Londýn 3. augusta (TASR) - Na 16. majstrovstvách sveta v Londýne, ktoré sa začínajú v piatok, sa slovenská atletika pousiluje úplne neprepadnúť. Skromný počet len piatich atlétov vyvolal prvé rozčarovanie, druhé sa pokúsi odvrátiť vo výsledkoch. Od najväčšieho tromfu kladivára Marcela Lomnického sa očakáva užšie finále, od jeho sestry Nikoly Lomnickej možno širšie.

Šprintér Ján Volko sa vynasnaží pokračovať v obdivuhodnom roku výkonmi na stovke i dvestovke a ak by ho sprevádzalo viac štartov v každej disciplíne, taktiež by prispel do bilancie úspešnosti. Najmenej sa vyžaduje od oboch chodcov Dušana Majdána i Márie Czakovej, aj oni však budú pod značným tlakom, Majdán so snahou dôstojne zájsť päťdesiatku a Czaková na dvadsiatke posunúť vyššie svoje kariérne maximá.

Nositeľom výsledkovej úspešnosti mal byť v Londýne olympijský víťaz a obhajca titulu chodec Matej Tóth, no pri jeho neúčasti zapríčinené odchýlkami údajov v biologickom pase je vopred zrejmé, že slovenská atletika ťažko nadviaže na vydarený Peking pred dvoma rokmi. Počas desiatich súťažných dní sa jej bilancia začne odvíjať od piatkovej kvalifikácie stovky Volka (20.16 h) a následne, ak postúpi, aj v rozbehoch o 21.20. Dvojstovku má na programe v pondelok o 19.30 h SELČ.

Kladivárka Lomnická sa pokúsi z kvalifikácie postúpiť v sobotu o 11.35, alebo 13.05 SELČ. Lomnický hádže kvalifikáciu v stredu o 20.20, alebo 21.50. V záverečnom dni MS sa postavia v nedeľu 13. augusta na štart chodci, Majdán o 8.45 na 50 km a Czaková na 20 km o 13.20. Pri počte rekordných 2034 atlétov z 205 krajín predstavujú Slováci len drobný zlomok s výpravou, ktorá je historicky najmenšia v ére samostatnosti, čo sa považuje za nepríjemný fakt.

Pred dvoma rokmi na 15. MS spôsobil Peking prelom v historickom kolobehu. Uzavrel jednu veľkú kapitolu spájajúcu sa s prezidentom IAAF Lamine Diackom. Pri svojej rozlúčke nešetril superlatívmi na šampionát. "Bol prekrásny, nezabudnuteľný, a tých 1873 atlétov z 207 krajín z neho urobilo najúspešnejší šampionát v histórii," vtedy vyhlásil. "Sebastianovi Coemu odovzdávam štafetu a môžem povedať, že aj s finančnou stabilitou a s ďalším predpokladom rastu."

Pekinský šampionát ozdobili viaceré ďalšie pozoruhodné čísla, jeden svetový rekord, päť rekordov šampionátov, 10 najlepších svetových výkonov roka, 10 kontinentálnych rekordov. Historický prelom sa spájal aj so slovenskou atletikou. Zlato chodca Mateja Tótha na 50 km zaradilo slovenskú 16-člennú výpravu prvýkrát medzi krajiny, ktoré sa mohli pochváliť aspoň jedným titulom. Ďalší 15-ti slovenskí atléti taktiež zabojovali a vyčítať v úsilí im bolo máločo. V ére samostatnosti od roku 1993 sa počet medailí pre slovenskú atletiku na MS zastavil na čísle štyri (1-0-3). O zlato sa zaslúžil Matej Tóth v chôdzi na 50 km v Pekingu 2015, o tri bronzy Igor Kováč na 110 m prek. v Aténach 1997, kladivári Libor Charfreitag v Osake 2007 a Martina Hrašnová v Berlíne 2009. Cenné boli aj umiestenia do 8. miesta, dovedna 12, popri medailistoch bodovali do poradia krajín 4x chodci Igor Kollár (3 razy) a Matej Tóth, kladivári Marcel Lomnický (dva razy) a Libor Charfreitag a trojskokanka Dana Velďáková.

Peking pripravil pred dvoma rokmi strhujúcich deväť dní. Zo 47 finálových disciplín sa dala utvoriť akási hitparáda výnimočnosti, o ktorú sa postarali tie najligotavejšie hviezdy. Za výsledkový top vrchol sa považoval svetový rekord desaťbojára Ashtona Eatona 9045 bodov a jeho jednorazové ocenenie 100.000 plus 60-tisíc dolárov za titul.

Ďalšie výnimočné predstavenia pripravili súboje Usaina Bolta a Justina Gatlina s totálnou prevahou troch zlatých pre jamajského kráľa svetového šprintu. Bolt na svetových šampionátoch nazbieral už rekordných 11 zlatých medailí, a tento počet stojí za všetky komentáre. Po dvoch rokoch sa ocitne v Londýne na Olympijskom štadióne už v inej pozícii, rozlúčkovej, ktorú sa vynasnaží opäť ozdobiť zlatom.