, Marek sa videl v kreatívnom Zidaneovi. To boli teda hráči, ktorých sme chceli napodobniť, to boli naše sny, ktoré sa týkali futbalu. Ale ako všetci chlapci v tom veku aj my sme snívali o veľkých peniazoch, krásnych babách či drahých autách,“ rozhovoril sa Jozef Adámik.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JOZEFOM ADÁMIKOM:



Pôsobeniu Hamšíka v SSC Neapol predchádzal angažmán v konkurenčnej Brescii, kam sa dostal len po šiestich štartoch za seniorský tím v tom čase druholigového Slovana Bratislava. „Ak si dobre spomínam, tak hneď vo svojom prvom ligovom zápase za mužov urobil na hranici šestnástky jednu geniálnu sťahovačku, za ktorú si vyslúžil obrovský aplauz u divákov. A hoci ešte potom zopár duelov za nás odohral, práve ten prvý súboj s Michalovcami bol istým spôsobom v jeho kariére zlomový. Bezprostredne po ňom už totiž bolo jasné, že pôjde do Brescie,“ pokračoval Adámik, ktorý nepopiera, že mu angažmán v Taliansku s ostatnými spoluhráčmi aj trochu závideli. „To je pravda, no na druhej strane to bola pre nás obrovská motivácia. A to najmä v tom smere, že aj z druhej slovenskej ligy sa dá dostať do takého klubu. Ale samozrejme, že Marekovi pomohla aj mládežnícka reprezentácia, v ktorej sme boli taktiež spoluhráčmi.“

V Neapole strávil súčasný rekordér v počte reprezentačných štartov viac než jedenásť rokov, počas ktorých prekonal viacero klubových rekordov vrátane nastrieľaných gólov legendárneho Diega Maradonu. Nečudo, že v priebehu tohto obdobia sa Hamšíkovo meno ocitlo v hľadáčiku európskych veľkoklubov, ako sú Juventus Turín, Manchester United či FC Barcelona. Nemal to skúsiť aj inde ako v SSC? „Ja osobne si myslím, že urobil dobre, keď zostal tak dlho v Neapole. Veď aj vďaka tomu si získal tamojších fanúšikov. Tí ho tam doslova milujú. Zhruba pred rokom som ho v Taliansku navštívil, a tak som to mal možnosť vidieť a zažiť na vlastnej koži. Priznám sa, že niečo také som u nás nikdy nevidel. Tak ho tam zbožňujú a uctievajú. Ľudia odtiaľ nám to aj vysvetlili, a to tak, že Bohom Neapola je Maradona a Marek je jeho Ježišom,“ prezradil Adámik, ktorý v našej najvyššej súťaži obliekal dresy Slovana Bratislava, Dubnice, Banskej Bystrice, Prešova i Trnavy, pričom v priebehu jesennej časti sezóny 2013/14 viedol v niektorých zápasoch trnavský Spartak ako kapitán.

Nadšenec teqballu

Kým Hamšík sa s Neapolom rok čo rok pohyboval v pokojných vodách tabuľky a neraz dokonca útočil na taliansky titul, jeho spoluhráč z dorasteneckých čias si počas jediného zahraničného angažmánu vyskúšal tuhý boj o záchranu. Ako si Adámik spomína na sezónu 2011/12 v drese Baníka Ostrava? „Tam som zistil, čo je to tlak. Pre tamojších fanúšikov je totiž futbal niečo ako náboženstvo. A keďže v tom čase neboli spokojní s tým, čo sa celkovo okolo klubu deje, dávali to patrične najavo. A to dokonca aj tým, že určitá skupinka nás chodievala pravidelne sledovať na tréningy. Nejeden i prerušila, aby nám vysvetlila, že hráme za Baník, a tak sa aj k tomu máme postaviť. Jasne nám teda dali najavo, že sa jednoznačne odmietajú stotožniť s tým, že by mala Ostrava vypadnúť z najvyššej súťaže. No napokon všetko dobre dopadlo, v lige sme sa zachránili,“ vrátil sa myšlienkami necelých sedem rokov dozadu skúsený stopér.



V súčasnosti hráva Adámik nižšiu súťaž v Rakúsku a pracuje v jednej nadnárodnej spoločností ako obchodný zástupca. Okrem toho sa s niektorými nadšencami snažia dostať na Slovensku do povedomia nový šport – teqball. „Zhruba pred tromi-štyrmi mesiacmi sme sa s dvomi kamarátmi z Komárna začali oň zaujímať. Asi pred tromi rokmi ho založili Maďari, pričom ide o šport, ktorý sa hrá na podobnom stole, aký sa využíva pri stolnom tenise, akurát je trochu zaoblený. Súčasťou je taktiež plastová sieťka. Hrá sa s klasickou futbalovou loptou a pri jeho hre človek potrebuje nielen technické zručnosti, ale musí do hry zapájať aj myslenie. Nedávno sme na Slovensku založili aj teqballovú asociáciu. Teraz už len čakáme, aby nás medzi seba prijala celosvetová únia. Až potom budeme môcť hovoriť a plánovať určité štruktúry, kluby či nejakú ligu,“ uzavrel Jozef Adámik.