Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský atlét v poľskej Bydgoszczi vybojoval zlato na dvojstovke a striebro na stovke, no napriek obrovskému úspechu komentoval svoje výkony s typickou skromnosťou a s nadhľadom.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. júla (TASR) - S dvoma cennými kovmi sa v pondelok vrátil na Slovensko z 11. ME atlétov do 23 rokov šprintér Ján Volko. V poľskej Bydgoszczi vybojoval zlato na dvojstovke a striebro na stovke, no napriek obrovskému úspechu komentoval svoje výkony s typickou skromnosťou a s nadhľadom.
"Som strašne rád a šťastný z toho, čo sa mi podarilo," uviedol Volko na pondelkovej tlačovej konferencii. "Najmä som vďačný všetkým ľuďom, ktorí k tomu prispeli. Treba vyzdvihnúť aj nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa za mňa modlili, čo je, myslím si, ešte väčšia pomoc. Všetko bolo tak, ako malo byť."
Šampionát bol pre Volka hektický, keďže počas troch dní absolvoval dokopy šesť behov. Do toho treba započítať nervozitu a pocit zodpovednosti, keďže nechcel sklamať ľudí, ktorí mu verili a podieľali sa na jeho príprave. Zlatý šprint na dvojstovke časom 20,33, v slovenskom rekorde a rekorde šampionátov bol slastnou odmenou za všetku drinu a odriekanie. "Samozrejme, medaila bola najkrajšia odmena. Aj to, že som sa mohol konečne normálne najesť. Po finále na 200 m opadol zo mňa všetok stres. Konečne som mohol existovať s kľudnou hlavou, neriešiť, že ma čaká ďalšia rozcvička či ďalší beh," povedal 20-ročný Bratislavčan.
Už striebro na 100 m časom 10,18 bol veľký úspech, ktorý dokázal o deň neskôr na dvojnásobnej trati ešte prekonať. "Podmienky v Poľsku boli ideálne. Aj z hľadiska organizačnej stránky, ak teda nepočítam to zvláštne nasadenie vo finále stovky. Tá bola hektická, rozhodovali v nej stotiny. Zabehol som najlepší čas v semifinále, čo mi trochu pomútilo hlavu, čas ma predurčoval na dobré umiestnenie. Až potom sme zistili, že víťazný Brit (Ojie Edoburun, pozn. red.) sa s nami pohrával a až do finále nešiel naplno. Ale bol lepší, beriem to a želám mu to najlepšie a gratulujem k úspechu."
Volko šiel na šampionát so skromnými cieľmi, hovoril o dvoch finálových účastiach, hoci dosahované časy a predošlé striebro z HME v Belehrade na 60 m mu dávali nádej na výborný výsledok. "Bolo to naším zámerom," vysvetľovala trénerka Naďa Bendová. "Nechceli sme si stanoviť príliš vysoké ciele. Poznáme Janka a vieme, že vytvárať na neho tlak by nebolo vhodné, ani žiaduce. Ak si stanovíme cieľ, všetko, čo nasleduje potom, dokáže spraviť s nadhľadom a pokojom. Vieme, že ak si stanovíme cieľ nižšie, on ho určite prekoná. Pred stovkou sme zažili extrémny stres, Janko i celý realizačný tím. Dvojstovka už bola o niečom úplne inom. Výkon o tom svedčil, bežal s ľahkosťou, hlavou v oblakoch, a tak to aj dopadlo."
Hlavnou úlohou realizačného tímu bolo tlmiť Volkov stres. "Bola na neho vyvíjaná veľká zodpovednosť. Janko je abnormálne zodpovedný človek, každé zaváhanie ho dokáže vyviesť z miery. Preto bolo našou úlohou, že pri príliš veľkej nervozite mu musíme opätovne nahodiť pohodu a vrátiť ho na cestu, ktoré sme si určili, aby sa uvoľnil a šiel za svojím cieľom," prezradil Róbert Kresťanko, Volkov druhý tréner.
Už pred ME Bendová sľúbila, že v prípade zisku medaily si nechá spraviť na tele tetovanie. Hoci Volko na splnení stávky netrval, trénerka plánuje sľub dodržať a už pomaly zvažuje, čo si nechá vytetovať. "Máme v našej skupine experta na tetovanie, ktorý mi už podrobne vysvetlil, čo všetko to obnáša. Ukázal mi miesta, kde to najmenej bolí, sú vraj tri, tak jedno z nich si vyberiem. Zrejme si nechám vytetovať iba niečo malé, možno dátum, kedy Janko získal zlato, uvidíme. Vraj na to nie je vhodné leto, takže mám ešte čas na rozmyslenie," usmievala sa trénerka.
Po ME "23" sa chce Volko sústrediť na univerziádu na Taiwane v závere augusta, v Bydgoszczi sa však kvalifikoval aj na MS do Londýna (4.- 13. augusta), čiže bude musieť urobiť korektúru vo svojom programe. "Prispôsobíme sa Londýnu, to je jasné, ešte všetko prehodnotíme. Svetový šampionát je za odmenu a pôjdem si to tam najmä užiť, na univerziáde mám šancu pobiť sa o dobrý výsledok," dodal Volko.
Výkonom v Poľsku potešil aj trojskokan Tomáš Veszelka, ktorý uzavrel účinkovanie 15-člennej slovenskej výpravy štvrtým miestom. Vo finále utvoril výkonom 16,63 nový slovenský rekord tejto vekovej kategórie. Od bronzovej priečky ho pritom delilo iba 5 cm. "Trochu ma to mrzí. Snáď to sklamanie rýchlo prejde. Preskočil ma Nemec vo štvrtom pokuse, škoda," povedal Veszelka. S účinkovaním slovenskej výpravy na ME atlétov do 23 rokov vyslovil veľkú spokojnosť aj šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš. "V medailovej bilancii krajín sme skončili na 16. mieste, v bodovom hodnotení sme obsadili celkovo 20. priečku. Slovenská atletika sa dočkala medaily na ME tejto vekovej kategórie po desiatich rokoch. Ukázalo sa, aké je potrebné, aby na významné podujatia chodili veľké výpravy. Vo veľkom kolektíve sa dá ľahšie odbúravať stres. Jankov výkon bol fenomenálny, bol rozhodujúcou postavou šampionátu. Teší ma, že v tejto skupine pretekárov máme veľký potenciál," vyhlásil Pupiš.
"Som strašne rád a šťastný z toho, čo sa mi podarilo," uviedol Volko na pondelkovej tlačovej konferencii. "Najmä som vďačný všetkým ľuďom, ktorí k tomu prispeli. Treba vyzdvihnúť aj nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa za mňa modlili, čo je, myslím si, ešte väčšia pomoc. Všetko bolo tak, ako malo byť."
Šampionát bol pre Volka hektický, keďže počas troch dní absolvoval dokopy šesť behov. Do toho treba započítať nervozitu a pocit zodpovednosti, keďže nechcel sklamať ľudí, ktorí mu verili a podieľali sa na jeho príprave. Zlatý šprint na dvojstovke časom 20,33, v slovenskom rekorde a rekorde šampionátov bol slastnou odmenou za všetku drinu a odriekanie. "Samozrejme, medaila bola najkrajšia odmena. Aj to, že som sa mohol konečne normálne najesť. Po finále na 200 m opadol zo mňa všetok stres. Konečne som mohol existovať s kľudnou hlavou, neriešiť, že ma čaká ďalšia rozcvička či ďalší beh," povedal 20-ročný Bratislavčan.
Už striebro na 100 m časom 10,18 bol veľký úspech, ktorý dokázal o deň neskôr na dvojnásobnej trati ešte prekonať. "Podmienky v Poľsku boli ideálne. Aj z hľadiska organizačnej stránky, ak teda nepočítam to zvláštne nasadenie vo finále stovky. Tá bola hektická, rozhodovali v nej stotiny. Zabehol som najlepší čas v semifinále, čo mi trochu pomútilo hlavu, čas ma predurčoval na dobré umiestnenie. Až potom sme zistili, že víťazný Brit (Ojie Edoburun, pozn. red.) sa s nami pohrával a až do finále nešiel naplno. Ale bol lepší, beriem to a želám mu to najlepšie a gratulujem k úspechu."
Volko šiel na šampionát so skromnými cieľmi, hovoril o dvoch finálových účastiach, hoci dosahované časy a predošlé striebro z HME v Belehrade na 60 m mu dávali nádej na výborný výsledok. "Bolo to naším zámerom," vysvetľovala trénerka Naďa Bendová. "Nechceli sme si stanoviť príliš vysoké ciele. Poznáme Janka a vieme, že vytvárať na neho tlak by nebolo vhodné, ani žiaduce. Ak si stanovíme cieľ, všetko, čo nasleduje potom, dokáže spraviť s nadhľadom a pokojom. Vieme, že ak si stanovíme cieľ nižšie, on ho určite prekoná. Pred stovkou sme zažili extrémny stres, Janko i celý realizačný tím. Dvojstovka už bola o niečom úplne inom. Výkon o tom svedčil, bežal s ľahkosťou, hlavou v oblakoch, a tak to aj dopadlo."
Hlavnou úlohou realizačného tímu bolo tlmiť Volkov stres. "Bola na neho vyvíjaná veľká zodpovednosť. Janko je abnormálne zodpovedný človek, každé zaváhanie ho dokáže vyviesť z miery. Preto bolo našou úlohou, že pri príliš veľkej nervozite mu musíme opätovne nahodiť pohodu a vrátiť ho na cestu, ktoré sme si určili, aby sa uvoľnil a šiel za svojím cieľom," prezradil Róbert Kresťanko, Volkov druhý tréner.
Už pred ME Bendová sľúbila, že v prípade zisku medaily si nechá spraviť na tele tetovanie. Hoci Volko na splnení stávky netrval, trénerka plánuje sľub dodržať a už pomaly zvažuje, čo si nechá vytetovať. "Máme v našej skupine experta na tetovanie, ktorý mi už podrobne vysvetlil, čo všetko to obnáša. Ukázal mi miesta, kde to najmenej bolí, sú vraj tri, tak jedno z nich si vyberiem. Zrejme si nechám vytetovať iba niečo malé, možno dátum, kedy Janko získal zlato, uvidíme. Vraj na to nie je vhodné leto, takže mám ešte čas na rozmyslenie," usmievala sa trénerka.
Po ME "23" sa chce Volko sústrediť na univerziádu na Taiwane v závere augusta, v Bydgoszczi sa však kvalifikoval aj na MS do Londýna (4.- 13. augusta), čiže bude musieť urobiť korektúru vo svojom programe. "Prispôsobíme sa Londýnu, to je jasné, ešte všetko prehodnotíme. Svetový šampionát je za odmenu a pôjdem si to tam najmä užiť, na univerziáde mám šancu pobiť sa o dobrý výsledok," dodal Volko.
Výkonom v Poľsku potešil aj trojskokan Tomáš Veszelka, ktorý uzavrel účinkovanie 15-člennej slovenskej výpravy štvrtým miestom. Vo finále utvoril výkonom 16,63 nový slovenský rekord tejto vekovej kategórie. Od bronzovej priečky ho pritom delilo iba 5 cm. "Trochu ma to mrzí. Snáď to sklamanie rýchlo prejde. Preskočil ma Nemec vo štvrtom pokuse, škoda," povedal Veszelka. S účinkovaním slovenskej výpravy na ME atlétov do 23 rokov vyslovil veľkú spokojnosť aj šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš. "V medailovej bilancii krajín sme skončili na 16. mieste, v bodovom hodnotení sme obsadili celkovo 20. priečku. Slovenská atletika sa dočkala medaily na ME tejto vekovej kategórie po desiatich rokoch. Ukázalo sa, aké je potrebné, aby na významné podujatia chodili veľké výpravy. Vo veľkom kolektíve sa dá ľahšie odbúravať stres. Jankov výkon bol fenomenálny, bol rozhodujúcou postavou šampionátu. Teší ma, že v tejto skupine pretekárov máme veľký potenciál," vyhlásil Pupiš.
