V roku 1992 nastal v jej kariére výkonnostný posun, keď odišla za lepšími podmienkami do Liptovského Mikuláša.
Autor TASR
Zvolen/Bratislava 18. januára (TASR) - Aj vďaka kajakárke Elene Kaliskej patrí Slovensko k svetovej špičke vo vodnom slalome. Bývalá dlhoročná reprezentantka v K1 získala dve zlaté olympijské medaily, je dvojnásobná majsterka sveta a v zbierke má aj šesť titulov majsterky Európy. V stredu 19. januára sa prvá slovenská olympijská víťazka dožíva 50 rokov.
Elena Kaliská sa narodila 19. januára 1972 vo Zvolene. Po skončení Základnej školy Petra Jilemnického v rodnom meste študovala na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene. V roku 2007 ukončila štúdium na Katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.
Krotiť divokú vodu začala v siedmich rokoch. V detskom a juniorskom veku ju v klube TU Zvolen trénovali Oľga Lejsalová, Vlasta Patočková, Ľuboš Giertl, Ján Stachera a Ján Prachar. Na majstrovstvách sveta juniorov štartovala dvakrát za ČSFR, v sedemnástich rokoch ju pribrzdila zlomenina ľavej ruky.
V roku 1992 nastal v jej kariére výkonnostný posun, keď odišla za lepšími podmienkami do Liptovského Mikuláša. Začala trénovať v KTK Liptovský Mikuláš najprv pod vedením trénera Juraja Ontka a neskôr sa zverila do rúk trénera Petra Mráza.
Slovensko na vrcholnom podujatí po prvý raz reprezentovala v roku 1993 na majstrovstvách sveta v talianskom Val di Sole, kde skončila deviata. Prvú veľkú medailu získala na majstrovstvách Európy v Augsburgu v roku 1996, mala bronzový lesk. Olympijskú premiéru absolvovala v Atlante 1996, kde obsadila 19. priečku.
Dva roky po OH 1996 sa v Roudnici nad Labem stala prvýkrát majsterkou Európy. V roku 2000 v Čunove získala opäť európsku korunu, ale na olympiáde v Sydney skončila štvrtá. Zisk európskeho titulu opäť zopakovala na šampionáte v Skopje v roku 2004.
V tom istom roku štartovala Kaliská aj na OH v Aténach, na ktorých vybojovala zlato a stala sa prvou slovenskou olympijskou víťazkou. Po olympiáde potvrdila svoje kvality ziskom titulu svetovej šampiónky v austrálskom Penrithe v roku 2005. Ďalšie zlato z ME si vypádlovala v l´Argentiére la Bessée v roku 2006.
Na OH 2008 v Pekingu neniesla len vlajku slovenskej olympijskej výpravy, ale obhájila aj olympijský titul z roku 2004. Pol hodiny pred ňou si zlaté medaily vybojovali aj slovenskí deblkanoisti Peter a Pavol Hochschornerovci.
Zo zlata na MS sa tešila aj v roku 2011, keď z čunovského kanála vylovila najcennejší kov v súťaži hliadok spolu s Janou Dukátovou a Danou Mannovou-Beňušovou. Zo svetových šampionátov má aj dva strieborné kovy z rokov 2007 a 2009 (K1-hliadky) a jeden bronz z roku 2014.
Zatiaľ najúspešnejšia slovenská kajakárka ukončila aktívnu kariéru v roku 2021 vo veku 49 rokov. Je držiteľka titulu Športovec roka z roku 2004 a zároveň členka slovenskej olympijskej Siene slávy a Slovenskej asociácie olympionikov. V roku 2005 dostala Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá sa udeľuje ženám za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí, a tiež Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Prezident SR Ivan Gašparovič jej v roku 2011 udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Elena Kaliská sa narodila 19. januára 1972 vo Zvolene. Po skončení Základnej školy Petra Jilemnického v rodnom meste študovala na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene. V roku 2007 ukončila štúdium na Katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.
Krotiť divokú vodu začala v siedmich rokoch. V detskom a juniorskom veku ju v klube TU Zvolen trénovali Oľga Lejsalová, Vlasta Patočková, Ľuboš Giertl, Ján Stachera a Ján Prachar. Na majstrovstvách sveta juniorov štartovala dvakrát za ČSFR, v sedemnástich rokoch ju pribrzdila zlomenina ľavej ruky.
V roku 1992 nastal v jej kariére výkonnostný posun, keď odišla za lepšími podmienkami do Liptovského Mikuláša. Začala trénovať v KTK Liptovský Mikuláš najprv pod vedením trénera Juraja Ontka a neskôr sa zverila do rúk trénera Petra Mráza.
Slovensko na vrcholnom podujatí po prvý raz reprezentovala v roku 1993 na majstrovstvách sveta v talianskom Val di Sole, kde skončila deviata. Prvú veľkú medailu získala na majstrovstvách Európy v Augsburgu v roku 1996, mala bronzový lesk. Olympijskú premiéru absolvovala v Atlante 1996, kde obsadila 19. priečku.
Dva roky po OH 1996 sa v Roudnici nad Labem stala prvýkrát majsterkou Európy. V roku 2000 v Čunove získala opäť európsku korunu, ale na olympiáde v Sydney skončila štvrtá. Zisk európskeho titulu opäť zopakovala na šampionáte v Skopje v roku 2004.
V tom istom roku štartovala Kaliská aj na OH v Aténach, na ktorých vybojovala zlato a stala sa prvou slovenskou olympijskou víťazkou. Po olympiáde potvrdila svoje kvality ziskom titulu svetovej šampiónky v austrálskom Penrithe v roku 2005. Ďalšie zlato z ME si vypádlovala v l´Argentiére la Bessée v roku 2006.
Na OH 2008 v Pekingu neniesla len vlajku slovenskej olympijskej výpravy, ale obhájila aj olympijský titul z roku 2004. Pol hodiny pred ňou si zlaté medaily vybojovali aj slovenskí deblkanoisti Peter a Pavol Hochschornerovci.
Zo zlata na MS sa tešila aj v roku 2011, keď z čunovského kanála vylovila najcennejší kov v súťaži hliadok spolu s Janou Dukátovou a Danou Mannovou-Beňušovou. Zo svetových šampionátov má aj dva strieborné kovy z rokov 2007 a 2009 (K1-hliadky) a jeden bronz z roku 2014.
Zatiaľ najúspešnejšia slovenská kajakárka ukončila aktívnu kariéru v roku 2021 vo veku 49 rokov. Je držiteľka titulu Športovec roka z roku 2004 a zároveň členka slovenskej olympijskej Siene slávy a Slovenskej asociácie olympionikov. V roku 2005 dostala Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá sa udeľuje ženám za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí, a tiež Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Prezident SR Ivan Gašparovič jej v roku 2011 udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.