Dudince 26. marca (TASR) - Olympijský víťaz Matej Tóth po Dudinskej päťdesiatke naštartoval obdivuhodným spôsobom svoj chodecký motor. Až do Dudiniec sa nemal o čo oprieť, len o rýchlu, zhruba trojmesačnú systematickú prípravu. Po víťazstve a čase 3:42:46 sa však katapultoval a ak všetko zvládne bez zranenia, na ME v Berlíne bude patriť medzi najväčších favoritov na zlato.

Dudince boli testom, skúškou, čo si všetko môže dovoliť. A dovolil si toho nečakane veľa, až do takej miery, že mnohých prekvapil. "Priznám sa, že to nebolo ďaleko od ideálu," ohodnotil svoj výkon. "Podľa mňa to prekročilo trochu aj najodvážnejšie plány. Som šťastný, že som zvíťazil, zašliapal najlepší svetový výkon s kvalitným časom a hlavne, že som si užil atmosféru, ktorá ma hnala vpred," povedal Tóth, ktorého vlani v decembri definitívne očistili od dopingových obvinení.

Jeho pocity po päťdesiatke boli komfortné. "Snažil som sa koncentrovane nastaviť, tak ako v tréningu, byť v pohode, s rezervou, a to sa mi bez nejakej krízy darilo. Možno posledné kilometre dali nohám zabrať pri ostrých obrátkach na trati, ale emotívnosť finišu a burcujúca atmosféra ma dostala do eufórie."

V cieli sa Tóth hneď premenil aj v starostlivého otca, keď trpezlivo odpovedal na otázky detí. "Aj preto mám rád Dudince, pre tú rodinnú atmosféru a ľudí, ktorí sem prídu. Len málo príležitostí sa naskytá, aby ma videli na vlastné oči. Dudinčania majú v sebe obrovskú žičlivosť, vnímajú ma ako svojho a ja si zasa naplno uvedomujem, že toto je moje mesto."

Tréningové údaje určili, na čo si môže Tóth trúfať. "Bol som si istý, že 4:30 na kilometer bude ideálne tempo. Užil som si aj pretekové čaro, keď som cítil, že mám za sebou Fína Partanena. Moju eufóriu by som prirovnal k tej olympijskej, alebo na majstrovstvách sveta. Pred pár mesiacmi som mal ešte pochybnosti, či vôbec budem naďalej športovať a teraz som zašiel čas, ktorý aj na konci sezóny bude patriť medzi najlepšie na svete. Teraz si môžem jasne povedať, že som späť. Ďalšiu päťdesiatku pôjdem na ME v Berlíne, v júni na začiatku ďalšej prípravy už budem môcť začať z inej, vyššej úrovne."

Tóth pozorne počúval reč tela počas pretekov. "Priamo na trati som až také veľké rezervy nepociťoval, skôr ich mám v príprave. Všetko za tri mesiace stihnúť nemožno. Na to, aby som si pokojne dovolil kilometrové tempo na 4:20 a menej ešte potrebujem kvalitné tréningy. Bude to však už o inom odrazovom mostíku, na Dudince som prípravu začínal zo základného bodu a nič som nemohol preskočiť. To sú naše skúsenosti, naše 'know-how', nemôžete len tak niečo urýchliť, na päťdesiatke by sa to vypomstilo. Predo mnou sú ešte minimálne dva krôčiky, aby som bol v top forme."

Čo všetko Tóth v Dudinciach vyriešil, zhrnul do jednej vety. "Je to obrovská motivácia po reštarte, vyskúšal som si všetky detaily, presvedčil som sa o možnosti pobiť sa o úspech s tými najlepšími."