Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Futbalový obranca Slovana Bratislava Erik Čikoš má cez vianočné sviatky o radosť navyše. Kvôli čomu, ako hodnotí jesennú časť, ale aj o čom ešte sníva, nám prezradil v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) – Slovenský futbalový obranca Erik Čikoš patrí k sorte hráčov, ktorí počas kariéry obliekali dresy troch bratislavských klubov v najvyššej súťaži – Interu, Petržalky i Slovana. No kým s prvými dvomi z nej aj vypadol, s belasými sa pre zmenu tešil z dvoch majstrovských titulov. V súčasnosti je v Slovane na hosťovaní z konkurenčnej Senice, a tak sme s ním pred pár dňami v televíznom štúdiu TABLET.TV okrem iného zhodnotili i jeseň v podaní osemnásobného majstra SR v ére samostatnosti.
Čiki, ako znie dlhoročná prezývka tohto krajného obrancu, sa vrátil do Slovana začiatkom septembra a ešte pod vedením trénera Ivana Vukomanoviča sa ihneď stal členom základnej zostavy. Toho však medzičasom vystriedal na lavičke Martin Ševela a 29-ročný rodák sa razom ocitol iba medzi náhradníkmi. „Zo začiatku som to znášal ťažšie, nečakal som to, keďže som dovtedy hrával pravidelne. Musel som to však akceptovať, a zároveň to bola pre mňa nová výzva, aby som sa pobil opäť o miesto v základe. Trénerovi Ševelovi som nič nezazlieval, pretože môj spoluhráč, kapitán mužstva, a zároveň vynikajúci futbalista Boris Sekulič sa presunul na môj dovtedajší post na pravej strane obrany. Povedal som si teda, že počkám si na svoju šancu, ktorá prišla v poslednom jesennom kole v zápase s Ružomberkom. Zároveň ma teší aj to, že sme tento duel vyhrali a aj naďalej sa tak udržali v hre o titul,“ rozhovoril sa Erik Čikoš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S ERIKOM ČIKOŠOM:
Krátko po tom, ako sa Erik vrátil v septembri do Slovana, sa pre médiá vyjadril, že nepozná vyššiu motiváciu, ako hrať za svoj klub, za svoje mesto a zároveň byť doma. Stále to platí? „Určite áno, no musím sa priznať, že keď som bol mladší, tak som takýto názor nezastával, ale človek po určitom čase vidí veci inak. Vtedy som mal skôr túžbu niečo vidieť a zažiť v zahraničí. Niečo z toho sa mi podarilo, ale zároveň som pochopil, že až na pár výnimiek je pravda taká, že nikde si ťa nebudú ľudia vážiť viac, ako keď hráš doma, za svoj klub a prípadne s ním niečo získaš. Najmä z toho dôvodu som veľmi vďačný za to, že som dostal v Slovane opäť šancu a keď budem mať možnosť predĺžiť s vedením klubu spoluprácu, tak by som bol veľmi rád,“ pokračoval bratislavský rodák, ktorému končí hosťovanie v tábore belasých v posledný januárový deň roku 2018.
Predtým, ako sa v lete upísal Senici, pôsobil Čikoš v treťoligovom talianskom klube SS Monopoli 1966. A práve v Taliansku sa už niekoľko rokov o dobré meno slovenského futbalu stará jeho takmer rovesník Marek Hamšík. Pýtali sa ho tam naňho? „Taliani sú futbaloví fanatici a Marek je pre nich pojem. Moji spoluhráči vedeli, že som odohral pár zápasov aj v reprezentácii, a tak sa ma hneď pýtali, či ho poznám. Keď som povedal, že áno, zrazu mali voči mne oveľa väčší rešpekt. Marek je skutočne v Taliansku veľká osobnosť, a to je dobré aj pre ostatných slovenských futbalistov, ktorí tam prídu hrať. Za to mu patrí veľká vďaka,“ pokračoval Čikoš.
Keď sme už spomenuli seniorskú reprezentáciu, Čikoš v jej drese odohral doposiaľ dva prípravné zápasy. Stalo sa tak v apríli 2014, kedy boli súperom zverencov trénera Jána Kozáka tímy Ruska a Čiernej Hory. Poškuľuje ešte po reprezentačnom drese? „Samozrejme, že áno. Bolo by smutné, keby som takú motiváciu nemal. Vzhľadom na môj vek sa môže zdať, že to bude náročnejšie, ale verím, že si dres národného tímu ešte na seba oblečiem, urobím pre to všetko. Reprezentovať svoju vlasť je obrovská česť a vyššiu ambíciu futbalista ani mať nemôže. To, že je pri kormidle stále tréner Ján Kozák, ktorý mi tú príležitosť ako jediný doteraz dal, je pre mňa možno menšia výhoda, no podstatné je, aby mi forma gradovala a dostal som zo seba všetko, čo vo mne je.“
Momentálne je v kalendári obdobie najkrajších sviatkov roka, a tak nás zaujímalo, ako si ich užíva Erik? „Počas Vianoc máme oddych, a tak ako každý futbalista, aj ja som sa naň veľmi tešil. Užívam si ho o to viac, že 15. decembra sa nám narodila druhá dcérka a je to úžasné. Pridalo mi to ešte viac pokoja a hoci, ako sa hovorí, vzhľadom na spomínané okolnosti mám po klasickom futbalom tréningu doma ešte ďalší, som veľmi rád a som naozaj šťastný,“ dodal Erik Čikoš.
Čiki, ako znie dlhoročná prezývka tohto krajného obrancu, sa vrátil do Slovana začiatkom septembra a ešte pod vedením trénera Ivana Vukomanoviča sa ihneď stal členom základnej zostavy. Toho však medzičasom vystriedal na lavičke Martin Ševela a 29-ročný rodák sa razom ocitol iba medzi náhradníkmi. „Zo začiatku som to znášal ťažšie, nečakal som to, keďže som dovtedy hrával pravidelne. Musel som to však akceptovať, a zároveň to bola pre mňa nová výzva, aby som sa pobil opäť o miesto v základe. Trénerovi Ševelovi som nič nezazlieval, pretože môj spoluhráč, kapitán mužstva, a zároveň vynikajúci futbalista Boris Sekulič sa presunul na môj dovtedajší post na pravej strane obrany. Povedal som si teda, že počkám si na svoju šancu, ktorá prišla v poslednom jesennom kole v zápase s Ružomberkom. Zároveň ma teší aj to, že sme tento duel vyhrali a aj naďalej sa tak udržali v hre o titul,“ rozhovoril sa Erik Čikoš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S ERIKOM ČIKOŠOM:
Krátko po tom, ako sa Erik vrátil v septembri do Slovana, sa pre médiá vyjadril, že nepozná vyššiu motiváciu, ako hrať za svoj klub, za svoje mesto a zároveň byť doma. Stále to platí? „Určite áno, no musím sa priznať, že keď som bol mladší, tak som takýto názor nezastával, ale človek po určitom čase vidí veci inak. Vtedy som mal skôr túžbu niečo vidieť a zažiť v zahraničí. Niečo z toho sa mi podarilo, ale zároveň som pochopil, že až na pár výnimiek je pravda taká, že nikde si ťa nebudú ľudia vážiť viac, ako keď hráš doma, za svoj klub a prípadne s ním niečo získaš. Najmä z toho dôvodu som veľmi vďačný za to, že som dostal v Slovane opäť šancu a keď budem mať možnosť predĺžiť s vedením klubu spoluprácu, tak by som bol veľmi rád,“ pokračoval bratislavský rodák, ktorému končí hosťovanie v tábore belasých v posledný januárový deň roku 2018.
O reprezentácii stále sníva
Predtým, ako sa v lete upísal Senici, pôsobil Čikoš v treťoligovom talianskom klube SS Monopoli 1966. A práve v Taliansku sa už niekoľko rokov o dobré meno slovenského futbalu stará jeho takmer rovesník Marek Hamšík. Pýtali sa ho tam naňho? „Taliani sú futbaloví fanatici a Marek je pre nich pojem. Moji spoluhráči vedeli, že som odohral pár zápasov aj v reprezentácii, a tak sa ma hneď pýtali, či ho poznám. Keď som povedal, že áno, zrazu mali voči mne oveľa väčší rešpekt. Marek je skutočne v Taliansku veľká osobnosť, a to je dobré aj pre ostatných slovenských futbalistov, ktorí tam prídu hrať. Za to mu patrí veľká vďaka,“ pokračoval Čikoš.
Keď sme už spomenuli seniorskú reprezentáciu, Čikoš v jej drese odohral doposiaľ dva prípravné zápasy. Stalo sa tak v apríli 2014, kedy boli súperom zverencov trénera Jána Kozáka tímy Ruska a Čiernej Hory. Poškuľuje ešte po reprezentačnom drese? „Samozrejme, že áno. Bolo by smutné, keby som takú motiváciu nemal. Vzhľadom na môj vek sa môže zdať, že to bude náročnejšie, ale verím, že si dres národného tímu ešte na seba oblečiem, urobím pre to všetko. Reprezentovať svoju vlasť je obrovská česť a vyššiu ambíciu futbalista ani mať nemôže. To, že je pri kormidle stále tréner Ján Kozák, ktorý mi tú príležitosť ako jediný doteraz dal, je pre mňa možno menšia výhoda, no podstatné je, aby mi forma gradovala a dostal som zo seba všetko, čo vo mne je.“
Momentálne je v kalendári obdobie najkrajších sviatkov roka, a tak nás zaujímalo, ako si ich užíva Erik? „Počas Vianoc máme oddych, a tak ako každý futbalista, aj ja som sa naň veľmi tešil. Užívam si ho o to viac, že 15. decembra sa nám narodila druhá dcérka a je to úžasné. Pridalo mi to ešte viac pokoja a hoci, ako sa hovorí, vzhľadom na spomínané okolnosti mám po klasickom futbalom tréningu doma ešte ďalší, som veľmi rád a som naozaj šťastný,“ dodal Erik Čikoš.
