80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Prestížny atletický magazín Track and Field News zaradil v roku 2020 Pribilinca medzi desať najlepších chodcov na 20 km v histórii, v rebríčku obsadil deviatu priečku.
Autor TASR
Kremnica/Bratislava 6. júla (TASR) - V osemdesiatych rokoch minulého storočia patril Jozef Pribilinec k svetovej chodeckej špičke. Svoju dominanciu na 20-kilometrovej trati potvrdil víťazstvom na olympijských hrách v Soule v roku 1988. Okrem najcennejšieho olympijského kovu dosiahol na "dvadsiatke" zlato aj na majstrovstvách Európy 1986 v Stuttgarte a dve striebra si odniesol aj z majstrovstiev sveta (Helsinki 1983, Rím 1987). Na Svetovom pohári v Bergene 1983 vyhral preteky vo svetovom rekorde. V pondelok 6. júla bude mať legendárny chodec Jozef Pribilinec 60 rokov.
Prestížny atletický magazín Track and Field News zaradil v roku 2020 Pribilinca medzi desať najlepších chodcov na 20 km v histórii, v rebríčku obsadil deviatu priečku. Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOVŠ). Do Siene slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013.
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v neďalekej Kopernici. Športu sa venoval od detstva, ale najprv to bol beh na lyžiach. V roku 1977 takmer bez prípravy a údajne v kopačkách vyhral celoštátne učňovské preteky v chôdzi, ktoré sa konali v Žiline. Ešte v tom istom roku, ako 17-ročný, prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica, kde sa dostal do skupiny legendárneho chodeckého trénera Juraj Benčíka, ktorý ho viedol takmer počas celej kariéry. Pod jeho vedením, už po dvoch rokoch tréningu, vyhral Pribilinec v poľskom meste Bydgoszcz juniorské majstrovstvá Európy 1979 na 10 kilometrov. Úspech ho okamžite zaradil medzi "dospelých", kde si veľkú premiéru odkrútil už v roku 1980 na OH v Moskve a na 20-kilometrovej trati skončil dvadsiaty.
Veľké úspechy nenechali na seba dlho čakať. V roku 1982 dosiahol vo svojej najsilnejšej disciplíne - 20-kilometrovej trati - striebro na ME v Aténach. Striebro si v roku 1983 odniesol z Helsínk, zo svojho premiérového vystúpenia na MS, keď ho v závere zdolal iba Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec oplatil Mexičanovi prehru ešte v tom istom roku oplatil vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše časom (1:19:30 h) vytvoril svetový rekord.
V roku 1984 bol Pribilinec v špičkovej forme a patril k favoritom chodeckej 20-ky aj 50-ky pred blížiacimi sa OH v Los Angeles. Na olympiádu však neodcestoval, výprava ČSSR olympijské hry v Los Angeles z politických dôvodov totiž bojkotovala. Už o dva roky neskôr sa v Stuttgarte stal majstrom Európy, keď zvíťazil s 15-metrovým náskokom pred dlhoročným rivalom Talianom Mauriziom Damilanom. Európsky titul, ale na päťkilometrovej trati, vybojoval tiež na halových ME 1987 v Liévine a tiež v Budapešti v roku 1988. Veľkú smolu mal na halových MS 1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za víťazom Michailom Ščennikovom zo Sovietskeho zväzu zaostal o jedinú stotinu. "Moja najcennejšia medaila je, rozhodne, olympijská. Ale ak by som mal ešte jednu pridať, tak striebro z halových MS 1987. Do cieľa som došiel s roztrhnutým svalom a veľkými bolesťami a prehral som o stotinu. Tá stotina vo mne stále rezonuje," zaspomínal si Pribilinec pre TASR.
V roku 1988 sa v juhokórejskom Soule konali olympijské hry. Chodecká 20-ka bola na programe 23. septembra a diváci v Československu sledovali zlatý úspech Jozefa Priblilnca v ranných hodinách. Do cieľa prišiel s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a časom 1:19:57 h vytvoril nový olympijský rekord. Ten prekonal až v roku 2000 Poliak Korzeniowski.
Rok po hrách v Soule ukončil aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s kolenom. Po štvorročnej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral preteky Záhorácka dvadsiatka, čo mu zabezpečilo nomináciu na svetový šampionát, ktorý sa konal v Stuttgarte v roku 1993. Tam sa sedemnástym miestom definitívne rozlúčil so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem titulov majstra Československa (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988). "Keď si spomeniem na svoju kariéru, hneď mi napadne tá atmosféra. Je to niečo úplne iné ako v bežnom živote, ja to prirovnávam k takému zvláštnemu dusnu," povedal Pribilinec. Po skončení kariéry a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994-1998 poslancom Národnej rady SR.
Prestížny atletický magazín Track and Field News zaradil v roku 2020 Pribilinca medzi desať najlepších chodcov na 20 km v histórii, v rebríčku obsadil deviatu priečku. Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOVŠ). Do Siene slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013.
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v neďalekej Kopernici. Športu sa venoval od detstva, ale najprv to bol beh na lyžiach. V roku 1977 takmer bez prípravy a údajne v kopačkách vyhral celoštátne učňovské preteky v chôdzi, ktoré sa konali v Žiline. Ešte v tom istom roku, ako 17-ročný, prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica, kde sa dostal do skupiny legendárneho chodeckého trénera Juraj Benčíka, ktorý ho viedol takmer počas celej kariéry. Pod jeho vedením, už po dvoch rokoch tréningu, vyhral Pribilinec v poľskom meste Bydgoszcz juniorské majstrovstvá Európy 1979 na 10 kilometrov. Úspech ho okamžite zaradil medzi "dospelých", kde si veľkú premiéru odkrútil už v roku 1980 na OH v Moskve a na 20-kilometrovej trati skončil dvadsiaty.
Veľké úspechy nenechali na seba dlho čakať. V roku 1982 dosiahol vo svojej najsilnejšej disciplíne - 20-kilometrovej trati - striebro na ME v Aténach. Striebro si v roku 1983 odniesol z Helsínk, zo svojho premiérového vystúpenia na MS, keď ho v závere zdolal iba Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec oplatil Mexičanovi prehru ešte v tom istom roku oplatil vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše časom (1:19:30 h) vytvoril svetový rekord.
V roku 1984 bol Pribilinec v špičkovej forme a patril k favoritom chodeckej 20-ky aj 50-ky pred blížiacimi sa OH v Los Angeles. Na olympiádu však neodcestoval, výprava ČSSR olympijské hry v Los Angeles z politických dôvodov totiž bojkotovala. Už o dva roky neskôr sa v Stuttgarte stal majstrom Európy, keď zvíťazil s 15-metrovým náskokom pred dlhoročným rivalom Talianom Mauriziom Damilanom. Európsky titul, ale na päťkilometrovej trati, vybojoval tiež na halových ME 1987 v Liévine a tiež v Budapešti v roku 1988. Veľkú smolu mal na halových MS 1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za víťazom Michailom Ščennikovom zo Sovietskeho zväzu zaostal o jedinú stotinu. "Moja najcennejšia medaila je, rozhodne, olympijská. Ale ak by som mal ešte jednu pridať, tak striebro z halových MS 1987. Do cieľa som došiel s roztrhnutým svalom a veľkými bolesťami a prehral som o stotinu. Tá stotina vo mne stále rezonuje," zaspomínal si Pribilinec pre TASR.
V roku 1988 sa v juhokórejskom Soule konali olympijské hry. Chodecká 20-ka bola na programe 23. septembra a diváci v Československu sledovali zlatý úspech Jozefa Priblilnca v ranných hodinách. Do cieľa prišiel s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a časom 1:19:57 h vytvoril nový olympijský rekord. Ten prekonal až v roku 2000 Poliak Korzeniowski.
Rok po hrách v Soule ukončil aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s kolenom. Po štvorročnej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral preteky Záhorácka dvadsiatka, čo mu zabezpečilo nomináciu na svetový šampionát, ktorý sa konal v Stuttgarte v roku 1993. Tam sa sedemnástym miestom definitívne rozlúčil so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem titulov majstra Československa (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988). "Keď si spomeniem na svoju kariéru, hneď mi napadne tá atmosféra. Je to niečo úplne iné ako v bežnom živote, ja to prirovnávam k takému zvláštnemu dusnu," povedal Pribilinec. Po skončení kariéry a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994-1998 poslancom Národnej rady SR.
