Zvolen 29. marca (TASR) - V semifinále play off hokejovej extraligy narazili Zvolenčania nie na jedného, ale dvoch súperov. Košice boli jasné, čitateľné a ruku na srdce, lepšie, so zaslúženým postupom do finále. Druhý súper bol neznámy, zradný, udrel od chrbta a podlomil zdravie. Zákerný bacil zoslabil mužstvo a aj keď morálne vydržalo, fyzicky odpadlo. Aj preto sa Košičania radovali z hladkého výsledku série 4:0 (7:4, 6:2, 6:1, 5:3) a jednoznačného skóre 24:10.

Kým organizmus vládal, 'rytieri' spod Pustého hradu tiahli húfne do boja. Za sebou mali sezónu, v ktorej ich okolnosti vyplavili aj na úplný vrchol tabuľky v základnej časti. Od 12. kola až po 54-té sa však nevyhli viacerým kopancom, klesli na samý spodok postupujúcich do play off, aby zdvihli hlavy v hodine dvanástej. Siedmym miestom si prisúdili druhú Skalicu, v šiestich zápasoch ju vyradili (4:2) a odvahou nešetrili ani proti úradujúcemu majstrovi.

"Aj nejaké zápasy sme mohli proti nemu vyhrať," presvedčivo konštatuje tréner Peter Mikula. "Zlomiť sme ho mohli v prvých dvoch tretinách úvodného zápasu, keď sme hrali veľmi dobrý hokej. Skúsenejšie Košice vedeli využiť každé vedenie v zápase, my naopak."

A potom prišla rana pod pás, zákerný bacil. Peter Mikula: "Bola to hrôza. Málo ľudí vie, že už v Skalici nám viróza vypukla. V poslednom štvrťfinálovom zápase niektorí hráči museli užívať lieky. Bohužiaľ, bezmocnosť vyvrcholila v semifinále."

Hráči musia myslieť aj na prevenciu

Zlyhala prevencia, škodlivým vírusom sa nechalo v telách unavených hráčov príliš veľa priestoru. "Zdravotná starostlivosť na Slovensku je už raz taká," zamyslel sa Peter Mikula. "Trpí aj samostná prevencia hráčov vychádzajúca z uvedomenia, kapusta, cesnak, všetky babské metódy treba využívať počas celej sezóny, no keď už choroba naozaj vypukne, je neskoro. Telá hráčov považujem za fabriku, ktorá ich posúva smerom hore, alebo padajú prudko dole. O túto továreň sa musí každý starať aj individuálne, nemôže sa spoliehať na predpísanú chémiu, ktorá ich síce dostane na nohy, no na vyčerpaný organizmus, bez primeranej regenerácie to má krátkodobý efekt. Stačí drobnosť, trebárs ako Skalica, ktorá vhupla do problému zásluhou jedného hráča s bacilom a ktorý sa napokon rozšíril na celú šatňu. My sme zažili čosi podobné."

Slovo prevencia pôsobí síce otrepane, no kto ju podcení, pyká. "Keď som vo februári prevzal mužstvo, mali sme na zdravie a prevenciu myslieť výraznejšie," vyčíta si Peter Mikula. "Kedysi v šatni fungovala žiarivka na báze horského slnka, pomocou ktorej sa 'vypaľovala' šatňa od bacilov. Keď sa však pokazila, dlho sa hľadala náhradná a zapnúť ju pred posledným štvrtým zápasom bolo neskoro."

Plakať nad rozliatym mliekom už nemá význam. Teraz prevládajú pocity negatívne, málo radostné. "Absolutórium si hráči naozaj zaslúžia, odviedli výkony na pokraji možností psychických a fyzických," odhaľuje vnútro Peter Mikula. "V play off sa mužstvo začalo herne dvíhať, cítil som jasný impulz, aký ho postrčil vpred. Proti štvrťfinálovej Skalici sme vyprodukovali slušný ľúbivý hokej. Veľmi som sa tešil na Košice, no bohužiaľ, teraz cítim obrovské sklamanie. Chýbalo mi to, čo sme si predsavzali, viac ich potrápiť."

Foto: TASR/Dušan Hein

Viróza vo zvolenskom tíme ušetrila Košičanom sily

Košičania ušetrili v semifinále veľkú porciu energie, vyhrali štyrikrát, neprehrali ani raz a vytvorili si priestor na regeneráciu, na akumulovanie 'batérií'. Tréner Miroslav Ihnačák sa neobáva ani vírusu, ktorý by teoreticky mohol preskočiť aj na nich, podobne ako zo Skalice na Zvolen. "Každý sa stará sám o seba ako najlepšie vie, dúfajme, že nás to nepostihne. O všetko je postarané a verím, že finále zvládneme bez nejakej virózy."

Zvolenčania sa lúčili so sezónou a s divákmi, ktorí stáli, tlieskali a ďakovali za všetko dobré, napríklad aj za päť víťazných zápasov zo šiestich proti večnému rivalovi B. Bystrici. Vycítili, že hráči s viacerými zaskakujúcimi juniormi podali v play off výkon na hranici svojich možností, vedeli, že im chýbal lazaret 14-tich, a takúto úbytok by málokto uniesol. Aj takúto uplakanú tvár môže mať hokej, keď sa niečo podcení.