Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komárno bolo často počas sezóny podceňované, dokonca pokojne by sa dalo povedať, že aj odpisované.
Autor TASR
Levice 30. mája (TASR) - Na basketbalistoch BC Komárno bolo evidentné sklamanie, vo finálovej sérii Niké Slovenskej basketbalovej ligy viedli už 3:1 na zápasy a jeden úspech ich delil od historického titulu. Napokon však svoju misiu nedotiahli do úspešného konca, ale aj zisk strieborných medailí je pre kolektív okolo trénera Zlatka Jovanoviča obrovským úspechom, ktorého význam časom dozreje.
Ešte hodnú chvíľu sa bude hovoriť o obrate vo finálovej sérii, ktorý je vo všeobecnosti nie bežným javom. Prísť o vedenie 3:1 na zápasy a napokon prehrať 3:4, je z psychologického hľadiska náročná vec, ale "diabli" sa k prehre v rozhodujúcom stretnutí postavili čelom. "Doplatili sme na neskúsenosť. Viedli sme 3:1 na zápasy a nik nevedel, ako náročné bude urobiť posledný krok. Vedel som, že to bude náročné. Levice využili svoju silu, energiu a skúsenosti, aby napokon získali titul. Úprimne, nie som sklamaný alebo také niečo, som hrdý. Áno, je to teraz ťažké, ale striebro má pre nás cenu zlata," vyjadril sa pre TASR tréner Komárna Zlatko Jovanovič.
Jeho tím v jednej chvíli strácal v zápase na súpera 23 bodov, ale postupnými taktickými zmenami sa dokázal zapojiť do boja o rozhodujúce víťazstvo v sezóne 2022/2023. V kľúčových okamihoch sa ale odvrátila od nich povestná šťastena, preto z toho nebola taká dráma, ako si fanúšikovia želali. "Myslím si, že Komárno bolo z pohľadu fungovania tímu, ako jednej skupiny výborne, čo sa potvrdilo aj v tomto stretnutí. Ukázali sme charakter, vrátili sme sa do zápasu. Okej, neurobili sme dobré rozhodnutia v niektorých momentoch, chýbala nám energia, čoho Levice využili. Podľa mňa rozhodla o finálovej sérii šírka súpisky. Samozrejme, vôbec tým neznehodnocujem nejako úspech Levíc, ale mali viac možností," myslí si komárňanský kouč.
Nielen v zápase č. 7, ale pri ostatných prehrách bola absentujúca bodová opora lídrov tímu, na ktorú bol tréner "diablov" zvyknutý: "Išli sme dole fyzicky, chýbala nám energia v obrane. Z toho pramenil aj náš útok, v ktorom neboli ideálne rozhodnutia a preto aj niektoré výkony neboli také, na aké sme boli zvyknutí. Je to však v poriadku, bol to aj dôsledok toho, že sme nemali takú širokú rotáciu ako Levice."
Komárno bolo často počas sezóny podceňované, dokonca pokojne by sa dalo povedať, že aj odpisované. Aj v druhom roku fungovania v Niké SBL však nezostalo s prázdnymi rukami, dokonca dokázalo vylepšiť svoje umiestnenie a vystúpiť o stupienok vyššie. "Zvykol som si na to, že nám len málokto veril. Keď sme viedli 3:1 na zápasy, tak sme zrazu boli favoritom a pozrite sa, ako to pre nás dopadlo. Komárno už má vo svojej zbierke druhú ligovú medailu, dostalo sa do Final Four Federálneho pohára a Alpsko-jadranského pohára, čo sú proste úžasné úspechy," vyhlásil Jovanovič.
Stále relatívne nový klub sa veľmi rýchlo etabloval na slovenskej basketbalovej scéne a na svoju stranu si získal nielen fanúšikov z úspešnej éry predchádzajúceho klubu v Komárne, ale hlavne cestu do haly si našli ďalší ľudia. "V prvom rade, najväčšia pochvala a gratulácia ide Bobanovi Tomičovi. To, čo robí v Komárne, je niečo nenormálne, v dobrom slova zmysle. Robí skvelé veci a celé je to neuveriteľné. Final Four Federálneho pohára, Final Four Alpsko- Jadranského pohára a finálová bitka s Levicami až do samotného konca, myslím si, že do komárňanskej haly sme vrátili fanúšikov a aj basketbal je definitívne späť v tomto meste. Musím byť hrdý. Aj ja som vyrástol ako tréner, cítil som to v momentoch, keď som sa učil nové a nové veci. Ak mám byť úprimný a drvivá väčšina ľudí to nevie, celé toto je neočakávané. Snívali sme, pracovali sme kvôli tomu 24 hodín denne a len so šialenou pracovnou morálkou, sme dokázali urobiť fantastickú cestu. Každý niečo pre to obetoval, ale dokázali sme to počas týchto dvoch rokov," zhodnotil celú sezónu 39-ročný bosniacky tréner.
Bývalý hráč Prievidze vyrástol na juhu Slovenska v rešpektovaného trénera, ktorý dostal počas dvojročného pôsobenia na lavičke Komárna možnosť nazrieť aj ďalej. Najskôr pozícia asistenta trénera pri reprezentácii Iránu, neskôr totožný post pri národnom výbere Slovenska a to všetko v priebehu niekoľkých mesiacoch. A okrem toho získal v lige s "diablami" bronz a striebro. "Keď som začínal v Komárne, tak som nevedel, čo od toho môžem očakávať. V pozícii hlavného trénera som bol nováčikom, ale každým dňom som sa zlepšoval. Ľudia si to všimli a prichádzalo to, čo je skvelé. Som veľmi hrdý na to, že môžem byť súčasťou reprezentačného tímu Slovenska. Nemienim prestať, chcem aj naďalej napredovať," dodal na záver Jovanovič.
Ešte hodnú chvíľu sa bude hovoriť o obrate vo finálovej sérii, ktorý je vo všeobecnosti nie bežným javom. Prísť o vedenie 3:1 na zápasy a napokon prehrať 3:4, je z psychologického hľadiska náročná vec, ale "diabli" sa k prehre v rozhodujúcom stretnutí postavili čelom. "Doplatili sme na neskúsenosť. Viedli sme 3:1 na zápasy a nik nevedel, ako náročné bude urobiť posledný krok. Vedel som, že to bude náročné. Levice využili svoju silu, energiu a skúsenosti, aby napokon získali titul. Úprimne, nie som sklamaný alebo také niečo, som hrdý. Áno, je to teraz ťažké, ale striebro má pre nás cenu zlata," vyjadril sa pre TASR tréner Komárna Zlatko Jovanovič.
Jeho tím v jednej chvíli strácal v zápase na súpera 23 bodov, ale postupnými taktickými zmenami sa dokázal zapojiť do boja o rozhodujúce víťazstvo v sezóne 2022/2023. V kľúčových okamihoch sa ale odvrátila od nich povestná šťastena, preto z toho nebola taká dráma, ako si fanúšikovia želali. "Myslím si, že Komárno bolo z pohľadu fungovania tímu, ako jednej skupiny výborne, čo sa potvrdilo aj v tomto stretnutí. Ukázali sme charakter, vrátili sme sa do zápasu. Okej, neurobili sme dobré rozhodnutia v niektorých momentoch, chýbala nám energia, čoho Levice využili. Podľa mňa rozhodla o finálovej sérii šírka súpisky. Samozrejme, vôbec tým neznehodnocujem nejako úspech Levíc, ale mali viac možností," myslí si komárňanský kouč.
Nielen v zápase č. 7, ale pri ostatných prehrách bola absentujúca bodová opora lídrov tímu, na ktorú bol tréner "diablov" zvyknutý: "Išli sme dole fyzicky, chýbala nám energia v obrane. Z toho pramenil aj náš útok, v ktorom neboli ideálne rozhodnutia a preto aj niektoré výkony neboli také, na aké sme boli zvyknutí. Je to však v poriadku, bol to aj dôsledok toho, že sme nemali takú širokú rotáciu ako Levice."
Komárno bolo často počas sezóny podceňované, dokonca pokojne by sa dalo povedať, že aj odpisované. Aj v druhom roku fungovania v Niké SBL však nezostalo s prázdnymi rukami, dokonca dokázalo vylepšiť svoje umiestnenie a vystúpiť o stupienok vyššie. "Zvykol som si na to, že nám len málokto veril. Keď sme viedli 3:1 na zápasy, tak sme zrazu boli favoritom a pozrite sa, ako to pre nás dopadlo. Komárno už má vo svojej zbierke druhú ligovú medailu, dostalo sa do Final Four Federálneho pohára a Alpsko-jadranského pohára, čo sú proste úžasné úspechy," vyhlásil Jovanovič.
Stále relatívne nový klub sa veľmi rýchlo etabloval na slovenskej basketbalovej scéne a na svoju stranu si získal nielen fanúšikov z úspešnej éry predchádzajúceho klubu v Komárne, ale hlavne cestu do haly si našli ďalší ľudia. "V prvom rade, najväčšia pochvala a gratulácia ide Bobanovi Tomičovi. To, čo robí v Komárne, je niečo nenormálne, v dobrom slova zmysle. Robí skvelé veci a celé je to neuveriteľné. Final Four Federálneho pohára, Final Four Alpsko- Jadranského pohára a finálová bitka s Levicami až do samotného konca, myslím si, že do komárňanskej haly sme vrátili fanúšikov a aj basketbal je definitívne späť v tomto meste. Musím byť hrdý. Aj ja som vyrástol ako tréner, cítil som to v momentoch, keď som sa učil nové a nové veci. Ak mám byť úprimný a drvivá väčšina ľudí to nevie, celé toto je neočakávané. Snívali sme, pracovali sme kvôli tomu 24 hodín denne a len so šialenou pracovnou morálkou, sme dokázali urobiť fantastickú cestu. Každý niečo pre to obetoval, ale dokázali sme to počas týchto dvoch rokov," zhodnotil celú sezónu 39-ročný bosniacky tréner.
Bývalý hráč Prievidze vyrástol na juhu Slovenska v rešpektovaného trénera, ktorý dostal počas dvojročného pôsobenia na lavičke Komárna možnosť nazrieť aj ďalej. Najskôr pozícia asistenta trénera pri reprezentácii Iránu, neskôr totožný post pri národnom výbere Slovenska a to všetko v priebehu niekoľkých mesiacoch. A okrem toho získal v lige s "diablami" bronz a striebro. "Keď som začínal v Komárne, tak som nevedel, čo od toho môžem očakávať. V pozícii hlavného trénera som bol nováčikom, ale každým dňom som sa zlepšoval. Ľudia si to všimli a prichádzalo to, čo je skvelé. Som veľmi hrdý na to, že môžem byť súčasťou reprezentačného tímu Slovenska. Nemienim prestať, chcem aj naďalej napredovať," dodal na záver Jovanovič.
