V kategórii Najlepšia hokejistka premiérovo triumfovala Lucia Halušková.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. augusta (TASR) - Slovenským hokejistom roka 2024 sa stal Juraj Slafkovský, pre ktorého to bol druhý triumf v prestížnej ankete. Okrem ocenenia v hlavnej kategórii získal aj trofeje pre najlepšieho útočníka a najlepšieho hráča do 20 rokov. Druhý skončil Martin Pospíšil, tretí Libor Hudáček. Slafkovský vyhral aj v roku 2022, keď výraznou mierou prispel k zisku bronzových medailí na ZOH v Pekingu.
Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pred tohtoročným oceňovaním upravil formát hlasovania. Odborná komisia, zložená z generálneho manažéra reprezentácie, vedenia SZĽH, zástupcov športového, reprezentačného, mediálneho oddelenia a reprezentačných trénerov, vybrala v každej kategórii na základe odborného posúdenia tri, respektíve päť mien, ktorých mohli hlasujúci usporiadať do poradia. Právo hlasovať mali fundovaní hokejoví odborníci, vedúci pracovníci SZĽH, všetky hokejové kluby a zástupcovia médií. Súčasťou vynovenia formátu a jeho zatraktívnenia z marketingového hľadiska bolo aj rozšírenie počtu ocenených v kategórii Hokejista roka. V pondelok SZĽH ocenil aj druhého Martina Pospíšila a tretieho Libora Hudáčka.
Slafkovský odohral v NHL kompletnú porciu 82 duelov v základnej časti. S 50 bodmi bol najproduktívnejší Slovák v tejto profiligovej sezóne, bilanciou 20 gólov a 30 asistencií potvrdil rolu draftovej jednotky vo svojej druhej sezóne v NHL. Na MS 2024 nazbieral v ôsmich dueloch osem bodov výlučne za asistencie. Na slávnostnom oceňovaní bol hlavnou hviezdou večera, keďže triumfoval aj v ďalších dvoch kategóriách. Cenu pre najlepšieho útočníka si prevzal z rúk člena Siene slávy slovenského hokeja a bývalého legendárneho útočníka, inak osemnásobného víťaza tejto ceny, Mariána Hossu. Triumfoval tiež v ankete pre najlepšieho hokejistu do 20 rokov, keďže v sezóne 2023/24 ešte spadal do juniorskej vekovej kategórie. "Martin aj ´Hudy´ mali výborné sezóny, dnes tu mohol stáť hocikto z nich. Som rád, že som tu a ďakujem každému, kto mi pomohol. Spoluhráčom z tímu, ako aj reprezentácie. Samozrejme, aj rodine a všetkým okolo mňa. Znamená to pre mňa veľa, keďže na Slovensku nás všetkých spája hokej. Som rád, že práve ja môžem byť v tejto spoločnosti. Všetci sú hráči sú výnimoční, preto verím, že sa budeme navzájom ťahať a striedať sa na pódiu," uviedol Slafkovský.
Cenu pre najlepšieho obrancu si druhý rok za sebou prevzal Martin Fehérváry. Odohral 66 duelov v NHL, strelil tri góly a pridal 13 asistencií. Spoľahlivými výkonmi si zastal stabilnú pozíciu medzi top obrancami Washingtonu Capitals. Na svetovom šampionáte v Ostrave odohral osem zápasov so ziskom dvoch bodov (1+1). "Som veľmi rád, že som mohol opäť vyhrať. Je to pre mňa veľká česť, pretože konkurencia je veľká. Skvelý hráč je Šimon Nemec a myslím si, že čochvíľa tu bude stáť aj on," povedal Fehérváry, ktorý získal ocenenie aj vlani.
Cenu Vladimíra Dzurillu pre najlepšieho brankára si prevzal Samuel Hlavaj, slovenská jednotka na uplynulých MS v Česku. V piatich dueloch vychytal tri slovenské víťazstvá s úspešnosťou 92,53 percenta. Vydarená sezóna mu vyniesla kontrakt v NHL s Minnesotou Wild.
Premiérového víťaza spoznala aj kategória Najlepší tréner. Stal sa ním 61-ročný český kouč Antonín Stavjaňa, ktorý doviedol HK Nitra k druhému titulu šampiónov najvyššej slovenskej súťaže. Stalo sa tak napriek skutočnosti, že po základnej časti obsadili "corgoni" až 8. miesto. V predkole play off vyradili Trenčín, vo štvrťfinále favorizovaný Poprad, v semifinále Michalovce a vo finále pokorili Nitrania aj Spišskú Novú Ves. Stavjaňa v súčasnosti pôsobí ako asistent trénera v pražskej Sparte. "Táto trénerská kategória je trochu špecifická. Je to ocenenie pre celý štáb, ktorý so mnou pôsobil. Napočítal som jedenásť ľudí vrátane šoféra autobusu. Všetci urobili maximum, preto je to náročné rozdeliť," povedal český kormidelník po prevzatí ceny.
V kategórii Najlepšia hokejistka premiérovo triumfovala Lucia Halušková. Na turnaji B-skupiny I. divízie MS nazbierala v drese Slovenska päť bodov (1+4). V uplynulej sezóne hrala za HK Budapešť a v nadnárodnej ženskej súťaži ju vyhlásili za najlepšiu útočníčku EWHL, kde nazbierala 51 bodov za 24 gólov a 27 asistencií. "Toto ocenenie pre mňa znamená veľmi veľa. Je to čerešnička na torte za celú moju kariéru," poznamenala víťazka ženskej kategórie, ktorá na tróne vystriedala suverénku minuloročnej ankety Nelu Lopušanovú.
Cena Juraja Okoličányho pre najlepšieho rozhodcu piatykrát za sebou putovala do rúk Petra Stana. Uznávaný slovenský rozhodca sa predstavil na turnaji A-skupiny I. divízie MS v Bolzane. Okrem slovenskej extraligy rozhodoval v uplynulom ročníku aj najvyššiu českú súťaž. Cenu si v pondelok nemohol prevziať osobne pre nomináciu IIHF na finálový turnaj olympijskej kvalifikácie do Dánska. Prevzal ju zaňho jeho otec Jozef.
Hokejista roka 2024 – 1. miesto: Juraj Slafkovský
Hokejista roka 2024 – 2. miesto: Martin Pospíšil
Hokejista roka 2024 – 3. miesto: Libor Hudáček
Najlepšia hokejistka: Lucia Halušková
Najlepší útočník (Cena Jozefa Golonku): Juraj Slafkovský
Najlepší hráč do 20 rokov (Cena Pavla Demitru): Juraj Slafkovský
Najlepší obranca (Cena Róberta Švehlu): Martin Fehérváry
Najlepší brankár (Cena Vladimíra Dzurillu): Samuel Hlavaj
Najlepší tréner (Cena Ladislava Horského): Antonín Stavjaňa
Najlepší rozhodca (Cena Juraja Okoličányho): Peter Stano
prehľad najlepších hokejistov Slovenska:
1994 - Oto Haščák
1995 - Peter Šťastný
1996 - Jaromír Dragan
1997 - Zdeno Cíger
1998 - Peter Bondra
1999 - Pavol Demitra
2000 - Miroslav Šatan
2001 - Miroslav Šatan
2002 - Peter Bondra
2003 - Peter Bondra
2004 - Miroslav Šatan
2005 - Ľubomír Višňovský
2006 - Marián Hossa
2007 - Marián Hossa
2008 - Marián Hossa
2009 - Zdeno Chára
2010 - Marián Hossa
2011 - Zdeno Chára
2012 - Zdeno Chára
2013 - Zdeno Chára
2014 - Marián Gáborík
2015 - Marián Hossa
2016 - Andrej Sekera
2017 - Marián Hossa
2018 - Zdeno Chára
2019 - Zdeno Chára
2020 - výsledky sa nevyhlasovali
2021 - Erik Černák
2022 - Juraj Slafkovský
2023 - Tomáš Tatar
2024 - Juraj Slafkovský
Tridsiatym ôsmym členom Siene slávy slovenského hokeja sa stal Ľubomír Višňovský. Niekdajšieho vynikajúceho obrancu uviedli do prestížnej spoločnosti počas galavečera Hokejista roka, ktorý sa konal v pondelok na Bratislavskom hrade.
Štyridsaťosemročný Višňovský bol jediný laureát do Siene slávy v roku 2024. Spomedzi kandidátov ho vybrala Nominačná komisia Siene slávy slovenského hokeja, ktorá je zložená z jej zakladateľov, členov i funkcionárov z prostredia SZĽH. "Je to obrovská pocta. Veľmi si vážim, že sa môžem zaradiť medzi legendy slovenského hokeja. Je to tiež zadosťučinenie pre mojich rodičov, ktorí si to odmalička celé oddreli so mnou. Nielen ja, ale aj oni si to budú veľmi vážiť a budú pyšní," povedal Višňovský. Po bývalých útočníkoch Miroslavovi Šatanovi, Petrovi Bondrovi a Žigmundovi Pálffym je ako štvrtý hráč v prestížnej spoločnosti zo zlatého göteborského tímu. V roku 2019 ocenili aj hlavného kormidelníka mužstva z pamätných MS 2002 Jána Filca.
Topoľčianskeho rodáka vystrelilo do veľkého hokeja pôsobenie v bratislavskom Slovane od sezóny 1994/95. Juniorskú reprezentáciu pomohol v tých časoch dostať z C-kategórie MS do elitnej spoločnosti a v sezóne 1995/96, ako 20-ročný, debutoval aj v reprezentačnom A-tíme. Od začiatku sa zaradil k jeho obranným pilierom, na prelome tisícročí už patril k lídrom. V období medailovej žatvy slovenského hokeja zozbieral kompletnú zbierku cenných kovov. Začal striebrom na MS 2000 v Petrohrade, pokračoval zlatom o dva roky neskôr v Göteborgu a finišoval bronzom o rok na to v Helsinkách. Za Slovensko nastúpil celkovo v 141 stretnutiach, v ktorých strelil 18 gólov. Odohral 10 svetových šampionátov s bilanciou 61 zápasov a 44 bodov (10+34). Hral na štyroch olympijských turnajoch vrátane Vancouveru 2010, kde bol súčasťou výberu, ktorému v tretej tretine duelu s Fínskom ušla bronzová medaila po obrate súpera z 1:3 na 5:3.
Do NHL ho v roku 2000 zo 118. miesta draftovali Los Angeles Kings. V kalifornskom klube prežil najkrajšie obdobie profiligového života, strávil v ňom sedem sezón a vypracoval sa do pozície asistenta kapitána. Neskôr pôsobil v Edmontone, Anaheime a New Yorku Islanders. V NHL nastúpil spolu na 883 duelov v základnej časti so ziskom 495 bodov (128+367), v play off pridal 28 štartov (0+8). Na konte má aj dve sezóny v KHL v drese bratislavského Slovana, s ktorým však žal úspechy ešte počas pôsobenie v slovenskej extralige. V zbierke má tri tituly slovenského šampióna.
Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pred tohtoročným oceňovaním upravil formát hlasovania. Odborná komisia, zložená z generálneho manažéra reprezentácie, vedenia SZĽH, zástupcov športového, reprezentačného, mediálneho oddelenia a reprezentačných trénerov, vybrala v každej kategórii na základe odborného posúdenia tri, respektíve päť mien, ktorých mohli hlasujúci usporiadať do poradia. Právo hlasovať mali fundovaní hokejoví odborníci, vedúci pracovníci SZĽH, všetky hokejové kluby a zástupcovia médií. Súčasťou vynovenia formátu a jeho zatraktívnenia z marketingového hľadiska bolo aj rozšírenie počtu ocenených v kategórii Hokejista roka. V pondelok SZĽH ocenil aj druhého Martina Pospíšila a tretieho Libora Hudáčka.
Slafkovský odohral v NHL kompletnú porciu 82 duelov v základnej časti. S 50 bodmi bol najproduktívnejší Slovák v tejto profiligovej sezóne, bilanciou 20 gólov a 30 asistencií potvrdil rolu draftovej jednotky vo svojej druhej sezóne v NHL. Na MS 2024 nazbieral v ôsmich dueloch osem bodov výlučne za asistencie. Na slávnostnom oceňovaní bol hlavnou hviezdou večera, keďže triumfoval aj v ďalších dvoch kategóriách. Cenu pre najlepšieho útočníka si prevzal z rúk člena Siene slávy slovenského hokeja a bývalého legendárneho útočníka, inak osemnásobného víťaza tejto ceny, Mariána Hossu. Triumfoval tiež v ankete pre najlepšieho hokejistu do 20 rokov, keďže v sezóne 2023/24 ešte spadal do juniorskej vekovej kategórie. "Martin aj ´Hudy´ mali výborné sezóny, dnes tu mohol stáť hocikto z nich. Som rád, že som tu a ďakujem každému, kto mi pomohol. Spoluhráčom z tímu, ako aj reprezentácie. Samozrejme, aj rodine a všetkým okolo mňa. Znamená to pre mňa veľa, keďže na Slovensku nás všetkých spája hokej. Som rád, že práve ja môžem byť v tejto spoločnosti. Všetci sú hráči sú výnimoční, preto verím, že sa budeme navzájom ťahať a striedať sa na pódiu," uviedol Slafkovský.
Cenu pre najlepšieho obrancu si druhý rok za sebou prevzal Martin Fehérváry. Odohral 66 duelov v NHL, strelil tri góly a pridal 13 asistencií. Spoľahlivými výkonmi si zastal stabilnú pozíciu medzi top obrancami Washingtonu Capitals. Na svetovom šampionáte v Ostrave odohral osem zápasov so ziskom dvoch bodov (1+1). "Som veľmi rád, že som mohol opäť vyhrať. Je to pre mňa veľká česť, pretože konkurencia je veľká. Skvelý hráč je Šimon Nemec a myslím si, že čochvíľa tu bude stáť aj on," povedal Fehérváry, ktorý získal ocenenie aj vlani.
Cenu Vladimíra Dzurillu pre najlepšieho brankára si prevzal Samuel Hlavaj, slovenská jednotka na uplynulých MS v Česku. V piatich dueloch vychytal tri slovenské víťazstvá s úspešnosťou 92,53 percenta. Vydarená sezóna mu vyniesla kontrakt v NHL s Minnesotou Wild.
Premiérového víťaza spoznala aj kategória Najlepší tréner. Stal sa ním 61-ročný český kouč Antonín Stavjaňa, ktorý doviedol HK Nitra k druhému titulu šampiónov najvyššej slovenskej súťaže. Stalo sa tak napriek skutočnosti, že po základnej časti obsadili "corgoni" až 8. miesto. V predkole play off vyradili Trenčín, vo štvrťfinále favorizovaný Poprad, v semifinále Michalovce a vo finále pokorili Nitrania aj Spišskú Novú Ves. Stavjaňa v súčasnosti pôsobí ako asistent trénera v pražskej Sparte. "Táto trénerská kategória je trochu špecifická. Je to ocenenie pre celý štáb, ktorý so mnou pôsobil. Napočítal som jedenásť ľudí vrátane šoféra autobusu. Všetci urobili maximum, preto je to náročné rozdeliť," povedal český kormidelník po prevzatí ceny.
V kategórii Najlepšia hokejistka premiérovo triumfovala Lucia Halušková. Na turnaji B-skupiny I. divízie MS nazbierala v drese Slovenska päť bodov (1+4). V uplynulej sezóne hrala za HK Budapešť a v nadnárodnej ženskej súťaži ju vyhlásili za najlepšiu útočníčku EWHL, kde nazbierala 51 bodov za 24 gólov a 27 asistencií. "Toto ocenenie pre mňa znamená veľmi veľa. Je to čerešnička na torte za celú moju kariéru," poznamenala víťazka ženskej kategórie, ktorá na tróne vystriedala suverénku minuloročnej ankety Nelu Lopušanovú.
Cena Juraja Okoličányho pre najlepšieho rozhodcu piatykrát za sebou putovala do rúk Petra Stana. Uznávaný slovenský rozhodca sa predstavil na turnaji A-skupiny I. divízie MS v Bolzane. Okrem slovenskej extraligy rozhodoval v uplynulom ročníku aj najvyššiu českú súťaž. Cenu si v pondelok nemohol prevziať osobne pre nomináciu IIHF na finálový turnaj olympijskej kvalifikácie do Dánska. Prevzal ju zaňho jeho otec Jozef.
Výsledky ankety Hokejista roka 2024:
Hokejista roka 2024 – 1. miesto: Juraj Slafkovský
Hokejista roka 2024 – 2. miesto: Martin Pospíšil
Hokejista roka 2024 – 3. miesto: Libor Hudáček
Najlepšia hokejistka: Lucia Halušková
Najlepší útočník (Cena Jozefa Golonku): Juraj Slafkovský
Najlepší hráč do 20 rokov (Cena Pavla Demitru): Juraj Slafkovský
Najlepší obranca (Cena Róberta Švehlu): Martin Fehérváry
Najlepší brankár (Cena Vladimíra Dzurillu): Samuel Hlavaj
Najlepší tréner (Cena Ladislava Horského): Antonín Stavjaňa
Najlepší rozhodca (Cena Juraja Okoličányho): Peter Stano
prehľad najlepších hokejistov Slovenska:
1994 - Oto Haščák
1995 - Peter Šťastný
1996 - Jaromír Dragan
1997 - Zdeno Cíger
1998 - Peter Bondra
1999 - Pavol Demitra
2000 - Miroslav Šatan
2001 - Miroslav Šatan
2002 - Peter Bondra
2003 - Peter Bondra
2004 - Miroslav Šatan
2005 - Ľubomír Višňovský
2006 - Marián Hossa
2007 - Marián Hossa
2008 - Marián Hossa
2009 - Zdeno Chára
2010 - Marián Hossa
2011 - Zdeno Chára
2012 - Zdeno Chára
2013 - Zdeno Chára
2014 - Marián Gáborík
2015 - Marián Hossa
2016 - Andrej Sekera
2017 - Marián Hossa
2018 - Zdeno Chára
2019 - Zdeno Chára
2020 - výsledky sa nevyhlasovali
2021 - Erik Černák
2022 - Juraj Slafkovský
2023 - Tomáš Tatar
2024 - Juraj Slafkovský
Ľubomír Višňovský sa stal novým členom Siene slávy slovenského hokeja
Tridsiatym ôsmym členom Siene slávy slovenského hokeja sa stal Ľubomír Višňovský. Niekdajšieho vynikajúceho obrancu uviedli do prestížnej spoločnosti počas galavečera Hokejista roka, ktorý sa konal v pondelok na Bratislavskom hrade.
Štyridsaťosemročný Višňovský bol jediný laureát do Siene slávy v roku 2024. Spomedzi kandidátov ho vybrala Nominačná komisia Siene slávy slovenského hokeja, ktorá je zložená z jej zakladateľov, členov i funkcionárov z prostredia SZĽH. "Je to obrovská pocta. Veľmi si vážim, že sa môžem zaradiť medzi legendy slovenského hokeja. Je to tiež zadosťučinenie pre mojich rodičov, ktorí si to odmalička celé oddreli so mnou. Nielen ja, ale aj oni si to budú veľmi vážiť a budú pyšní," povedal Višňovský. Po bývalých útočníkoch Miroslavovi Šatanovi, Petrovi Bondrovi a Žigmundovi Pálffym je ako štvrtý hráč v prestížnej spoločnosti zo zlatého göteborského tímu. V roku 2019 ocenili aj hlavného kormidelníka mužstva z pamätných MS 2002 Jána Filca.
Topoľčianskeho rodáka vystrelilo do veľkého hokeja pôsobenie v bratislavskom Slovane od sezóny 1994/95. Juniorskú reprezentáciu pomohol v tých časoch dostať z C-kategórie MS do elitnej spoločnosti a v sezóne 1995/96, ako 20-ročný, debutoval aj v reprezentačnom A-tíme. Od začiatku sa zaradil k jeho obranným pilierom, na prelome tisícročí už patril k lídrom. V období medailovej žatvy slovenského hokeja zozbieral kompletnú zbierku cenných kovov. Začal striebrom na MS 2000 v Petrohrade, pokračoval zlatom o dva roky neskôr v Göteborgu a finišoval bronzom o rok na to v Helsinkách. Za Slovensko nastúpil celkovo v 141 stretnutiach, v ktorých strelil 18 gólov. Odohral 10 svetových šampionátov s bilanciou 61 zápasov a 44 bodov (10+34). Hral na štyroch olympijských turnajoch vrátane Vancouveru 2010, kde bol súčasťou výberu, ktorému v tretej tretine duelu s Fínskom ušla bronzová medaila po obrate súpera z 1:3 na 5:3.
Do NHL ho v roku 2000 zo 118. miesta draftovali Los Angeles Kings. V kalifornskom klube prežil najkrajšie obdobie profiligového života, strávil v ňom sedem sezón a vypracoval sa do pozície asistenta kapitána. Neskôr pôsobil v Edmontone, Anaheime a New Yorku Islanders. V NHL nastúpil spolu na 883 duelov v základnej časti so ziskom 495 bodov (128+367), v play off pridal 28 štartov (0+8). Na konte má aj dve sezóny v KHL v drese bratislavského Slovana, s ktorým však žal úspechy ešte počas pôsobenie v slovenskej extralige. V zbierke má tri tituly slovenského šampióna.
Členovia Siene slávy slovenského hokeja:
2002: Ladislav Troják, Stan Mikita, Michal Polóni, Ladislav Horský, Ján Starší, George Gross, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Václav Nedomanský
2003: Rastislav Jančuška, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Ján Jendek
2004: František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč, Milan Kužela
2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
2006: Rudolf Tajcnár
2007: Dušan Pašek
2008: Dušan Faško
2009: Dárius Rusnák
2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
2012: Pavol Demitra
2014: Zdeno Cíger
2018: Miroslav Šatan
2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
2021: Peter Bondra
2022: Žigmund Pálffy
2023: Marián Hossa
2024: Ľubomír Višňovský
2002: Ladislav Troják, Stan Mikita, Michal Polóni, Ladislav Horský, Ján Starší, George Gross, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Václav Nedomanský
2003: Rastislav Jančuška, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Ján Jendek
2004: František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč, Milan Kužela
2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
2006: Rudolf Tajcnár
2007: Dušan Pašek
2008: Dušan Faško
2009: Dárius Rusnák
2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
2012: Pavol Demitra
2014: Zdeno Cíger
2018: Miroslav Šatan
2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
2021: Peter Bondra
2022: Žigmund Pálffy
2023: Marián Hossa
2024: Ľubomír Višňovský