Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre brankára Nových Zámkov Samuela Baroša sa pred pár dňami definitívne skončila sezóna. Po tom, čo jeho tím vyradil v 1. kole play-off víťaza základnej časti z Nitry, zdobí jeho ruku navyše dlaha.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 24. marca (Teraz.sk) – Prvý tím, pre ktorý sa definitívne skončila aktuálna sezóna našej najvyššej hokejovej súťaže, sa v utorok 20. marca stal HC Nové Zámky. Nad jeho sily bol víťaz základnej časti spod Zobora, ktorému v štvrťfinálovej sérii podľahol jednoznačne 0:4 na zápasy. O krátkom účinkovaní tímu z juhu Slovenska v tohtoročnom play-off, tvrdej bitke až do posledného kola základnej časti o postup medzi najlepšiu osmičku, uplynulých rokoch strávených vo Zvolene, reprezentácii, ale aj o bratislavskom Slovane, ktorého je odchovancom a v ktorého drese okúsil i kvalitnú KHL, sme sa pred pár dňami porozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV s novozámockým brankárom Samuelom Barošom.
Hoci mali hokejisti Nových Zámkov s Nitrou v základnej časti vyrovnanú bilanciu vzájomných zápasov, v štvrťfinále to bola jednoznačná záležitosť ich súpera spod Zobora. Po výsledkoch 1:8, 1:4, 4:5 pp a 1:3 sa pre nich tohtoročné play-off skončilo v najkratšom možnom čase. Taký krátky proces nečakal ani novozámocký gólman Samuel Baroš. „Aj napriek tomu, že proti nám stála Nitra, veril som, že to bude viac ako štvorzápasovú séria. Bohužiaľ, prvé dva súboje na nitrianskom ľade nám nevyšli. Čakal som, že budú vyrovnanejšie. Doma to bolo z našej strany už iné, v oboch dueloch sme viedli, no nedokázali sme to ustrážiť. Najviac ma mrzí tretí zápas, v ktorom sme vyhrávali už o tri góly a mohli sme naše vedenie ešte zvýšiť. Stal sa však pravý opak, Nitrania sa na nás začali doťahovať, neskôr vyrovnali, po čom sme sa akoby rozklepali a už bolo stretnutie razom v réžii nášho súpera,“ rozhovoril sa Samuel Baroš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO SAMUELOM BAROŠOM:
Dvadsaťštyriročný rodák z Bratislavy zasiahol vo „vyraďovačke“ s Nitrou do troch zo štyroch duelov, pričom v prvom zotrval na ľade do 14. minúty, no posledné dva odchytal celé. Zaujímavosťou však je, že toto všetko absolvoval so zlomeným prstom pravej ruky, čo sa Novozámčania snažili pred súperom zatajiť. „Doteraz neviem, ako na to Nitrania prišli. Ja osobne som si dával veľký pozor, aby o tom nikto nevedel, nikde v médiách sa táto informácia neobjavila. Niekto to musel z našej kabíny asi vyniesť von. Taktiež som si všimol, že hráči súpera ma počas celej rozcvičky pred prvým zápasom sledovali, a teda vedeli, že s tou rukou niečo mám. Dokonca deň pred zápasom mi nitriansky brankár písal, že či mám zlomený prst. Čiže nejakým spôsobom sa to museli dozvedieť. Utvrdilo ma v tom aj to, že hneď prvé dva góly v zápase som dostal ,na vyrážačku´, ktorú držím práve v tej ruke, na ktorej som mal prst zlomený,“ vysvetlil.
Predchádzajúce dve sezóny strávil Baroš vo Zvolene, kde svojimi výkonmi zaujal aj reprezentačných trénerov. Ako často si na časy vo zvolenskom drese spomína? „Často a veľmi rád. Priznám sa, že lepšiu partiu ako vtedy vo Zvolene, som doteraz asi nezažil. Každý s každým si mal čo povedať, bolo úplne jedno či som prišiel za prvým alebo posledným hráčom, s každým z nich som mohol vybehnúť na kávu alebo na večeru. Akurát škoda, že sa nám nepodarilo dosiahnuť nejaký tímový úspech. To by nás zocelilo ešte viac,“ pokračoval Samuel Baroš, ktorý vo Zvolene odchytal viac než 120 súťažných duelov.
Okrem pôsobenia v našej najvyššej súťaži zažil odchovanec Slovana Bratislava na vlastnej koži aj ruskú KHL, v ktorej si belasí do dnešného dňa odkrútili šesť sezón. A hoci sa v druhej najkvalitnejšej lige sveta predstavil len v jednom zápase, konkrétne 23. januára 2015 vystriedal v domácom súboji s Atlantom Mytišči (4:5) v siedmej minúte Jaroslava Janusa, bol to preňho nezabudnuteľný zážitok. „Išlo o sezónu, ktorá sa Slovanu príliš nevydarila, čoho výsledkom bola i zmena hlavných trénerov. Pred spomínaným duelom, sme prehrali viacero zápasov vyšším rozdielom, a tak som sa trénera spýtal, či mi dá v tej sezóne nejakú šancu. Odvetil mi, že nevie, že to nie je o brankároch a on je v prvom rade nespokojný s našou hrou. Čiže to, že sa dostanem proti Mytišči na ľad a v podstate hneď na začiatku, som vôbec nečakal, bola to len zhoda náhod,“ vrátil sa myšlienkami tri roky dozadu dvojnásobný slovenský reprezentant.
Prvé skúsenosti s najvyššou súťažou nabral Baroš pred pár rokmi v drese slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov. Tá je už tradične v úvode každej sezóny jej neodmysliteľnou súčasťou, na čo sa však názory mnohých hokejových odborníkov rôznia. „Mal som šťastie, že som bol súčasťou reprezentačnej dvadsiatky, ktorá v najvyššej súťaži súperov neraz zdolala a výsledkovo v nej obstála z historického hľadiska najlepšie. S ostatnými extraligovými tímami sa to však nedá porovnať, predsa len sme boli 20 chalani neustále spolu, príprava smerovala najmä k vrcholu sezóny, ktorým je každoročne svetový šampionát na prelome rokov, takže ten duch je v tomto mužstve iný. V klasickom tíme sa v základnej časti bojuje o každý jeden bod, každá strata mrzí, no ak sa dvadsiatke nepodarilo vyhrať, nič hrozné sa nestalo. V tom je asi najväčší rozdiel,“ dodal Samuel Baroš.
Hoci mali hokejisti Nových Zámkov s Nitrou v základnej časti vyrovnanú bilanciu vzájomných zápasov, v štvrťfinále to bola jednoznačná záležitosť ich súpera spod Zobora. Po výsledkoch 1:8, 1:4, 4:5 pp a 1:3 sa pre nich tohtoročné play-off skončilo v najkratšom možnom čase. Taký krátky proces nečakal ani novozámocký gólman Samuel Baroš. „Aj napriek tomu, že proti nám stála Nitra, veril som, že to bude viac ako štvorzápasovú séria. Bohužiaľ, prvé dva súboje na nitrianskom ľade nám nevyšli. Čakal som, že budú vyrovnanejšie. Doma to bolo z našej strany už iné, v oboch dueloch sme viedli, no nedokázali sme to ustrážiť. Najviac ma mrzí tretí zápas, v ktorom sme vyhrávali už o tri góly a mohli sme naše vedenie ešte zvýšiť. Stal sa však pravý opak, Nitrania sa na nás začali doťahovať, neskôr vyrovnali, po čom sme sa akoby rozklepali a už bolo stretnutie razom v réžii nášho súpera,“ rozhovoril sa Samuel Baroš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO SAMUELOM BAROŠOM:
Dvadsaťštyriročný rodák z Bratislavy zasiahol vo „vyraďovačke“ s Nitrou do troch zo štyroch duelov, pričom v prvom zotrval na ľade do 14. minúty, no posledné dva odchytal celé. Zaujímavosťou však je, že toto všetko absolvoval so zlomeným prstom pravej ruky, čo sa Novozámčania snažili pred súperom zatajiť. „Doteraz neviem, ako na to Nitrania prišli. Ja osobne som si dával veľký pozor, aby o tom nikto nevedel, nikde v médiách sa táto informácia neobjavila. Niekto to musel z našej kabíny asi vyniesť von. Taktiež som si všimol, že hráči súpera ma počas celej rozcvičky pred prvým zápasom sledovali, a teda vedeli, že s tou rukou niečo mám. Dokonca deň pred zápasom mi nitriansky brankár písal, že či mám zlomený prst. Čiže nejakým spôsobom sa to museli dozvedieť. Utvrdilo ma v tom aj to, že hneď prvé dva góly v zápase som dostal ,na vyrážačku´, ktorú držím práve v tej ruke, na ktorej som mal prst zlomený,“ vysvetlil.
Predchádzajúce dve sezóny strávil Baroš vo Zvolene, kde svojimi výkonmi zaujal aj reprezentačných trénerov. Ako často si na časy vo zvolenskom drese spomína? „Často a veľmi rád. Priznám sa, že lepšiu partiu ako vtedy vo Zvolene, som doteraz asi nezažil. Každý s každým si mal čo povedať, bolo úplne jedno či som prišiel za prvým alebo posledným hráčom, s každým z nich som mohol vybehnúť na kávu alebo na večeru. Akurát škoda, že sa nám nepodarilo dosiahnuť nejaký tímový úspech. To by nás zocelilo ešte viac,“ pokračoval Samuel Baroš, ktorý vo Zvolene odchytal viac než 120 súťažných duelov.
Nečakaný štart v KHL
Okrem pôsobenia v našej najvyššej súťaži zažil odchovanec Slovana Bratislava na vlastnej koži aj ruskú KHL, v ktorej si belasí do dnešného dňa odkrútili šesť sezón. A hoci sa v druhej najkvalitnejšej lige sveta predstavil len v jednom zápase, konkrétne 23. januára 2015 vystriedal v domácom súboji s Atlantom Mytišči (4:5) v siedmej minúte Jaroslava Janusa, bol to preňho nezabudnuteľný zážitok. „Išlo o sezónu, ktorá sa Slovanu príliš nevydarila, čoho výsledkom bola i zmena hlavných trénerov. Pred spomínaným duelom, sme prehrali viacero zápasov vyšším rozdielom, a tak som sa trénera spýtal, či mi dá v tej sezóne nejakú šancu. Odvetil mi, že nevie, že to nie je o brankároch a on je v prvom rade nespokojný s našou hrou. Čiže to, že sa dostanem proti Mytišči na ľad a v podstate hneď na začiatku, som vôbec nečakal, bola to len zhoda náhod,“ vrátil sa myšlienkami tri roky dozadu dvojnásobný slovenský reprezentant.
Prvé skúsenosti s najvyššou súťažou nabral Baroš pred pár rokmi v drese slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov. Tá je už tradične v úvode každej sezóny jej neodmysliteľnou súčasťou, na čo sa však názory mnohých hokejových odborníkov rôznia. „Mal som šťastie, že som bol súčasťou reprezentačnej dvadsiatky, ktorá v najvyššej súťaži súperov neraz zdolala a výsledkovo v nej obstála z historického hľadiska najlepšie. S ostatnými extraligovými tímami sa to však nedá porovnať, predsa len sme boli 20 chalani neustále spolu, príprava smerovala najmä k vrcholu sezóny, ktorým je každoročne svetový šampionát na prelome rokov, takže ten duch je v tomto mužstve iný. V klasickom tíme sa v základnej časti bojuje o každý jeden bod, každá strata mrzí, no ak sa dvadsiatke nepodarilo vyhrať, nič hrozné sa nestalo. V tom je asi najväčší rozdiel,“ dodal Samuel Baroš.
