Slovenský cyklista Peter Sagan sa musel počas pretekov vyrovnať s mechanickými problémami, keď musel meniť bicykel a doháňať stratu.
Autor TASR
,aktualizované Florencia 29. septembra (TASR) - Slovák Peter Sagan dosiahol ďalší výrazný úspech vo svojej kariére, keď v nedeľňajších pretekoch s hromadným štartom obsadil 6. miesto. Majstrom sveta sa stal Portugalčan Rui Costa, ktorý v záverečnom súboji tesne zdolal Joaqima Rodrigueza. Na 272,26-kilometrovej trati dosiahol čas 7:25:43 h, Sagan za víťazom zaostal o 34 sekúnd.
"Splnil sa mi sen. Vyhral som hlavnú cenu v tejto lotérii," vyhlásil šťastný víťaz, ktorý dosiahol pre Portugalsko prvý titul v 86-ročnej histórii svetových šampionátov.
Aj posledná medaila putovala na Pyrenejský polostrov, bronz si vyjazdil Rodriguezov krajan Alejandro Valverde (+15 s). Domáci favorit Vincenzo Nibali sa musel zmieriť so "zemiakovou medailou".
Sagan sa držal v čele až do posledných kilometrov, no v závere už nemal sily dobehnúť únik Costu a Španielov. So šiestym miestom však je spokojný. "S výkonom som veľmi spokojný. Cítil som sa dobre, akurát som mal trocha smoly. Na majstrovstvách sveta treba aj šťastie. Tým, že som spadol v prvom okruhu, tak to Taliani nakopli. Bola to ich taktika a chceli preriediť balík. Potom som ich dve kolá dobiehal a stratil som veľa síl. Nakoniec sa to ukázalo a prišiel som šiesty. No podľa mňa je to výborný výsledok a veľmi si ho vážim, pretože na trati som nechal naozaj všetko. Môj hlavný cieľ na dnes bol cítiť sa dobre a to sa mi aj podarilo, takže som rád. Keby som nespadol, možno by to bolo lepšie, ale to neviem povedať," povedal Peter Sagan.
Po štarte v mestečku Lucca čakal na pretekárov 106,6 km dlhý prejazd do Florencie s dvoma menšími stúpaniami. Po príchode do metropoly Toskánska nasledovalo desať náročných 16,6 km dlhých okruhov s dvoma kopcami - približne päť km dlhým a 5-percentným Fiesole a následne asi 600-metrové stúpanie Via Salviati s maximálnym až 16-percentným sklonom.
Pohroma pre Slovákov prišla v zjazde v prvom kole
Od začiatku pretekov sa cyklisti museli vyrovnať s nepríjemným počasím a hustý dážď spravil z ciest vo Florencii doslova klzisko. V úvode sa pokúšalo o únik viacero pretekárov. Vyšlo to Tunisanovi Rafaa Chtiouiovi, ku ktorému sa zakrátko pridal Poliak Bartosz Huzarski, Venezuelčan Yonder Godoy, Rakúšan Matthias Brandle a Čech Jan Bárta. Kvinteto si po 30 km vytvorilo približne päťminútový náskok. V pelotóne pracovali najmä britskí jazdci na čele s majstrom sveta spred dvoch rokov z Kodane Markom Cavendishom. Pätica na čele dorazila na prvý okruh s takmer osemminútovým náskokom pred balíkom, v ktorom prišli do Florencie všetci šiesti slovenskí reprezentanti. Pohroma pre Slovákov prišla v zjazde v prvom kole, keď sa do niekoľkých pádov zaplietli obaja Velitsovci i Juraj Sagan, pričom všetci traja nabrali obrovskú stratu a skončili. Patrika Tybora zase vyradili dva defekty a líder tímu Peter Sagan musel meniť bicykel a výrazne zaostal.
Zdedukovaný peletón
Zredukovaný pelotón, na ktorého čele pracovali už domáci Taliani, medzitým stiahol stratu na vedúcich pretekárov na štyri a pol minúty. Peter Sagan sa čoskoro dotiahol späť do hlavného poľa a pokračoval so všetkými veľkými favoritmi. Spolu s ním ostal na trati už len Matej Jurčo, ale ten zaostával. Po ďalších pádoch odstúpil z pretekov aj majster sveta z roku 2009 Cadel Evans, ktorého museli previezť na vyšetrenie do nemocnice, a majstrovstvá nedokončili ani Chris Horner, Bradley Wiggins, či jeho krajan a víťaz Tour de France Chris Froome. Nový asfalt a hustý dážď tak po polovici pretekov zredukovali pelotón na menej ako polovicu. Po 5. kole odstúpil aj predposledný Slovák na trati Jurčo. V ďalšom priebehu sa jazdilo už opatrnejšie. V šiestom kole zostala z vedúcej pätice iba dvojica Bárta a Huzarski, ktorí mali náskok približne dve minúty a stále klesal. Následne sa k nim skúšali pridať viacerí pretekári, ale dlhý únik definitívne skončil asi 25 km pred cieľom. O víťazovi sa tak rozhodovalo až v poslednom kole. Záverečný súboj o titul majstra sveta zvádzali v úniku Rui Costa a Joaquim Rodriguez. Cieľovou páskou napokon len o centimetre skôr prešiel Portugalčan Costa. Na treťom mieste so stratou 17 sekúnd sa umiestnil Rodriguezov krajan, Španiel Alejandro Valverde.
"Nervozita prišla pred príchodom do mesta, vtedy bolo cítiť, že sa ide, v kuse boli tlačenice dopredu. My sme tam síce boli, no človek musí mať aj šťastie. Nám sa dnes vyhlo. Na tých bicykloch sme už nemohli pokračovať a tak sme skončili. Problém bol v tom, že jeden pád bol ešte predtým a my máme predposledný mechanický voz. Takže sme tam s Petrom Velitsom čakali okolo päť-šesť minút, čo sa už ani nedá dobehnúť. Navyše sme si povedali, že nech ide radšej 'mechaničák' dopredu, keby sa náhodou niečo stalo Petrovi, nech pomôže jemu," povedal Juraj Sagan.
"Keď sme prišli do mesta, tak som jazdil vpredu. Prišla však veľká tlačenica, na dlaždiciach som nechcel riskovať a prepadol som sa veľmi dozadu. Potom to už bolo ťažké. Chcel som sa vyhnúť pádom, tak som išiel opatrne dopredu a stálo ma to veľa síl. Na vrchole kopca vo štvrtom okruhu som sa 'odlepil' od hlavnej skupiny. Po piatom okruhu som bol v skupine siedmych ľudí, ale všetci vzdali. Na majstrovstvách sveta je to však už bezvýznamné. Ak by bolo bližšie do cieľa, dalo by sa to dojazdiť, ale takto už nie," povedal Jurčo.
Peter Velits sa pádom vôbec nečudoval. "Dalo sa to čakať. Už keď sme prvýkrát videli ten nový asfalt, tak sme si povedali, 'padne jedna kvapka a bude to kasíno'. A tak sa aj stalo. Kto vie, či tu vôbec pršalo, odkedy ho spravili. Tak teraz to pekne zmylo a poriadne sa šmýkalo. Zvlášť v prvých okruhoch, keď sa všetci tlačili dopredu a bolo to nervózne. Väčšie klzisko som nezažil," povedal.
"Nebola to naša chyba a nedalo sa tomu zabrániť. Ja som spadol v zjazde a šúchal som sa. Mal som pretočené koleso a reťaz a otlčené lakte a boky. Bicykel bol síce ako-tak pojazdný, ale už to nemalo zmysel," dodal.
1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
"Splnil sa mi sen. Vyhral som hlavnú cenu v tejto lotérii," vyhlásil šťastný víťaz, ktorý dosiahol pre Portugalsko prvý titul v 86-ročnej histórii svetových šampionátov.
Aj posledná medaila putovala na Pyrenejský polostrov, bronz si vyjazdil Rodriguezov krajan Alejandro Valverde (+15 s). Domáci favorit Vincenzo Nibali sa musel zmieriť so "zemiakovou medailou".
Sagan sa držal v čele až do posledných kilometrov, no v závere už nemal sily dobehnúť únik Costu a Španielov. So šiestym miestom však je spokojný. "S výkonom som veľmi spokojný. Cítil som sa dobre, akurát som mal trocha smoly. Na majstrovstvách sveta treba aj šťastie. Tým, že som spadol v prvom okruhu, tak to Taliani nakopli. Bola to ich taktika a chceli preriediť balík. Potom som ich dve kolá dobiehal a stratil som veľa síl. Nakoniec sa to ukázalo a prišiel som šiesty. No podľa mňa je to výborný výsledok a veľmi si ho vážim, pretože na trati som nechal naozaj všetko. Môj hlavný cieľ na dnes bol cítiť sa dobre a to sa mi aj podarilo, takže som rád. Keby som nespadol, možno by to bolo lepšie, ale to neviem povedať," povedal Peter Sagan.
Po štarte v mestečku Lucca čakal na pretekárov 106,6 km dlhý prejazd do Florencie s dvoma menšími stúpaniami. Po príchode do metropoly Toskánska nasledovalo desať náročných 16,6 km dlhých okruhov s dvoma kopcami - približne päť km dlhým a 5-percentným Fiesole a následne asi 600-metrové stúpanie Via Salviati s maximálnym až 16-percentným sklonom.
Pohroma pre Slovákov prišla v zjazde v prvom kole
Od začiatku pretekov sa cyklisti museli vyrovnať s nepríjemným počasím a hustý dážď spravil z ciest vo Florencii doslova klzisko. V úvode sa pokúšalo o únik viacero pretekárov. Vyšlo to Tunisanovi Rafaa Chtiouiovi, ku ktorému sa zakrátko pridal Poliak Bartosz Huzarski, Venezuelčan Yonder Godoy, Rakúšan Matthias Brandle a Čech Jan Bárta. Kvinteto si po 30 km vytvorilo približne päťminútový náskok. V pelotóne pracovali najmä britskí jazdci na čele s majstrom sveta spred dvoch rokov z Kodane Markom Cavendishom. Pätica na čele dorazila na prvý okruh s takmer osemminútovým náskokom pred balíkom, v ktorom prišli do Florencie všetci šiesti slovenskí reprezentanti. Pohroma pre Slovákov prišla v zjazde v prvom kole, keď sa do niekoľkých pádov zaplietli obaja Velitsovci i Juraj Sagan, pričom všetci traja nabrali obrovskú stratu a skončili. Patrika Tybora zase vyradili dva defekty a líder tímu Peter Sagan musel meniť bicykel a výrazne zaostal.
Zdedukovaný peletón
Zredukovaný pelotón, na ktorého čele pracovali už domáci Taliani, medzitým stiahol stratu na vedúcich pretekárov na štyri a pol minúty. Peter Sagan sa čoskoro dotiahol späť do hlavného poľa a pokračoval so všetkými veľkými favoritmi. Spolu s ním ostal na trati už len Matej Jurčo, ale ten zaostával. Po ďalších pádoch odstúpil z pretekov aj majster sveta z roku 2009 Cadel Evans, ktorého museli previezť na vyšetrenie do nemocnice, a majstrovstvá nedokončili ani Chris Horner, Bradley Wiggins, či jeho krajan a víťaz Tour de France Chris Froome. Nový asfalt a hustý dážď tak po polovici pretekov zredukovali pelotón na menej ako polovicu. Po 5. kole odstúpil aj predposledný Slovák na trati Jurčo. V ďalšom priebehu sa jazdilo už opatrnejšie. V šiestom kole zostala z vedúcej pätice iba dvojica Bárta a Huzarski, ktorí mali náskok približne dve minúty a stále klesal. Následne sa k nim skúšali pridať viacerí pretekári, ale dlhý únik definitívne skončil asi 25 km pred cieľom. O víťazovi sa tak rozhodovalo až v poslednom kole. Záverečný súboj o titul majstra sveta zvádzali v úniku Rui Costa a Joaquim Rodriguez. Cieľovou páskou napokon len o centimetre skôr prešiel Portugalčan Costa. Na treťom mieste so stratou 17 sekúnd sa umiestnil Rodriguezov krajan, Španiel Alejandro Valverde.
"Nervozita prišla pred príchodom do mesta, vtedy bolo cítiť, že sa ide, v kuse boli tlačenice dopredu. My sme tam síce boli, no človek musí mať aj šťastie. Nám sa dnes vyhlo. Na tých bicykloch sme už nemohli pokračovať a tak sme skončili. Problém bol v tom, že jeden pád bol ešte predtým a my máme predposledný mechanický voz. Takže sme tam s Petrom Velitsom čakali okolo päť-šesť minút, čo sa už ani nedá dobehnúť. Navyše sme si povedali, že nech ide radšej 'mechaničák' dopredu, keby sa náhodou niečo stalo Petrovi, nech pomôže jemu," povedal Juraj Sagan.
"Keď sme prišli do mesta, tak som jazdil vpredu. Prišla však veľká tlačenica, na dlaždiciach som nechcel riskovať a prepadol som sa veľmi dozadu. Potom to už bolo ťažké. Chcel som sa vyhnúť pádom, tak som išiel opatrne dopredu a stálo ma to veľa síl. Na vrchole kopca vo štvrtom okruhu som sa 'odlepil' od hlavnej skupiny. Po piatom okruhu som bol v skupine siedmych ľudí, ale všetci vzdali. Na majstrovstvách sveta je to však už bezvýznamné. Ak by bolo bližšie do cieľa, dalo by sa to dojazdiť, ale takto už nie," povedal Jurčo.
Peter Velits sa pádom vôbec nečudoval. "Dalo sa to čakať. Už keď sme prvýkrát videli ten nový asfalt, tak sme si povedali, 'padne jedna kvapka a bude to kasíno'. A tak sa aj stalo. Kto vie, či tu vôbec pršalo, odkedy ho spravili. Tak teraz to pekne zmylo a poriadne sa šmýkalo. Zvlášť v prvých okruhoch, keď sa všetci tlačili dopredu a bolo to nervózne. Väčšie klzisko som nezažil," povedal.
"Nebola to naša chyba a nedalo sa tomu zabrániť. Ja som spadol v zjazde a šúchal som sa. Mal som pretočené koleso a reťaz a otlčené lakte a boky. Bicykel bol síce ako-tak pojazdný, ale už to nemalo zmysel," dodal.
Výsledky (Lucca - Florence, 272,26 km):
1. Rui Costa (Portug.) 7:25:43, 2. Joaquim Rodriguez (Šp.) - rovnaký čas, 3. Alejandro Valverde (Šp.) +15 s, 4. Vincenzo Nibali (Tal.) rovnaký čas, 5. Andrij Grivko (Ukr.) +31, 6. Peter SAGAN (SR) +34, 7. Simon Clarke (Aus.), 8. Maxim Iglinskij (Kaz.), 9. Philippe Gilbert (Belg.), 10. Fabian Cancellara (Švaj.) všetci rovnaký čas, ... Juraj SAGAN, Martin VELITS, Peter VELITS, Matej JURČO a Patrik Tybor preteky nedokončili
1. Rui Costa (Portug.) 7:25:43, 2. Joaquim Rodriguez (Šp.) - rovnaký čas, 3. Alejandro Valverde (Šp.) +15 s, 4. Vincenzo Nibali (Tal.) rovnaký čas, 5. Andrij Grivko (Ukr.) +31, 6. Peter SAGAN (SR) +34, 7. Simon Clarke (Aus.), 8. Maxim Iglinskij (Kaz.), 9. Philippe Gilbert (Belg.), 10. Fabian Cancellara (Švaj.) všetci rovnaký čas, ... Juraj SAGAN, Martin VELITS, Peter VELITS, Matej JURČO a Patrik Tybor preteky nedokončili
1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)