Bratislava 11. júna (TASR) - Slovenský basketbalista Marek Kozlík nečakane ukončil kariéru vo veku 33 rokov. Ešte nedávno pritom vedenie Interu Bratislava oznámilo, že sa s ním dohodlo na pokračovaní spolupráce.

"Po zvážení pre a proti a po rozhovoroch s rodinou som sa rozhodol, že ukončím profesionálnu kariéru. Začal som pracovať na trvalý pracovný pomer v softvérovej firme a keďže mi Inter ponúkol možnosť hrať poloprofesionálne, mal by som ešte každý večer tréning. Zaberalo by mi to strašne veľa času a už by som ho nemohol venovať rodine. Rozhodol som sa, že si musím vybrať, čo je pre mňa na prvom mieste. Tým pádom som dospel k záveru, že ukončím hráčsku kariéru a budem sa môcť venovať novej profesii a tráviť viac času so snúbenicou Majkou a synom Leom. Bol som v rozpoložení, keď som vedel, že to bude náročné, ale malý basketbalista kdesi vo mne ma presviedčal, aby som ešte hral, aké to bude super. Realita je taká, že som sa s tým napokon zmieril natoľko, že som chladnokrvne presvedčený, že takto je to správne," vyjadril sa Kozlík pre oficiálnu klubovú webstránku.

"Kozel" sa rozhodol povesiť tenisky na klinec so statusom aktuálne najúspešnejšieho hráča Slovenskej basketbalovej ligy. Vo svojej zbierke má totiž päť majstrovských titulov (2008, 2010, 2015, 2017, 2019). Okrem toho má z najvyššej súťaže tri strieborné a dve bronzové medaily. V rokoch 2008, 2010 a 2013 vyhral Slovenský pohár. Z individuálnych ocenení pozbieral ceny pre najlepšieho nováčika, pre defenzívneho hráča roka a aj pre striedajúceho hráča roka.

Tridsaťtriročný rozohrávač si počas svojej kariéry zahral za Pezinok, Handlovú, českú Plzeň, Komárno a od roku 2016 hájil farby Interu Bratislava. Dlhé obdobie bol pravidelnou súčasťou reprezentácie Slovenska. "Bola to dlhá a pestrá kariéra. Aj keď len na úrovni slovenskej ligy, vždy som vyhľadával miesta, kde sa hrá o zlato, lebo to bolo pre mňa najdôležitejšie. Prvý titul s Pezinkom vo mne vzbudzoval asi najväčšie emócie. Aj ten v Komárne, keď nás pred halou vítalo azda tisíc fanúšikov, bol nezabudnuteľným zážitkom. A tiež aj triumfy s Interom... Ten posledný, keď som po záverečnom zápase strihal sieťku. Každú chvíľu musí človek čosi obetovať. Chcem ale poďakovať rodičom, ktorí ma doviedli k basketu. Bez nich by to ani nezačalo. Ďakujem aj mojej snúbenici, ktorá mala so mnou v poslednom čase veľa trpezlivosti. Človek obetuje profesionálnemu basketbalu ozaj veľa. A ďakujem všetkým, ktorých som stretol pri basketbale: trénerom, spoluhráčom, fanúšikom i funkcionárom. Bola to neskutočná jazda, ktorá mi zostane v pamäti a srdci. Chcem sa ešte raz ospravedlniť vedeniu Interu, že som zmenil moje rozhodnutie, ale som rád, ako to vzali, že prijali moje rozhodnutie a chápu, čo ma k tomu viedlo," dodal Kozlík.