Liptovský Mikuláš 18. mája (TASR) - Dvojnásobný olympijský víťaz, niekoľkonásobný majster sveta a Európy vo vodnom slalome Michal Martikán bude mať v sobotu 18. mája 40 rokov.

Premiérové olympijské zlato pre samostatné Slovensko vybojoval v Atlante vo veku len 17 rokov, dva mesiace a deväť dní. Víťazstvo na OH dosiahol v kategórii C1 aj v roku 2008 v Pekingu. Ako singlista si v kanoe medzi bránkami vyjazdil aj dve olympijské striebra, v roku 2000 v Sydney a v roku 2004 v Aténach. Olympijský bronz v C1 si odniesol v 2012 z Londýna.

Štvornásobný svetový šampión v C1 (1997, 2002, 2003, 2007), desaťnásobný majster sveta v hliadkach 3xC1 (1997, 2003, 2009, 2010, 2011, 2013, 2014, 2015, 2017, 2018), je zatiaľ jediný Slovák a vodnoslalomár v histórii, ktorý si vybojoval medaily na piatich olympiádach.

Štvornásobný nositeľ titulu Športovec roka na Slovensku (1996, 1997, 2007 a 2008) dosiahol aj 14 zlatých medailí na majstrovstvách Európy (štyri v C1 a 10 v hliadkach 3xC1). Okrem toho celkovo päťkrát vyhral seriál Svetového pohára.

V roku 2010 uviedli Michala Martikána do Siene slávy športov na divokej vode v americkom Bretton Woods. Prezident SR Ivan Gašparovič Martikánovi udelil v roku 2013 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského športu.

Michal Martikán sa narodil 18. mája 1979 v Liptovskom Mikuláši. Vodnému slalomu sa začal venovať ako 9-ročný pod vedením otca, bývalého vodného slalomára Jozefa Martikána. Veslovanie a prechádzanie medzi bránkami v kanoe kombinoval v tom čase aj s ľadovým hokejom. Pre divokú vodu sa definitívne rozhodol v 14 rokoch.

Medailovo bohatú kariéru odštartoval na juniorských majstrovstvách sveta v americkom Wausau, kde sa v roku 1994 v kategórii C1 ako 15-ročný stal juniorským svetovým šampiónom. Už o rok neskôr získal na MS v Nothinghame medzi mužmi bronz v C1 aj v hliadkach 3xC1.

Svoj obrovský talent, ale aj obdivuhodnú disciplínu a pretekársku koncentrovanosť, pretavil v roku 1996 v Atlante na historicky prvé olympijské zlato pre samostatnú SR.

Prvý titul svetového šampióna v singlkanoe a aj v hliadkach oslávil v roku 1997 na MS v brazílskom Trés Coroas. Les bránok najrýchlejšie prepádloval aj na MS v Bourg St. Maurice v roku 2002, v Augsburgu 2003 a tiež v roku 2007 v brazílskom Foz do Iguassu. Zlato v C1 dosiahol aj na ME 2007 v rodnom Liptovskom Mikuláši. O rok na to v Krakove, následne v roku 2009 v Nottinghame a v roku 2010 aj v domácom prostredí v Čunove.

Rok po atlantskom olympijskom triumfe zatienila jeho úspešne rozbehnutú kariéru tragická udalosť. V novembri 1997 bol Michal Martikán účastníkom dopravnej nehody pri obci Veľké Zálužie. Šoféroval auto, ktorým zrazil chodca a spôsobil mu smrteľné zranenia. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že olympijský víťaz išiel rýchlosťou výrazne nad 40 km/h, zároveň však polícia zistila, že usmrtený muž bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Martikána uznal súd vinným a uložil mu podmienečný trest. V roku 2000 pred olympiádou v Sydney porušil podmienku a hrozilo mu väzenie. Vtedajší prezident SR Rudolf Schuster mu však udelil milosť, čim sa Martikán vyhol trestu.

Tesne pred olympijským štartom sa tak ocitol pod značným mediálnym tlakom. Napriek ťažkému obdobiu sa dokázal skoncentrovať na výkon, vďaka ktorému si zo Sydney odniesol striebro. Prekonal ho iba jeho najväčší rival Francúz Tony Estanguet.

Ostrý súboj medzi Martikánom a Estanguetom sa očakával aj na olympiáde v Aténach v roku 2004. Po finálovej jazde sa Martikán tešil, že svojho veľkého rivala porazil, ale rozhodcovia rozhodli inak. Oznámili, že Martikán mal dotyk najprv na 5., neskôr na 7. bránke. O 12 stotín sekundy vyhral Estanguet a Martikán si z Atén odniesol striebro.

Všetko si vynahradil o štyri rok neskôr na olympiáde v Pekingu, kam prišiel v pozícii favorita číslo jeden. V roku 2007 totiž získal titul svetového šampióna a dočkal sa aj európskeho titulu. Predpoklady favorita naplnil, vyhral kvalifikáciu, semifinále aj finále. Druhého Brita Davida Florencea predstihol aj s jedným dotykom o bránku o 1,96 sekundy a tešil sa z druhého olympijského zlata.

Olympijský Londýn 2012 nevyšiel Martikánovi podľa očakávaní. Odniesol si totiž "len" bronzovú medailu.

V roku 2016 sa na olympiádu do Ria de Janeiro nekvalifikoval. Ako divák však povzbudzoval Mateja Beňuša, ktorý striebrom nadviazal na bohatú slovenskú medailovú tradíciu vo vodnom slalome.

Člen armádneho KTK-Dukla Liptovský Mikuláš však ukázal, že stále patrí k svetovej vodnoslalomárskej špičke. V roku 2017 totiž získal vo veku 38 rokov bronz na svetovom šampionáte v Pau a tiež na ME v Tacene. Vypádloval si aj jubilejný 20. triumf v pretekoch Svetového pohára. A v roku 2018 na MS v Riu de Janeiro pridal v hliadke 3xC1 dokonca zlato.

Súčasný predseda Slovenskej asociácie olympionikov (SAO), historický prvý olympijský víťaz samostatnej SR a otec dvoch dcér, sa vo veku 40 rokov pripravuje a uchádza aj o štart na olympiáde v Tokiu v roku 2020.