Gera/Bratislava 12. apríla (TASR) - V osemdesiatych rokoch minulého storočia patril Nemec Olaf Ludwig medzi najlepších amatérskych cestných cyklistov na svete. Ako amatér vyhral dvakrát (1982, 1986) Preteky mieru a v roku 1988 si zo Soulu odniesol olympijské zlato. Držiteľ jedného zeleného dresu z Tour de France bude mať v pondelok 13. apríla 60 rokov.

Olaf Ludwig sa narodil 13. apríla 1960 v meste Gera, v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR). V detstve sa venoval aj futbalu a atletike. Cestnej cyklistike úplne prepadol v 12 rokoch, keď v máji 1972 cez jeho rodné mesto viedla jedna z etáp Pretekov mieru, prestížneho cyklistického podujatia v bývalom východnom bloku.

Trénoval a jazdil za klub SG Dynamo Gera (neskôr SG Wismut Gera). V mládežníckych kategóriách dosiahol viaceré úspechy na medzinárodnej úrovni. V roku 1977 získal zlatú medailu na majstrovstvách sveta juniorov v rakúskom meste Stockerau. Tím, ktorý okrem Olafa Ludwiga tvorili Thomas Barth, Falk Boden a André Kluge, obhájil majstrovský titul v časovke družstiev aj na svetovom šampionáte juniorov vo Washingtone v roku 1978.

V roku 1979 absolvoval strednú športovú školu v rodnom meste a pripravoval sa na svoju prvú olympiádu. Pred hrami v Moskve sa v roku 1980 zúčastnil prvýkrát na Pretekoch mieru. Vyhral prvú, šiestu a ôsmu etapu a v celkovom hodnotené skončil na treťom mieste. Na moskovskej olympiáde v tom istom roku získal ako člen tímu NDR striebornú medailu v časovke družstiev. Po olympiáde sa oženil a narodilo sa mu prvé z troch detí.

V roku 1981 zaznamenal Olaf Ludwig víťazstvo na pretekoch Okolo Dolného Saska. A výbornú formu potvrdil aj v roku 1982, keď sa prvýkrát stal celkovým víťazom Pretekov mieru. O rok neskôr vyhral prestížne medzinárodné preteky cyklistov do 23 rokov Tour de l'Avenir. V roku 1985 zvíťazil aj na cyklistických pretekoch Porýním-Falckom. Druhé celkové víťazstvo na Pretekoch mieru dosiahol v roku 1986. Tie sa začali 7. mája v Kyjeve, len dva týždne po tragickej nehode v atómovej elektrárni v Černobyle. Na podujatí dosiahol Ludwig okrem dvoch celkových triumfov aj 38 rekordných etapových víťazstiev.

V roku 1988 vyhral Olaf Ludwig v Soule olympijské zlato v pretekoch jednotlivcov, keď za ním na druhom a treťom mieste skončili reprezentanti vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR) Bernd Gröne a Christian Henn. Olympijský triumf mu priniesol uznanie aj zo strany politických predstaviteľov NDR.

Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 prestúpil "východonemecký hrdina" k profesionálom. Koncom decembra to istého roku podpísal zmluvu s holandských tímom Panasonic Sportlife. V roku 1990 sa zúčastnil na slávnej Tour de France, vyhral tri etapy a získal zelený dres. O dva roky neskôr skončil druhý na legendárnych pretekoch Paríž-Roubaix, zvíťazil na Amstel Gold Race v Maastrichte a vyhral poslednú etapu Tour de France Rambouillet - Champs-Élysées. Pred začiatkom sezóny v roku 1993 prestúpil do stajne Team Telekom. Na Tour de France vyhral jednu etapu a na majstrovstvách sveta v Osle skončil tretí za Lanceom Armstrongom a Miguelom Indurainom.

Vo veku 36 rokov sa zúčastnil na olympijských hrách v Atlante v roku 1996 a v cyklistických pretekoch jednotlivcov skončil na 16. mieste. O rok neskôr ukončil Olaf Ludwig, prezývaný Eddy Merckx Východu, úspešnú kariéru. Medzi jeho najväčších špurtérskych rivalov patrili Džamolidin Abdužaparov, Mario Cipollini či Wilfried Nelissen.

Po skončení kariéry pôsobil v rokoch 1999 - 2000 ako viceprezident Nemeckého cyklistického zväzu (BDR). Od roku 2000 do roku 2006 pracoval na rôznych manažérskych pozíciách v tíme Telekomu (od roku 2003 Team T-Mobile). Pôsobil aj ako člen odbornej komisie Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI).