Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kenneth Robert Rosewall sa narodil 2. novembra 1934 v Sydney a keď mal jeden rok, s rodinou sa presťahovali na predmestie Rockdale, kde jeho otec kúpil tri antukové kurty.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Sydney 2. novembra (TASR) - Austrálsky tenisový velikán Ken Rosewall oslávi v sobotu 2. novembra jubilejné 90. narodeniny. Osemnásobný grandslamový šampión vo dvojhre odštartoval kariéru ako pätnásťročný a ukončil ju až v októbri 1980 tesne pred dovŕšením 46 rokov.
Kenneth Robert Rosewall sa narodil 2. novembra 1934 v Sydney a keď mal jeden rok, s rodinou sa presťahovali na predmestie Rockdale, kde jeho otec kúpil tri antukové kurty. Rosewall tak začal hrať tenis už vo veľmi mladom veku, dokázal hrať oboma rukami a keď sa dostal do svojho prvého finále medzi mužmi, mal len 15 rokov. O tri roky neskôr získal svoj prvý grandslamový titul, keď ako osemnásťročný vyhral Australian Championships (teraz Australian Open) a o pár mesiacov neskôr triumfoval aj na Roland Garros.
Počas aktívnej kariéry nazbieral osem titulov na podujatiach veľkej štvorky. Na domácej pôde v Melbourne vyhral štyrikrát (1953, 1955, 1971, 1972) a po dva tituly pridal v Paríži (1953, 1968) a na US Open (1956, 1970). Vo Wimbledone si zahral štyrikrát vo finále (1954, 1956, 1970, 1974), no nikdy nevyhral titul. Nemenej úspešný bol vo štvorhre, v ktorej nazbieral až deväť grandslamových titulov a jeden pridal v mixe.
Rosewall ich však mohol získať i viac, no v časoch pred štartom Open éry (1968) sa rozhodol prejsť na profesionálnu dráhu a tak od roku 1957 až do marca 1968 neštartoval na Grand Slamoch. Počas tohto obdobia však zbieral úspechy na veľkých turnajoch profesionálnych hráčov takzvaných "Professional Grand Slam". Dvakrát vyhral US Pro (1963, 1965), päťkrát Wembley Pro (1957, 1960, 1961, 1962, 1963) a až osemkrát French Pro (1958, 1960, 1961, 1962, 1963, 1964, 1965, 1966). V tejto kategórii i celkovo v tenise drží viacero historických rekordov.
Jedným z nich je titul najstaršieho víťaza grandslamového turnaja v Open ére. Dosiahol ho v roku 1972 a to vo veku 37 rokov, dva mesiace a jeden deň, keď vo finále Australian Open zdolal krajana Mala Andersona 7:6, 6:3 a 7:5. Športovú dlhovekosť ukázal aj o dva roky neskôr, keď sa už ako 39-ročný prebojoval do finále vo Wimbledone i na US Open, ale v oboch prípadoch prehral s Jimmym Connorsom. Stále však je najstarší hráč, ktorý si zahral v jednom roku vo dvoch grandslamových finále. V roku 1975 bol stále na druhom mieste svetového rebríčka a ako 43-ročný vyhral turnaj ATP v Tokiu. "Mal som šťastie, pretože tenis sa od začiatku do konca mojej kariéry príliš nezmenil," povedal o svojej dlhovekosti pre Medzinárodnú tenisovú sieň slávy.
Počas tridsaťročnej kariéry nazbieral vyše 133 titulov vo dvojhre, z toho 35 pod hlavičkou ATP. Štyri triumfy dosiahol aj s Austráliou v Davisovom pohári. V roku 1980 ho uviedli do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v Newporte a v roku 2008 na jeho počesť premenovali tenisový štadión v sydneyskom Olympijskom parku. Desaťtisícový centrálny dvorec sa volá Ken Rosewall Arena. "Považujem za česť, že tento prvotriedny tenisový areál ponesie moje meno," povedal vtedy Rosewall, ktorý je od roku 1971 člen Rádu Britského impéria a uviedli ho do austrálskej Športovej siene slávy.
Kenneth Robert Rosewall sa narodil 2. novembra 1934 v Sydney a keď mal jeden rok, s rodinou sa presťahovali na predmestie Rockdale, kde jeho otec kúpil tri antukové kurty. Rosewall tak začal hrať tenis už vo veľmi mladom veku, dokázal hrať oboma rukami a keď sa dostal do svojho prvého finále medzi mužmi, mal len 15 rokov. O tri roky neskôr získal svoj prvý grandslamový titul, keď ako osemnásťročný vyhral Australian Championships (teraz Australian Open) a o pár mesiacov neskôr triumfoval aj na Roland Garros.
Počas aktívnej kariéry nazbieral osem titulov na podujatiach veľkej štvorky. Na domácej pôde v Melbourne vyhral štyrikrát (1953, 1955, 1971, 1972) a po dva tituly pridal v Paríži (1953, 1968) a na US Open (1956, 1970). Vo Wimbledone si zahral štyrikrát vo finále (1954, 1956, 1970, 1974), no nikdy nevyhral titul. Nemenej úspešný bol vo štvorhre, v ktorej nazbieral až deväť grandslamových titulov a jeden pridal v mixe.
Rosewall ich však mohol získať i viac, no v časoch pred štartom Open éry (1968) sa rozhodol prejsť na profesionálnu dráhu a tak od roku 1957 až do marca 1968 neštartoval na Grand Slamoch. Počas tohto obdobia však zbieral úspechy na veľkých turnajoch profesionálnych hráčov takzvaných "Professional Grand Slam". Dvakrát vyhral US Pro (1963, 1965), päťkrát Wembley Pro (1957, 1960, 1961, 1962, 1963) a až osemkrát French Pro (1958, 1960, 1961, 1962, 1963, 1964, 1965, 1966). V tejto kategórii i celkovo v tenise drží viacero historických rekordov.
Jedným z nich je titul najstaršieho víťaza grandslamového turnaja v Open ére. Dosiahol ho v roku 1972 a to vo veku 37 rokov, dva mesiace a jeden deň, keď vo finále Australian Open zdolal krajana Mala Andersona 7:6, 6:3 a 7:5. Športovú dlhovekosť ukázal aj o dva roky neskôr, keď sa už ako 39-ročný prebojoval do finále vo Wimbledone i na US Open, ale v oboch prípadoch prehral s Jimmym Connorsom. Stále však je najstarší hráč, ktorý si zahral v jednom roku vo dvoch grandslamových finále. V roku 1975 bol stále na druhom mieste svetového rebríčka a ako 43-ročný vyhral turnaj ATP v Tokiu. "Mal som šťastie, pretože tenis sa od začiatku do konca mojej kariéry príliš nezmenil," povedal o svojej dlhovekosti pre Medzinárodnú tenisovú sieň slávy.
Počas tridsaťročnej kariéry nazbieral vyše 133 titulov vo dvojhre, z toho 35 pod hlavičkou ATP. Štyri triumfy dosiahol aj s Austráliou v Davisovom pohári. V roku 1980 ho uviedli do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v Newporte a v roku 2008 na jeho počesť premenovali tenisový štadión v sydneyskom Olympijskom parku. Desaťtisícový centrálny dvorec sa volá Ken Rosewall Arena. "Považujem za česť, že tento prvotriedny tenisový areál ponesie moje meno," povedal vtedy Rosewall, ktorý je od roku 1971 člen Rádu Britského impéria a uviedli ho do austrálskej Športovej siene slávy.
