Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dušan Galis je jedným z najúspešnejších trénerov v histórii Slovenska, a tak sme s ním v televíznom štúdiu TABLET.TV prebrali viacero aktuálnych futbalových tém.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 25. augusta (Teraz.sk) – Bývalý vynikajúci tréner, dnes poslanec Národnej rady (NR) SR za stranu Smer-SD Dušan Galis žije futbalom neustále. Pravidelne navštevuje štadióny, aby na vlastné oči sledoval zápasy vo Fortuna lige, II. lige i nižších súťažiach, alebo počínanie si slovenských zástupcov v pohárovej Európe. Aj z toho dôvodu sme ho pred pár dňami pozvali do televízneho štúdia TABLET.TV, kde sme sa s ním okrem diania v slovenskom futbale porozprávali aj o nedávnym MS v Rusku, či o tom, ako prežíval pohnuté udalosti v auguste 1968.
Po úvodných piatich kolách aktuálneho ročníka Fortuna ligy figuruje na čele tabuľky bratislavský Slovan. Spoločne s druhou Dunajskou Stredou dosiaľ neokúsili v lige trpkosť prehry. Zrejme aj z toho dôvodu ich Galis radí k tímom, ktoré podľa neho s určitosťou prehovoria do boja o majstra. „Čakal som z ich strany takýto štart do súťaže, pretože oba kluby patria podľa mňa k hlavným ašpirantom na titul. Majú na to kvalitu, zabehnutý systém, ktorý napreduje a DAC navyše aj výhodu fantastickej podpory z tribún. Vo vynikajúcom svetle sa však v poslednom čase ukazuje aj Trenčín, ktorý dopĺňa trojlístok mojich najväčších favoritov na celkový triumf v tejto sezóne. Netreba však zabúdať ani na Ružomberok či Trnavu. Vzájomné zápasy tímov, ktoré som spomenul, nemajú jasného favorita a nejaké zásadné rozdiely medzi nimi nevidím. Pre slabšie mužstvá bude zasa obrovskou motiváciou poraziť spomínané kvinteto. O záchranu bude s najväčšou pravdepodobnosťou bojovať Senica so Zlatými Moravcami, pričom Čierny Peter zrejme ostane v rukách Záhorákov,“ prezradil na úvod svoju tohtosezónnu prognózu na dianie vo Fortuna lige Dušan Galis.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S DUŠANOM GALISOM:
Galis zažil najslávnejšie trénerské časy v bratislavskom Slovane, s ktorým získal jeden federálny a tri slovenské tituly. Osud belasých mu teda nie je ľahostajný, ich výkony a výsledky neustále pozorne sleduje. Ako vníma súčasný tím jediného zástupcu z hlavného mesta v našej najvyššej súťaži a fakt, že sa tohtosezónna púť pohárovou Európou pre Bratislavčanov skončila už v 3. predkole Európskej ligy? „Ak mám byť úprimný, počítal som s tým, že Slovanu sa podarí cez Rapid Viedeň postúpiť ďalej. Súčasná kvalita rakúskeho klubu totiž nie je na bohvieakej úrovni a ani v domácej súťaži nepodáva výkony, aké sa od neho očakávali. Ukázalo sa však, že jeho hráči sa dokážu motivovať na zápasy na medzinárodnej úrovni a túžba po víťazstve bola na ich strane väčšia,“ zamyslela sa trénerská ikona belasých.
Na margo súčasného kádra Slovana, v ktorom figuruje minimum Slovákov a vlastných odchovancov, poznamenal: „Taká je doba. Ak si zoberiete akékoľvek ligové mužstvo v Európe, každé chce kvalitu a ak má peniaze, tak si ju kúpi. U nás je to tak, že najkvalitnejší slovenskí hráči odchádzajú do zahraničia, mladí, talentovaní futbalisti zasa do zahraničných akadémii a doma ostáva len slabší priemer. Aj z toho dôvodu sa nebránim tomu, aby na Slovensku pôsobili legionári, ale musia na to mať. Musia byť rozdieloví, v porovnaní s domácimi futbalistami musia byť na vyššej úrovni, aby sa ľudia chodili na nich pozerať. Keď som hrával v Španielsku a odohrali sme zlý zápas, tak nás, legionárov dali riadne do laty. U nás sú k nim novinári veľmi tolerantní, keď zahrajú zle, berú to tak, že veď sa nič nedeje, asi nemali svoj deň. Česť výnimkám. Aj preto by som bol radšej za to, aby tých legionárov bolo menej, traja-štyria v mužstve, no kvalitní, ktorí by boli zároveň vzormi pre ostatných.“
Slovan za Galisovej éry, v prvej polovici 90-tych rokov, dokázal hrať vyrovnané partie s takými európskymi veľkoklubmi ako sú Real Madrid, AC Miláno, Borussia Dortmund, 1. FC Kaiserslautern či Aston Villa. Dnes slovenské tímy možnosť takejto súťažnej konfrontácie nemajú, pričom 68-ročného Oravčana mrzí, že sa tak nedeje ani v rámci prípravy. „Za mojich trénerských čias sme hrali priateľské zápasy s Barcelonou či Neapolom, boli sme na zájazde v Argentíne alebo v Čile. A práve vďaka tomu získali moji zverenci také sebavedomie, že ligové duely potom nehrali s napätím, ale ďaleko uvoľnenejšie. Preto sa domnievam, že kluboví manažéri by mali rozmýšľať nad medzinárodnými konfrontáciami v príprave. Veď si povedzme na rovinu, že pre Slovan bol tento rok najťažší súper Rapid Viedeň... Taktiež mi chýba omnoho väčšia stabilita kádra. Zostava, ktorá hrá spolu dnes, o rok už spolu nebude. Fluktuácia hráčov je veľmi častá, rýchla a nerobí dobre pre kolektív, pre klub a ani pre samotný futbal,“ myslí si skúsený kouč.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Ako pohnuté udalosti z roku 1968 prežíval v tom čase 18-ročný Dušan Galis? „S rodičmi sme bývali v oravskej dedinke Leštiny, kde sa prakticky nedialo nič. V neďalekom Dolnom Kubíne však stáli štyri tanky, na ktoré sme sa chodili pozerať. Zaujímavosťou je aj to, že Rusi prišli 21. augusta a ja som musel 1. októbra narukovať. Spočiatku naši dôstojníci nevedeli, čo majú robiť a my sme nevedeli, či máme Rusov vítať alebo nie. Jeden deň nám povedali, aby sme kúpili kvety a keď prídu, dali im ich, na druhý deň zasa, že ich nemôžeme pustiť a musíme sa brániť. Jednoducho, boli tam zmätky a zo začiatku sme sa dva mesiace ani nedostali z kasární. Napokon však tá moja dvojročná vojenčina bola celkom zaujímavá,“ vrátil sa myšlienkami polstoročie dozadu Galis.
Bývalý kormidelník Slovana Bratislava, Spartaka Trnava, Artmedie Petržalka, cyperskej Omonie Nikózia či slovenskej reprezentácie sa trénerstvu intenzívne venoval dve desaťročia. Ak by prišla dnes nejaká zaujímavá ponuka, nechal by sa na ňu opäť nahovoriť? „Určite áno, no záležalo by na klube a jeho filozofii, ktorá musí byť jednoznačná. Buď ideme cestou zamerať sa na vlastných odchovancov a k nim zapracovať legionárov, alebo ideme po výsledkoch, máme kvalitu a chceme sa presadiť v pohárovej Európe, kde sa dá pekne zarobiť. Ta filozofia by mala byť teda jasná nielen z pohľadu trénera, ale celého vedenia. Klub by mal fungovať ako jedna veľká rodina, ktorá má svoje vízie a ciele a každý jej člen tvrdo pracuje na tom, aby ich naplnil,“ uzavrel Dušan Galis.
Po úvodných piatich kolách aktuálneho ročníka Fortuna ligy figuruje na čele tabuľky bratislavský Slovan. Spoločne s druhou Dunajskou Stredou dosiaľ neokúsili v lige trpkosť prehry. Zrejme aj z toho dôvodu ich Galis radí k tímom, ktoré podľa neho s určitosťou prehovoria do boja o majstra. „Čakal som z ich strany takýto štart do súťaže, pretože oba kluby patria podľa mňa k hlavným ašpirantom na titul. Majú na to kvalitu, zabehnutý systém, ktorý napreduje a DAC navyše aj výhodu fantastickej podpory z tribún. Vo vynikajúcom svetle sa však v poslednom čase ukazuje aj Trenčín, ktorý dopĺňa trojlístok mojich najväčších favoritov na celkový triumf v tejto sezóne. Netreba však zabúdať ani na Ružomberok či Trnavu. Vzájomné zápasy tímov, ktoré som spomenul, nemajú jasného favorita a nejaké zásadné rozdiely medzi nimi nevidím. Pre slabšie mužstvá bude zasa obrovskou motiváciou poraziť spomínané kvinteto. O záchranu bude s najväčšou pravdepodobnosťou bojovať Senica so Zlatými Moravcami, pričom Čierny Peter zrejme ostane v rukách Záhorákov,“ prezradil na úvod svoju tohtosezónnu prognózu na dianie vo Fortuna lige Dušan Galis.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S DUŠANOM GALISOM:
Galis zažil najslávnejšie trénerské časy v bratislavskom Slovane, s ktorým získal jeden federálny a tri slovenské tituly. Osud belasých mu teda nie je ľahostajný, ich výkony a výsledky neustále pozorne sleduje. Ako vníma súčasný tím jediného zástupcu z hlavného mesta v našej najvyššej súťaži a fakt, že sa tohtosezónna púť pohárovou Európou pre Bratislavčanov skončila už v 3. predkole Európskej ligy? „Ak mám byť úprimný, počítal som s tým, že Slovanu sa podarí cez Rapid Viedeň postúpiť ďalej. Súčasná kvalita rakúskeho klubu totiž nie je na bohvieakej úrovni a ani v domácej súťaži nepodáva výkony, aké sa od neho očakávali. Ukázalo sa však, že jeho hráči sa dokážu motivovať na zápasy na medzinárodnej úrovni a túžba po víťazstve bola na ich strane väčšia,“ zamyslela sa trénerská ikona belasých.
Chýba mu väčšia stabilita kádra
Na margo súčasného kádra Slovana, v ktorom figuruje minimum Slovákov a vlastných odchovancov, poznamenal: „Taká je doba. Ak si zoberiete akékoľvek ligové mužstvo v Európe, každé chce kvalitu a ak má peniaze, tak si ju kúpi. U nás je to tak, že najkvalitnejší slovenskí hráči odchádzajú do zahraničia, mladí, talentovaní futbalisti zasa do zahraničných akadémii a doma ostáva len slabší priemer. Aj z toho dôvodu sa nebránim tomu, aby na Slovensku pôsobili legionári, ale musia na to mať. Musia byť rozdieloví, v porovnaní s domácimi futbalistami musia byť na vyššej úrovni, aby sa ľudia chodili na nich pozerať. Keď som hrával v Španielsku a odohrali sme zlý zápas, tak nás, legionárov dali riadne do laty. U nás sú k nim novinári veľmi tolerantní, keď zahrajú zle, berú to tak, že veď sa nič nedeje, asi nemali svoj deň. Česť výnimkám. Aj preto by som bol radšej za to, aby tých legionárov bolo menej, traja-štyria v mužstve, no kvalitní, ktorí by boli zároveň vzormi pre ostatných.“
Slovan za Galisovej éry, v prvej polovici 90-tych rokov, dokázal hrať vyrovnané partie s takými európskymi veľkoklubmi ako sú Real Madrid, AC Miláno, Borussia Dortmund, 1. FC Kaiserslautern či Aston Villa. Dnes slovenské tímy možnosť takejto súťažnej konfrontácie nemajú, pričom 68-ročného Oravčana mrzí, že sa tak nedeje ani v rámci prípravy. „Za mojich trénerských čias sme hrali priateľské zápasy s Barcelonou či Neapolom, boli sme na zájazde v Argentíne alebo v Čile. A práve vďaka tomu získali moji zverenci také sebavedomie, že ligové duely potom nehrali s napätím, ale ďaleko uvoľnenejšie. Preto sa domnievam, že kluboví manažéri by mali rozmýšľať nad medzinárodnými konfrontáciami v príprave. Veď si povedzme na rovinu, že pre Slovan bol tento rok najťažší súper Rapid Viedeň... Taktiež mi chýba omnoho väčšia stabilita kádra. Zostava, ktorá hrá spolu dnes, o rok už spolu nebude. Fluktuácia hráčov je veľmi častá, rýchla a nerobí dobre pre kolektív, pre klub a ani pre samotný futbal,“ myslí si skúsený kouč.
Ešte by chcel trénovať
Pred pár dňami sme si pripomenuli 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Ako pohnuté udalosti z roku 1968 prežíval v tom čase 18-ročný Dušan Galis? „S rodičmi sme bývali v oravskej dedinke Leštiny, kde sa prakticky nedialo nič. V neďalekom Dolnom Kubíne však stáli štyri tanky, na ktoré sme sa chodili pozerať. Zaujímavosťou je aj to, že Rusi prišli 21. augusta a ja som musel 1. októbra narukovať. Spočiatku naši dôstojníci nevedeli, čo majú robiť a my sme nevedeli, či máme Rusov vítať alebo nie. Jeden deň nám povedali, aby sme kúpili kvety a keď prídu, dali im ich, na druhý deň zasa, že ich nemôžeme pustiť a musíme sa brániť. Jednoducho, boli tam zmätky a zo začiatku sme sa dva mesiace ani nedostali z kasární. Napokon však tá moja dvojročná vojenčina bola celkom zaujímavá,“ vrátil sa myšlienkami polstoročie dozadu Galis.
Bývalý kormidelník Slovana Bratislava, Spartaka Trnava, Artmedie Petržalka, cyperskej Omonie Nikózia či slovenskej reprezentácie sa trénerstvu intenzívne venoval dve desaťročia. Ak by prišla dnes nejaká zaujímavá ponuka, nechal by sa na ňu opäť nahovoriť? „Určite áno, no záležalo by na klube a jeho filozofii, ktorá musí byť jednoznačná. Buď ideme cestou zamerať sa na vlastných odchovancov a k nim zapracovať legionárov, alebo ideme po výsledkoch, máme kvalitu a chceme sa presadiť v pohárovej Európe, kde sa dá pekne zarobiť. Ta filozofia by mala byť teda jasná nielen z pohľadu trénera, ale celého vedenia. Klub by mal fungovať ako jedna veľká rodina, ktorá má svoje vízie a ciele a každý jej člen tvrdo pracuje na tom, aby ich naplnil,“ uzavrel Dušan Galis.
