Legendárny československý a neskôr slovenský tréner viedol mnohé cyklistické osobnosti. Ako napríklad Jána Svoradu, či Milana Jurča, prvého slovenského cyklistu, ktorý štartoval na Tour de France.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - V sobotu 3. marca sa dožíva 80. narodenín najúspešnejší tréner v histórii slovenskej cyklistiky, významný kouč aj v bývalom Československu, Kamil Haťapka. Rodák zo Spišskej Novej Vsi sa sprvoti venoval hokeju, ale v 15 rokoch začal aj s cyklistikou, ktorej neskôr zasvätil celý svoj život.
Absolvoval Priemyselnú školu presnej mechaniky a optiky v Přerove a Trénerskú školu na ITVŠ v Prahe. V novembri 1961 bol jedným zo spoluzakladateľov cyklistického oddielu Inter Slovnaft Bratislava, ktorý patril medzi elitnú trojicu klubov. Jeho trénerské úspechy v cestnej cyklistike nemali obdobu v bývalom Československu. Podieľal sa na zisku dvoch strieborných medailí pre ČSSR v časovke družstiev na 100 km na MS v Leicestri 1970 a v Glavera del Montello 1985 i na celkovom víťazstve Vlastimila Moravca na Pretekoch mieru 1972. Svoj podiel mal aj na zisku titulu majstrov sveta čs. tímu v stíhacích pretekoch družstiev na dráhe v Colorado Springs 1986.
Trénoval cyklistické osobnosti
Trénersky viedol mnohé cyklistické osobnosti, napríklad Rudolfa Labusa, Miloša Hrazdíru, Petra Matouška, Milana Puzrlu, Antonína Bartoníčka, Petra Bucháčka, Jana Smolíka, Jána Svoradu, Michala Klasu, Jiřího Škodu, Juraja Miklušicu, Dušana Škvareninu, Dušana Zemana, Pavla Gálika, či Milana Jurča, prvého slovenského cyklistu, ktorý štartoval na Tour de France. Ako tréner pôsobil aj v Maďarsku, Juhoslávii a v Mexiku. V cyklistike prešiel viacerými funkciami. Bol predsedom Slovenského zväzu cyklistiky a dlhoročným riaditeľom obnovených pretekov Okolo Slovenska. Je trvalým zástancom myšlienky zriadenia Ministerstva športu SR so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Dlhé roky bol členom Slovenského olympijského výboru (SOV). Je nositeľom Strieborných kruhov Slovenského olympijského výboru za výrazný prínos k rozvoju olympijského hnutia a certifikátu prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Za rozvoj olympionizmu na Slovensku. Od roku 2011 čestný člen SOV a prvý nositeľ ocenenia Legenda slovenskej cyklisticky za celoživotný prínos pre cyklistiku. Je tiež nositeľom štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku II. triedy za mimoriadne osobné zásluhy za vznik Slovenskej republiky, Pamätnej medaily ministra obrany SR za osobný prínos pri rozvoji vzťahov a spolupráce medzi Ministerstvom obrany SR a Ministerstvom obrany Spojených štátov mexických.
Z cyklistiky do politiky
V rokoch 1992-1996 pôsobil ako poslanec a podpredseda zahraničného výboru Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR, a ako hlavný radca pre styk s verejnosťou Prezidentskej kancelárie SR. V rokoch 1993 - 1996 bol poslancom Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu a predsedom Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport NR SR. V novembri 1996 sa vzdal poslaneckého mandátu a odišiel pracovať do diplomatických služieb na Veľvyslanectvo SR v Mexiku vo funkcii charge d'affaires a zastupujúceho charge d'affaires Veľvyslanectva SR v Kostarike. V diplomatickej službe skončil v roku 1999.
Haťapkove zásady
Akými zásadami sa vo svojom živote riadil a riadi Kamil Haťapka? „Chcel som sa držať najmä dobrého, zdravého rozumu, ale niekedy to nešlo, lebo aj rozvážny človek občas prestrelí. Usiloval som sa byť priamy a nezávislý, utŕžil som v živote za to viacero úderov, ale nezlomili ma. Skôr ma posilnili. Vždy som chcel byť na špici a usilovať sa ako patriot o víťazstvo pre svoj milovaný slovenský národ! Mám rád priamy pohľad z očí do očí, ba ak bolo treba, vedel som zasiahnuť aj presným úderom. Moje krédo je obsiahnuté v básni Sama Chalupku: Mor ho!“, napísal Haťapka vo svojej knihe spomienok "Z cyklistiky do politiky". Jubilant oslávi svoje narodeniny v úzkom rodinnom kruhu, kde nebude chýbať manželka Alžbeta, dcéra Dalida a vnučka Sabrina.
Absolvoval Priemyselnú školu presnej mechaniky a optiky v Přerove a Trénerskú školu na ITVŠ v Prahe. V novembri 1961 bol jedným zo spoluzakladateľov cyklistického oddielu Inter Slovnaft Bratislava, ktorý patril medzi elitnú trojicu klubov. Jeho trénerské úspechy v cestnej cyklistike nemali obdobu v bývalom Československu. Podieľal sa na zisku dvoch strieborných medailí pre ČSSR v časovke družstiev na 100 km na MS v Leicestri 1970 a v Glavera del Montello 1985 i na celkovom víťazstve Vlastimila Moravca na Pretekoch mieru 1972. Svoj podiel mal aj na zisku titulu majstrov sveta čs. tímu v stíhacích pretekoch družstiev na dráhe v Colorado Springs 1986.
Trénoval cyklistické osobnosti
Trénersky viedol mnohé cyklistické osobnosti, napríklad Rudolfa Labusa, Miloša Hrazdíru, Petra Matouška, Milana Puzrlu, Antonína Bartoníčka, Petra Bucháčka, Jana Smolíka, Jána Svoradu, Michala Klasu, Jiřího Škodu, Juraja Miklušicu, Dušana Škvareninu, Dušana Zemana, Pavla Gálika, či Milana Jurča, prvého slovenského cyklistu, ktorý štartoval na Tour de France. Ako tréner pôsobil aj v Maďarsku, Juhoslávii a v Mexiku. V cyklistike prešiel viacerými funkciami. Bol predsedom Slovenského zväzu cyklistiky a dlhoročným riaditeľom obnovených pretekov Okolo Slovenska. Je trvalým zástancom myšlienky zriadenia Ministerstva športu SR so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Dlhé roky bol členom Slovenského olympijského výboru (SOV). Je nositeľom Strieborných kruhov Slovenského olympijského výboru za výrazný prínos k rozvoju olympijského hnutia a certifikátu prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Za rozvoj olympionizmu na Slovensku. Od roku 2011 čestný člen SOV a prvý nositeľ ocenenia Legenda slovenskej cyklisticky za celoživotný prínos pre cyklistiku. Je tiež nositeľom štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku II. triedy za mimoriadne osobné zásluhy za vznik Slovenskej republiky, Pamätnej medaily ministra obrany SR za osobný prínos pri rozvoji vzťahov a spolupráce medzi Ministerstvom obrany SR a Ministerstvom obrany Spojených štátov mexických.
Z cyklistiky do politiky
V rokoch 1992-1996 pôsobil ako poslanec a podpredseda zahraničného výboru Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR, a ako hlavný radca pre styk s verejnosťou Prezidentskej kancelárie SR. V rokoch 1993 - 1996 bol poslancom Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu a predsedom Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport NR SR. V novembri 1996 sa vzdal poslaneckého mandátu a odišiel pracovať do diplomatických služieb na Veľvyslanectvo SR v Mexiku vo funkcii charge d'affaires a zastupujúceho charge d'affaires Veľvyslanectva SR v Kostarike. V diplomatickej službe skončil v roku 1999.
Haťapkove zásady
Akými zásadami sa vo svojom živote riadil a riadi Kamil Haťapka? „Chcel som sa držať najmä dobrého, zdravého rozumu, ale niekedy to nešlo, lebo aj rozvážny človek občas prestrelí. Usiloval som sa byť priamy a nezávislý, utŕžil som v živote za to viacero úderov, ale nezlomili ma. Skôr ma posilnili. Vždy som chcel byť na špici a usilovať sa ako patriot o víťazstvo pre svoj milovaný slovenský národ! Mám rád priamy pohľad z očí do očí, ba ak bolo treba, vedel som zasiahnuť aj presným úderom. Moje krédo je obsiahnuté v básni Sama Chalupku: Mor ho!“, napísal Haťapka vo svojej knihe spomienok "Z cyklistiky do politiky". Jubilant oslávi svoje narodeniny v úzkom rodinnom kruhu, kde nebude chýbať manželka Alžbeta, dcéra Dalida a vnučka Sabrina.