Päťdesiatjedenročný funkcionár zasadol na post prezident v septembri 2016, keď uspel v boji s Holanďanom van Praagom a dokončil mandát po predchádzajúcom šéfovi organizácie Michelovi Platinim.
Autor TASR
,aktualizované Rím 7. februára (TASR) - Slovinec Aleksander Čeferin podľa očakávania opäť uspel vo štvrtkových voľbách na post prezidenta Európskej futbalovej únie (UEFA). Štvorročný mandát mu v hlasovaní udelili delegáti 43. kongresu v Ríme, vo voľbách nemal protikandidáta.
Päťdesiatjedenročný funkcionár zasadol na post prezident v septembri 2016, keď uspel v boji s Holanďanom Michaelom van Praagom a dokončil mandát po predchádzajúcom šéfovi organizácie Michelovi Platinim. Ten musel odstúpiť po tom, čo dostal trest na osem rokov od etickej komisie Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) za porušenie pravidiel pri netransparentnom finančnom prevode dvoch miliónov švajčiarskych frankov z roku 2011 od bývalého šéfa federácie Josepha Blattera. Po odvolaniach mu dištanc skrátili na štyri roky.
Čeferin je siedmy prezident riadiaceho orgánu kontinentálneho futbalu od roku 1954 a na ďalšie štyri roky bude automaticky aj viceprezident FIFA.
"Som poctený," uviedol slovinský funkcionár a podotkol, že tentokrát preberá funkciu s "menšími pochybnosťami a menším skepticizmom ako prvýkrát". "Najnebezpečnejšia vec, ktorú môžeme urobiť, je zaspať na vavrínoch a uspokojiť sa s našou súčasnou situáciou. Do našej stratégie chcem vniesť nádej a solidaritu," citovala ho agentúra AFP.
Miesto vo Výkonnom výbore UEFA dostal kontroverzný prezident Ukrajinskej futbalovej federácie Andrij Pavelko, ktorého prišiel na rímsky kongres podporiť aj olympijský šampión v skoku o žrdi Sergej Bubka. Pavelko, ktorý v rodnej krajine čelí podozreniami z finančných podvodov, dostal hlasy od 27 z 55 členských federácií. Do 19-členného výboru sa dostal aj šéf albánskeho zväzu Armand Duka, naopak o svoje miesto prišiel bývalý bulharský brankár Boris Mihailov.
Päťdesiatjedenročný funkcionár zasadol na post prezident v septembri 2016, keď uspel v boji s Holanďanom Michaelom van Praagom a dokončil mandát po predchádzajúcom šéfovi organizácie Michelovi Platinim. Ten musel odstúpiť po tom, čo dostal trest na osem rokov od etickej komisie Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) za porušenie pravidiel pri netransparentnom finančnom prevode dvoch miliónov švajčiarskych frankov z roku 2011 od bývalého šéfa federácie Josepha Blattera. Po odvolaniach mu dištanc skrátili na štyri roky.
Čeferin je siedmy prezident riadiaceho orgánu kontinentálneho futbalu od roku 1954 a na ďalšie štyri roky bude automaticky aj viceprezident FIFA.
"Som poctený," uviedol slovinský funkcionár a podotkol, že tentokrát preberá funkciu s "menšími pochybnosťami a menším skepticizmom ako prvýkrát". "Najnebezpečnejšia vec, ktorú môžeme urobiť, je zaspať na vavrínoch a uspokojiť sa s našou súčasnou situáciou. Do našej stratégie chcem vniesť nádej a solidaritu," citovala ho agentúra AFP.
Miesto vo Výkonnom výbore UEFA dostal kontroverzný prezident Ukrajinskej futbalovej federácie Andrij Pavelko, ktorého prišiel na rímsky kongres podporiť aj olympijský šampión v skoku o žrdi Sergej Bubka. Pavelko, ktorý v rodnej krajine čelí podozreniami z finančných podvodov, dostal hlasy od 27 z 55 členských federácií. Do 19-členného výboru sa dostal aj šéf albánskeho zväzu Armand Duka, naopak o svoje miesto prišiel bývalý bulharský brankár Boris Mihailov.
Zoznam prezidentov UEFA:
22. júna 1954 - 17. apríla 1962 Ebbe Schwartz (Dánsko)
17. apríla 1962 - 7. júla 1972 Gustav Wiederkehr (Švajčiarsko)
7. júla 1972 - 15. marca 1973 Sándor Barcs (Maďarsko, dočasný prezident)
15. marca 1973 - 12. augusta 1983 Artemio Franchi (Taliansko)
12. augusta 1983 - 19. apríla 1990 Jacques Georges (Francúzsko, dočasný prezident)
19. apríla 1990 - 26. januára 2007 Lennart Johansson (Švédsko)
26. januára 2007 - 9. mája 2016 Michel Platini (Francúzsko)
od 14. septembra 2016 Aleksander Čeferin (Slovinsko)
22. júna 1954 - 17. apríla 1962 Ebbe Schwartz (Dánsko)
17. apríla 1962 - 7. júla 1972 Gustav Wiederkehr (Švajčiarsko)
7. júla 1972 - 15. marca 1973 Sándor Barcs (Maďarsko, dočasný prezident)
15. marca 1973 - 12. augusta 1983 Artemio Franchi (Taliansko)
12. augusta 1983 - 19. apríla 1990 Jacques Georges (Francúzsko, dočasný prezident)
19. apríla 1990 - 26. januára 2007 Lennart Johansson (Švédsko)
26. januára 2007 - 9. mája 2016 Michel Platini (Francúzsko)
od 14. septembra 2016 Aleksander Čeferin (Slovinsko)