Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V slovenskom reprezentačnom drese odohral 25 zápasov a strelil jeden gól.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 17. mája (TASR/Teraz.sk) - Dlhoročný bývalý hokejový obranca Slovana Bratislava, účastník olympiády v Lillehammeri, držiteľ slovenských či poľských ligových titulov Vladimír Búřil, oslavuje 17. mája 50 rokov.
Aktívna hráčska kariéra, ktorú Vladimír Búřil ukončil v roku 2010, je spojená hlavne s bratislavským Slovanom. Defenzívny 191 centimetrov vysoký obranca však okúsil aj legionársky chlebíček vo Francúzsku, Nemecku, Maďarsku či v Poľsku.
Vladimír Búřil sa narodil 17. mája 1969 v Bratislave. Ku korčuľovaniu a ľadu nemal ďaleko aj preto, lebo jeho matka Agnesa Búřilová bola úspešná krasokorčuliarska trénerka. Pod jej vedením získal Jozef Sabovčík v roku 1984 na Zimných olympijských hrách (ZOH) v Sarajeve striebornú medailu. Jej synovi Vladimírovi Búřilovi však učaroval oveľa tvrdší šport, ľadový hokej.
S hokejom začal v Slovane Bratislava a tomuto klubu sa ako senior upísal na 11 sezón. Prvé pôsobenie Vladimíra Búřila v slávnom bratislavskom klube sa datuje v rokoch 1987-1994. Potom sa na dva roky upísal francúzskemu klubu Bordeaux GHC.
Do Slovana sa vrátil na začiatku sezóny 1996/1997 a v belasom drese oslávil dva extraligové tituly. Prvý v ročníku 1997/1998, kedy vo vybičovanom finále vo vtedajšej West extralige Slovan porazil odvekého rivala HC Košice. Finálovú prehru vrátili Košice Slovanu, v ktorom sa predstavil aj obranca Vladimír Búřil, v sezóne 1998/1999. Druhý extraligový primát oslávil v sezóne 1999/2000, kedy si Slovan vo finále poradil s HKM Zvolen.
V priebehu sezóny 2000/2001 prestúpil do nemeckého druholigového Wilhelmshavenu. Pôsobenie v Nemecku si predĺžil na ďalšie tri sezóny a predstavil sa aj v drese Heilbronneru Falken.
Pred ročníkom 2004/2005 sa vrátil na Slovensko a podpísal kontrakt s MsHK Žilina. Po tejto sezóne prestúpil do maďarského klubu Alba Volán Székesfehérvár, s ktorým v ročníku 2005/2006 získal ligový titul. Vrátil sa naspäť do Žiliny, ale v zeleno-žltom drese odohral len 18 zápasov.
Slovensko a Žilinu vymenil za poľský klub Podhale Nowy Targ, s ktorým v sezóne 2006/2007 ďalší majstrovský titul, tento raz z poľskej hokejovej ligy.
Ďalší ročník začal v poľskom klube KS Toruń, ale ešte v priebehu tejto sezóne 2007/2008 prestúpil do krakovského klubu KS Cracovia, s ktorým dosial druhý poľský ligový titul.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil Vladimír Búřil v roku 2010 v drese KS Toruń.
V slovenskom reprezentačnom drese odohral 25 zápasov a strelil jeden gól. Slovensko reprezentoval na olympiáde v Lillehammeri v roku 1994, kde slovenský národný výber obsadil šieste miesto.
Aktívna hráčska kariéra, ktorú Vladimír Búřil ukončil v roku 2010, je spojená hlavne s bratislavským Slovanom. Defenzívny 191 centimetrov vysoký obranca však okúsil aj legionársky chlebíček vo Francúzsku, Nemecku, Maďarsku či v Poľsku.
Vladimír Búřil sa narodil 17. mája 1969 v Bratislave. Ku korčuľovaniu a ľadu nemal ďaleko aj preto, lebo jeho matka Agnesa Búřilová bola úspešná krasokorčuliarska trénerka. Pod jej vedením získal Jozef Sabovčík v roku 1984 na Zimných olympijských hrách (ZOH) v Sarajeve striebornú medailu. Jej synovi Vladimírovi Búřilovi však učaroval oveľa tvrdší šport, ľadový hokej.
S hokejom začal v Slovane Bratislava a tomuto klubu sa ako senior upísal na 11 sezón. Prvé pôsobenie Vladimíra Búřila v slávnom bratislavskom klube sa datuje v rokoch 1987-1994. Potom sa na dva roky upísal francúzskemu klubu Bordeaux GHC.
Do Slovana sa vrátil na začiatku sezóny 1996/1997 a v belasom drese oslávil dva extraligové tituly. Prvý v ročníku 1997/1998, kedy vo vybičovanom finále vo vtedajšej West extralige Slovan porazil odvekého rivala HC Košice. Finálovú prehru vrátili Košice Slovanu, v ktorom sa predstavil aj obranca Vladimír Búřil, v sezóne 1998/1999. Druhý extraligový primát oslávil v sezóne 1999/2000, kedy si Slovan vo finále poradil s HKM Zvolen.
V priebehu sezóny 2000/2001 prestúpil do nemeckého druholigového Wilhelmshavenu. Pôsobenie v Nemecku si predĺžil na ďalšie tri sezóny a predstavil sa aj v drese Heilbronneru Falken.
Pred ročníkom 2004/2005 sa vrátil na Slovensko a podpísal kontrakt s MsHK Žilina. Po tejto sezóne prestúpil do maďarského klubu Alba Volán Székesfehérvár, s ktorým v ročníku 2005/2006 získal ligový titul. Vrátil sa naspäť do Žiliny, ale v zeleno-žltom drese odohral len 18 zápasov.
Slovensko a Žilinu vymenil za poľský klub Podhale Nowy Targ, s ktorým v sezóne 2006/2007 ďalší majstrovský titul, tento raz z poľskej hokejovej ligy.
Ďalší ročník začal v poľskom klube KS Toruń, ale ešte v priebehu tejto sezóne 2007/2008 prestúpil do krakovského klubu KS Cracovia, s ktorým dosial druhý poľský ligový titul.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil Vladimír Búřil v roku 2010 v drese KS Toruń.
V slovenskom reprezentačnom drese odohral 25 zápasov a strelil jeden gól. Slovensko reprezentoval na olympiáde v Lillehammeri v roku 1994, kde slovenský národný výber obsadil šieste miesto.
