Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako si Dušan Pašek pamätá na svojho slávneho otca, čo po ňom zdedil a na ktoré okamihy svojej kariéry spomína najradšej, porozprával syn legendy československého hokeja v rozhovore pre TABLET.TV.
Autor Teraz.sk/Andrej Smatana
Bratislava, 22. október (Teraz.sk/Andrej Smatana) - Keď sa v 80-tych rokoch ozýval hokejovým štadiónom Slovana Bratislava skandovaný pokrik „Ceco, banán“, dnes už 31-ročný Dušan Pašek sa ešte len učil chodiť. O pár rokov neskôr túto prezývku zdedil po slávnom otcovi, ktorý z tohto sveta odišiel predčasne v roku 1998 za záhadných okolností. Ako si naňho pamätá, čo po ňom zdedil a na ktoré okamihy svojej úspešnej kariéry spomína najradšej, porozprával syn legendy československého hokeja v rozhovore pre TABLET.TV.
Mnohí si myslia, že vďaka slávnemu priezvisku to mal Dušan vo svojich hokejových začiatkoch ľahšie. Ako to teda bolo? „Áno, na jednej strane mi možno meno Pašek pomohlo, keďže otca všetci poznali a vďaka tomu sa mi snažili nejakým spôsobom pomôcť, no na druhej strane na našli aj takí, ktorí sa snažili sa robiť všetko pre to, aby som úspešný nebol. V konečnom dôsledku si však myslím, že meno, alebo vlastne to, čo otec v hokeji dosiahol, ma dokázalo počas celej mojej kariéry motivovať,“ rozhovoril sa Pašek junior, ktorý sa, pochopiteľne, nevyhol porovnávaniu so slávnym otcom. „O tom, že dosiahol viac ako ja, sa ani nemusíme baviť. Veď bol majster sveta a pôsobil aj v NHL. Myslím si však, že som po ňom zdedil výbušnosť a hlavne vôľu v tom zmysle, že keď som už nevládal, tak stále som sa snažil robiť nejaké veci naviac, trénovať navyše, čiže v tomto smere som bol po ňom nezlomený.“
Pozrite si televíznu debatu s Dušanom Pašekom ml.:
Okrem spomínaných vlastností zdedil Dušan po otcovi aj zaujímavú prezývku „Ceco“. „Existujú dve verzie a priznám sa, že doteraz neviem, ktorá z nich je pravdivá. Jednou z nich je, že otcova mamina, moja babička Irmuška Pašeková bola veľmi starostlivá, a preto ho spoluhráči začali prezývať mamkin cecok. Druhá verzia je taká, že boli dvaja kamaráti, ktorí sa volali Cecil a Vasiľ, čo sa implementovalo na môjho tatka s jeho spoluhráčom, pričom otec bol Cecil, teda Ceco,“ vysvetlil s úsmevom Pašek.
V slovenskej najvyššej súťaži odohral mladý Dušan, ktorý pre zdravotné problémy ukončil vo februári tohto roku aktívnu kariéru, viac než 650 zápasov, v ktorých strelil vyše 150 gólov. Okrem Slovana obliekal dresy Skalice, Košíc, Piešťan či Banskej Bystrice, pričom ako rodený Bratislavčan spája svoje najlepšie hokejové roky paradoxne s pôsobením v metropole východu.
„Obdobie v Košiciach bolo naozaj najkrajšie v mojej kariére, veď s oceliarmi som získal dva majstrovské tituly. Keď som však do klubu prichádzal, mal som malú dušičku, predsalen bol som Bratislavčan, čistokrvný slovanista, otec bol svojho času prezident Slovana, odvekého rivala Košíc, a tak pochopiteľne, že som mal obavy, ako ma ľudia na východe republiky prijmú. Napokon som si ich však získal na svoju stranu, začali ma mať radi, čo si doteraz veľmi vážim. Aj z toho dôvodu sú Košice môj druhý domov a vraciam sa tam pomerne často,“ dodal Dušan Pašek, ktorý momentálne zastáva funkciu projektového manažéra očnej kliniky iClinic.
Mnohí si myslia, že vďaka slávnemu priezvisku to mal Dušan vo svojich hokejových začiatkoch ľahšie. Ako to teda bolo? „Áno, na jednej strane mi možno meno Pašek pomohlo, keďže otca všetci poznali a vďaka tomu sa mi snažili nejakým spôsobom pomôcť, no na druhej strane na našli aj takí, ktorí sa snažili sa robiť všetko pre to, aby som úspešný nebol. V konečnom dôsledku si však myslím, že meno, alebo vlastne to, čo otec v hokeji dosiahol, ma dokázalo počas celej mojej kariéry motivovať,“ rozhovoril sa Pašek junior, ktorý sa, pochopiteľne, nevyhol porovnávaniu so slávnym otcom. „O tom, že dosiahol viac ako ja, sa ani nemusíme baviť. Veď bol majster sveta a pôsobil aj v NHL. Myslím si však, že som po ňom zdedil výbušnosť a hlavne vôľu v tom zmysle, že keď som už nevládal, tak stále som sa snažil robiť nejaké veci naviac, trénovať navyše, čiže v tomto smere som bol po ňom nezlomený.“
Pozrite si televíznu debatu s Dušanom Pašekom ml.:
Okrem spomínaných vlastností zdedil Dušan po otcovi aj zaujímavú prezývku „Ceco“. „Existujú dve verzie a priznám sa, že doteraz neviem, ktorá z nich je pravdivá. Jednou z nich je, že otcova mamina, moja babička Irmuška Pašeková bola veľmi starostlivá, a preto ho spoluhráči začali prezývať mamkin cecok. Druhá verzia je taká, že boli dvaja kamaráti, ktorí sa volali Cecil a Vasiľ, čo sa implementovalo na môjho tatka s jeho spoluhráčom, pričom otec bol Cecil, teda Ceco,“ vysvetlil s úsmevom Pašek.
Pri príležitosti rozhovoru s Dušanom Pašekom mladším vám prinášame UNIKÁTNE fotografie jeho otca, hokejovej legendy, Dušana Pašeka staršieho: TAKTO STE HO EŠTE NEVIDELI.
Košice ako druhý domov
V slovenskej najvyššej súťaži odohral mladý Dušan, ktorý pre zdravotné problémy ukončil vo februári tohto roku aktívnu kariéru, viac než 650 zápasov, v ktorých strelil vyše 150 gólov. Okrem Slovana obliekal dresy Skalice, Košíc, Piešťan či Banskej Bystrice, pričom ako rodený Bratislavčan spája svoje najlepšie hokejové roky paradoxne s pôsobením v metropole východu.
„Obdobie v Košiciach bolo naozaj najkrajšie v mojej kariére, veď s oceliarmi som získal dva majstrovské tituly. Keď som však do klubu prichádzal, mal som malú dušičku, predsalen bol som Bratislavčan, čistokrvný slovanista, otec bol svojho času prezident Slovana, odvekého rivala Košíc, a tak pochopiteľne, že som mal obavy, ako ma ľudia na východe republiky prijmú. Napokon som si ich však získal na svoju stranu, začali ma mať radi, čo si doteraz veľmi vážim. Aj z toho dôvodu sú Košice môj druhý domov a vraciam sa tam pomerne často,“ dodal Dušan Pašek, ktorý momentálne zastáva funkciu projektového manažéra očnej kliniky iClinic.
