Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Calzona prevzal mužstvo v časoch, keď na žrebovaní kvalifikácie figurovalo v piatom koši. Hneď jeho prvá zastávka v pozícii hlavného kouča sa tak skončila úspechom.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona zažíva po postupe na ME 2024 v Nemecku veľký pocit zadosťučinenia. Po rozhodujúcom zápase s Islandom, v ktorom jeho zverenci zvíťazili 4:2 a zaistili si druhé miesto v kvalifikačnej J-skupine, poslal otvorený odkaz všetkým kritikom. Tým podľa neho nebije srdce pre slovenský futbal.
Päťdesiatpäťročný Talian prebral národné mužstvo po Štefanovi Tarkovičovi v lete minulého roka, pričom značná časť odbornej i laickej verejnosti sa s týmto krokom nestotožnila. Hneď prvý zápas na lavičke Calzonovi výsledkovo nevyšiel a po domácej prehre 1:2 s Azerbajdžanom sa na jeho hlavu zniesla vlna kritiky. Nasledovali ďalšie štyri zápasy bez víťazstva a tlak na jeho osobu silnel. Calzona však ťažkú situáciu ustál, pokračoval v tvrdej práci a opakoval, že mužstvo potrebuje čas. Prvé plody svojej roboty zožal vo štvrtok večer, keď na Národnom futbalovom štadióne aplaudovala jeho tímu k postupu na ME vyše 21-tisícová kulisa.
"Je úplne pochopiteľné, že chlapci si zaslúžia osláviť tento úspech. Uplynulých 14 mesiacov ma poriadne "zmasakrovalo", rovnako boli "zmasakrovaní" aj oni. Tento večer znamenal pre nich niečo ako oslobodenie. Ja osobne nemám žiadny problém, pretože útoky na moju osobu ma robia ešte silnejším. Faktom však je, že sme čelili útokom ešte predtým, ako sme vôbec začali našu prácu. Je to niečo, čo nepovažujem za správne. Osoby, ktoré nás kritizovali, vôbec nechcú dobro pre Slovensko. Mali by priať tejto reprezentácii bez ohľadu na to, kto sedí na trénerskej lavičke. Po týchto štrnástich mesiacoch som pochopil, že ich srdce nebije pre Slovensko," adresoval Calzona tvrdé slová kritikom jeho práce.
Venoval sa však aj príjemnejšej téme, ktorou bol samotný postup a kvalifikačná cesta, ktorá k nemu viedla. Po úvodnej bezgólovej remíze 0:0 s Luxemburskom v Trnave dohnali Slováci stratené body v ďalšom priebehu. Dôležitá bola reakcia mužstva tri dni po zápase s Luxemburčanmi a víťazstvo 2:0 nad Bosnou a Hercegovinou. Do boja o postup sa začali Slováci výraznejšie hlásiť po júnovom asociačnom termíne, v ktorom aj vďaka šťastnému gólu Tomáša Suslova vyhrali na Islande 2:1 a následne tesne 1:0 v Lichtenštajnsku. V septembri potrápili doma Portugalcov (0:1) a pripísali si tri body za povinné víťazstvo 3:0 nad Lichtenštajnskom. V októbri prehrali v Portugalsku 2:3, no o pár dní dosiahli kľúčový triumf 1:0 v Luxembursku, ktoré s nimi súperilo o druhú priečku.
Mužstvo sa ocitlo v pozícii, že jeden bod z novembrového dvojzápasu ho posunie na šampionát. Získalo ho už proti Islandu, hoci po štvrťhodine prehrávalo 0:1. "Úprimne poviem, že som sa cítil trošku v úzkych, ale hneď som sa upokojil, pretože som videl, že mužstvo pokračuje vo svojom futbale. Keď som zbadal, že hráči nestrácajú hlavu, vedel som, že to dopadne dobre. Bolo veľmi dôležité, že sa nám podarilo do polčasu zvrátiť skóre. Dalo nám to pokoj, povedali sme si v kabíne, čo chceme hrať. Vedeli sme, že keď otvoríme ihrisko, tak sú zraniteľní, potrebovali sme ich vytiahnuť z ich polovice. Tento tím ukázal, že keď sa dostane do problémov, dokáže okamžite reagovať. Vstup do druhého polčasu bol podľa môjho názoru absolútne ukážkový, ale nebol som pokojný, kým nebol odpískaný koniec. Nemám to vo zvyku."
Po postupe ešte na ME v Nemecku nemyslí. "Najskôr sa musím porozprávať so zväzom a potom sa rozhodneme, ako budeme pokračovať do budúcnosti. Urobíme to v pokojnom duchu. Musím povedať, že Slovenský futbalový zväz ku mne pristupoval naozaj skvelo, nechýbalo mi v práci naozaj nič. Urobili všetko pre to, aby sme sa mohli dostať až do tohto bodu. Som presvedčený, že nájdeme spoločnú reč a nebude to žiadny problém."
Calzona prevzal mužstvo v časoch, keď na žrebovaní kvalifikácie figurovalo v piatom koši. Hneď jeho prvá zastávka v pozícii hlavného kouča sa tak skončila úspechom. "Dlhých 15 rokov som pôsobil po boku veľkých trénerov. Pracoval som na pozícii asistenta, pretože ma tá práca bavila a napĺňala. Veľa som sa od nich dokázal naučiť a potom prišla táto príležitosť. Bral som ju ako výzvu. Uvedomoval som si, že sa potrebujem posunúť ďalej a ísť za novými výzvami. Túto ponuku som prijal okamžite a s nadšením. Po čase som pochopil, aký má mužstvo charakter. Ono nemá kvalitu brániť na svojej polovici, musí hrať na polovici súpera, vysoko. Pochopil som naše kvality, ako tréner musím poznať charakteristiku svojich hráčov," dodal Calzona.
Päťdesiatpäťročný Talian prebral národné mužstvo po Štefanovi Tarkovičovi v lete minulého roka, pričom značná časť odbornej i laickej verejnosti sa s týmto krokom nestotožnila. Hneď prvý zápas na lavičke Calzonovi výsledkovo nevyšiel a po domácej prehre 1:2 s Azerbajdžanom sa na jeho hlavu zniesla vlna kritiky. Nasledovali ďalšie štyri zápasy bez víťazstva a tlak na jeho osobu silnel. Calzona však ťažkú situáciu ustál, pokračoval v tvrdej práci a opakoval, že mužstvo potrebuje čas. Prvé plody svojej roboty zožal vo štvrtok večer, keď na Národnom futbalovom štadióne aplaudovala jeho tímu k postupu na ME vyše 21-tisícová kulisa.
"Je úplne pochopiteľné, že chlapci si zaslúžia osláviť tento úspech. Uplynulých 14 mesiacov ma poriadne "zmasakrovalo", rovnako boli "zmasakrovaní" aj oni. Tento večer znamenal pre nich niečo ako oslobodenie. Ja osobne nemám žiadny problém, pretože útoky na moju osobu ma robia ešte silnejším. Faktom však je, že sme čelili útokom ešte predtým, ako sme vôbec začali našu prácu. Je to niečo, čo nepovažujem za správne. Osoby, ktoré nás kritizovali, vôbec nechcú dobro pre Slovensko. Mali by priať tejto reprezentácii bez ohľadu na to, kto sedí na trénerskej lavičke. Po týchto štrnástich mesiacoch som pochopil, že ich srdce nebije pre Slovensko," adresoval Calzona tvrdé slová kritikom jeho práce.
Venoval sa však aj príjemnejšej téme, ktorou bol samotný postup a kvalifikačná cesta, ktorá k nemu viedla. Po úvodnej bezgólovej remíze 0:0 s Luxemburskom v Trnave dohnali Slováci stratené body v ďalšom priebehu. Dôležitá bola reakcia mužstva tri dni po zápase s Luxemburčanmi a víťazstvo 2:0 nad Bosnou a Hercegovinou. Do boja o postup sa začali Slováci výraznejšie hlásiť po júnovom asociačnom termíne, v ktorom aj vďaka šťastnému gólu Tomáša Suslova vyhrali na Islande 2:1 a následne tesne 1:0 v Lichtenštajnsku. V septembri potrápili doma Portugalcov (0:1) a pripísali si tri body za povinné víťazstvo 3:0 nad Lichtenštajnskom. V októbri prehrali v Portugalsku 2:3, no o pár dní dosiahli kľúčový triumf 1:0 v Luxembursku, ktoré s nimi súperilo o druhú priečku.
Mužstvo sa ocitlo v pozícii, že jeden bod z novembrového dvojzápasu ho posunie na šampionát. Získalo ho už proti Islandu, hoci po štvrťhodine prehrávalo 0:1. "Úprimne poviem, že som sa cítil trošku v úzkych, ale hneď som sa upokojil, pretože som videl, že mužstvo pokračuje vo svojom futbale. Keď som zbadal, že hráči nestrácajú hlavu, vedel som, že to dopadne dobre. Bolo veľmi dôležité, že sa nám podarilo do polčasu zvrátiť skóre. Dalo nám to pokoj, povedali sme si v kabíne, čo chceme hrať. Vedeli sme, že keď otvoríme ihrisko, tak sú zraniteľní, potrebovali sme ich vytiahnuť z ich polovice. Tento tím ukázal, že keď sa dostane do problémov, dokáže okamžite reagovať. Vstup do druhého polčasu bol podľa môjho názoru absolútne ukážkový, ale nebol som pokojný, kým nebol odpískaný koniec. Nemám to vo zvyku."
Po postupe ešte na ME v Nemecku nemyslí. "Najskôr sa musím porozprávať so zväzom a potom sa rozhodneme, ako budeme pokračovať do budúcnosti. Urobíme to v pokojnom duchu. Musím povedať, že Slovenský futbalový zväz ku mne pristupoval naozaj skvelo, nechýbalo mi v práci naozaj nič. Urobili všetko pre to, aby sme sa mohli dostať až do tohto bodu. Som presvedčený, že nájdeme spoločnú reč a nebude to žiadny problém."
Calzona prevzal mužstvo v časoch, keď na žrebovaní kvalifikácie figurovalo v piatom koši. Hneď jeho prvá zastávka v pozícii hlavného kouča sa tak skončila úspechom. "Dlhých 15 rokov som pôsobil po boku veľkých trénerov. Pracoval som na pozícii asistenta, pretože ma tá práca bavila a napĺňala. Veľa som sa od nich dokázal naučiť a potom prišla táto príležitosť. Bral som ju ako výzvu. Uvedomoval som si, že sa potrebujem posunúť ďalej a ísť za novými výzvami. Túto ponuku som prijal okamžite a s nadšením. Po čase som pochopil, aký má mužstvo charakter. Ono nemá kvalitu brániť na svojej polovici, musí hrať na polovici súpera, vysoko. Pochopil som naše kvality, ako tréner musím poznať charakteristiku svojich hráčov," dodal Calzona.
