Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko tak nemá v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti.
Autor TASR
Tokio 26. júla (TASR) - Medailová séria slovenských vodných slalomárov v disciplíne C1 mužov pod piatimi kruhmi sa skončila po 25 rokoch. Nepredĺžil ju Matej Beňuš, obhajca striebra z predchádzajúcej olympiády v Riu de Janeiro skončil v pondelkovom finále v tokijskom kanáli Kasai na 6. mieste.
Slovensko tak nemá v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti. Pri premiére v Atlante 1996 sa tešil zo zlata Michal Martikán, o štyri roky neskôr získal v Sydney striebro a v Aténach 2004 ho zopakoval. Na OH 2000 bol navyše Juraj Minčík bronzový. V Pekingu 2008 sa Martikán opäť postavil na najvyšší stupienok a v Londýne 2012 pri svojej piatej olympijskej účasti skompletizoval zbierku bronzom. Na jeho úspechy nadviazal Beňuš v Riu, kde ho zdolal len víťazný Francúz Denis Gargaud Chanut.
Beňušove výkony v kvalifikácii v Tokiu, ktorú vyhral, nasvedčovali tomu, že by sa obdivuhodná séria mohla natiahnuť. Ako však sám po prvom súťažnom dni povedal: "Výhra v kvalifikácii nie je dôležitá. O tom, ako dopadnú preteky, rozhodne druhý deň."
Ten mu v Tokiu nevyšiel podľa predstáv. Na náročnej trati sa dotkol bránky už v semifinále a postúpil z 9. miesta. Vo finále spravil dve chybičky po 15. bránke, musel riskovať a jeden "ťuk" na 19-ke ho stál cenný kov. Bez dvoch trestných sekúnd by totiž skončil s bronzom na krku.
Slovensko tak prvýkrát v ére samostatnosti vyšlo v C1 mužov naprázdno. "O to viac teraz mrzí, že sa udiala takáto vec, pretože v tejto kategórii sme, dá sa povedať, vždy dominovali a teraz sa tá šnúra pretrhala. Je mi to veľmi ľúto," povedal po finále Beňušov tréner Peter Škantár: "Vzhľadom na výsledky, teraz už môžem povedať, že škoda toho ´ťuku´. Dnes boli také časy, že stačilo ísť čisto. Už nájazd do tej brány bol riskantný, chcel zrýchliť jazdu, čo to dalo, ale nevyšlo to."
Pretrhnutie medailovej série mrzelo aj predsedu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richarda Galoviča: "Možno to ukazuje na genialitu predchádzajúcich výsledkov a tých športovcov, ktorí dokázali medaily v minulosti vybojovať a pod veľkým tlakom aj obhajovať." Podľa Galoviča bol Beňuš najväčším želiezkom v ohni spomedzi slovenských vodných slalomárov v Tokiu. Verí však, že zvyšná trojica zabojuje v ďalších dňoch o dobré výsledky a možno aj cenné kovy: "Ako sa hovorí, taký je šport. Možno je to pre Maťa taká športová tragédia, určite chcel viac. Myslím si, že v našej výprave bol najsilnejším medailovým tromfom, ale súťaže budú pokračovať a máme ďalšie tri šance. Verím, že naši športovci a tréneri sa z toho poučili a dokážu na to zareagovať tým najsprávnejším spôsobom. Budeme im držať palce."
Slovensko tak nemá v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti. Pri premiére v Atlante 1996 sa tešil zo zlata Michal Martikán, o štyri roky neskôr získal v Sydney striebro a v Aténach 2004 ho zopakoval. Na OH 2000 bol navyše Juraj Minčík bronzový. V Pekingu 2008 sa Martikán opäť postavil na najvyšší stupienok a v Londýne 2012 pri svojej piatej olympijskej účasti skompletizoval zbierku bronzom. Na jeho úspechy nadviazal Beňuš v Riu, kde ho zdolal len víťazný Francúz Denis Gargaud Chanut.
Beňušove výkony v kvalifikácii v Tokiu, ktorú vyhral, nasvedčovali tomu, že by sa obdivuhodná séria mohla natiahnuť. Ako však sám po prvom súťažnom dni povedal: "Výhra v kvalifikácii nie je dôležitá. O tom, ako dopadnú preteky, rozhodne druhý deň."
Ten mu v Tokiu nevyšiel podľa predstáv. Na náročnej trati sa dotkol bránky už v semifinále a postúpil z 9. miesta. Vo finále spravil dve chybičky po 15. bránke, musel riskovať a jeden "ťuk" na 19-ke ho stál cenný kov. Bez dvoch trestných sekúnd by totiž skončil s bronzom na krku.
Slovensko tak prvýkrát v ére samostatnosti vyšlo v C1 mužov naprázdno. "O to viac teraz mrzí, že sa udiala takáto vec, pretože v tejto kategórii sme, dá sa povedať, vždy dominovali a teraz sa tá šnúra pretrhala. Je mi to veľmi ľúto," povedal po finále Beňušov tréner Peter Škantár: "Vzhľadom na výsledky, teraz už môžem povedať, že škoda toho ´ťuku´. Dnes boli také časy, že stačilo ísť čisto. Už nájazd do tej brány bol riskantný, chcel zrýchliť jazdu, čo to dalo, ale nevyšlo to."
Pretrhnutie medailovej série mrzelo aj predsedu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richarda Galoviča: "Možno to ukazuje na genialitu predchádzajúcich výsledkov a tých športovcov, ktorí dokázali medaily v minulosti vybojovať a pod veľkým tlakom aj obhajovať." Podľa Galoviča bol Beňuš najväčším želiezkom v ohni spomedzi slovenských vodných slalomárov v Tokiu. Verí však, že zvyšná trojica zabojuje v ďalších dňoch o dobré výsledky a možno aj cenné kovy: "Ako sa hovorí, taký je šport. Možno je to pre Maťa taká športová tragédia, určite chcel viac. Myslím si, že v našej výprave bol najsilnejším medailovým tromfom, ale súťaže budú pokračovať a máme ďalšie tri šance. Verím, že naši športovci a tréneri sa z toho poučili a dokážu na to zareagovať tým najsprávnejším spôsobom. Budeme im držať palce."
