Minsk 28. júna (TASR) - Na tréningoch naháňa Erika Vlčeka a na veľkých podujatiach už začala medaily. Slovenskej kanoistike vyrastá nová hviezdička, Mariana Petrušová prekvapila na II. európskych hrách v Minsku, keď si na päťkilometrovej trati vybojovala bronzovú medailu.

Len devätnásťročná pretekárka sa venuje kanoistike od jedenástich rokov, vlani v lete sa pridala do komárňanskej skupiny trénera Petra Likéra, v ktorej trénujú olympijskí medailisti Erik Vlček i Juraj Tarr a spolupracujú s ňou napríklad mladší členovia súčasnej K4-ky Adam Botek, Csaba Zalka a Samuel Baláž. V skupine je jediná žena, no nemá žiadne úľavy a musí si všetko poriadne oddrieť. "Som taká maximalistka, všetko sa snažím robiť najlepšie ako viem a tým, že trénujem s takouto skupinou, tak ma akoby ešte učia prekonávať seba samú. Nedajú mi nič zadarmo, žiadne úľavy, je to náročné fyzicky aj psychicky, ale vidím, že to má svoj význam. Zisťujem, že tie limity sa dajú posúvať a vlastne ani nie sú," povedala.

Petrušová sa momentálne zameriava najmä na dlhšie trate. V Minsku získala už druhú medailu na významnom podujatí, pred mesiacom si vybojovala na 5000 m trati na Svetovom pohári v Poznani tiež bronzovú priečku. "Začala som s nimi minulý rok a celkom som si ich obľúbila. Myslím, že som na ne dosť vytrvalá a aj tréningy som mala prispôsobené tomu, aby som zvládla toto vysoké tempo. Tá prvá medaila mi dodala sebavedomie a ďalšie skúsenosti, ktoré som pretavila do týchto pretekov. Vyšlo to na bronz a veľmi sa teším," uviedla mladá pretekárka.

V budúcnosti chce presedlať na kratšie trate, keďže 5000-ka ani 1000-ka nie sú v K1 olympijské disciplíny a účasť pod piatimi kruhmi je pre každého najväčšia výzva. "Zatiaľ mi sedí tá tisícka, i keď to nie je olympijská disciplína, ale jazdí sa na MS a má svoje čaro. Postupne by som však chcela ísť aj na tie kratšie, už na tom pracujeme, ale ideme krok za krokom."

Tréner Likér si uvedomuje, že budúcoročné olympijské hry v Tokiu sú pre mladú pretekárku príliš skoro, no na tých ďalších a hlavne tých v roku 2024 by mohla zažiariť. "Zatiaľ nie je úplne typ na 200 alebo 500 m. Treba začať s tými dlhšími traťami, aby sme mali spravenú objemovú robotu a postupne išli na kratšie. Aby sme mali z čoho čerpať na tie tréningy na 500 m trate. Uvidíme, ako to pôjde a čo stihneme."

Prácu svojej zverenky si zatiaľ veľmi pochvaľuje. "Pridala sa k nám takto pred rokom. Oznámil som jej moje pravidlá, ktoré sú pre niektorých tvrdé, ale ona s nimi súhlasila a adekvátne k tomu pracuje. Je veľmi oddaná, je prvá na tréningoch, odchádza medzi poslednými a niekedy mi už lezie na nervy, že stojí polhodinu pred tréningom vonku. Je to vzorový vojak," pochvaľoval si. Jej silná stránka je najmä vo veľkom odhodlaní a v tom, že sa nikdy nevzdáva. "Je silná fyzicky aj psychicky. Splní všetko, čo chcem a veľmi dobre zvláda bolesť. Dávame jej veľa laktátovej a vytrvalostnej roboty. Dobre sa zapasovala medzi chalanov a ak Erik Vlček ide na tréningoch na 90% , nevie ju striasť," dodal Likér.

Vyslaný redaktor TASR ny