Trnava 28. novembra (TASR) - Slovenský futbalový klub Spartak Trnava privítal vzácneho hosťa. "Malý Rím" navštívil švédsky tréner Sven-Göran Eriksson, ktorý si popri meste pozrel aj Štadión Antona Malatinského.

Eriksson v minulosti viedol viaceré popredné európske kluby, napríklad Benficu Lisabon, AS Rím či Manchester City. S Laziom Rím získal v sezóne 1999/2000 titul v Serii A. Pôsobil tiež na reprezentačných lavičkách Anglicka, Mexika, Pobrežia Slonoviny a naposledy Filipín.

Sedemdesiatjedenročný kormidelník sa počas návštevy stretol, paradoxne, aj s mládežníckymi trénermi Trnavy. Podľa jeho vlastných slov pritom s mladšími vekovými kategóriami nikdy nepracoval. "Nemám s tým žiadne skúsenosti, čo je mi ľúto. Mládežnícki tréneri patria k tým najdôležitejším v klube, lebo oni vychovávajú a formujú hráčov od šiestich rokov. To, ako ich vychovajú, sa potom v budúcnosti ukáže a klub z toho môže ťažiť pre áčko alebo pri predaji. Nemajú tú výhodu, že si môžu vyberať hotových hráčov, ale musia si ich sami kreovať, a preto si ich prácu veľmi cením. Tá práca musí zaujímavá aj z pohľadu, že kým dospelí majú často svoje problémy, ťažko znášajú prehry, či majú iné muchy, tak deti takéto problémy až tak neriešia," povedal Eriksson v rozhovore pre oficiálny web Spartaka.

Počas kariéry absolvoval mnoho dôležitých zápasov, získal viacero trofejí aj individuálnych ocenení. Za zdroj úspechu považuje najmä medziľudské vzťahy a disciplínu: "Za veľmi dôležité považujem stanoviť presné pravidlá. Nemusí ich byť sto, stačí zopár, ale treba dbať na ich dodržiavanie. Ja som sa vždy usiloval v prvom rade vytvoriť dobrú atmosféru v klube a v kabíne. Ak je dobrá atmosféra, tak aj po sérii zlých výsledkov môžete prežiť, v opačnom prípade je to koniec. Ako dosiahnuť tu dobrú atmosféru? Poviem len jedno slovo – rešpekt. Rešpekt ku všetkým, ktorí v klube pracujú, od upratovačky, cez kustóda až po trávnikárov. To platí rovnako pre Messiho, ako pre náhradníka. Vzájomný rešpekt a úcta sú prvoradé, len vtedy dokáže jeden za druhého potiahnuť na trávniku aj mimo neho a dá sa spoľahnúť na spoluhráča. To platí vo futbale, rovnako ako v živote."

Napriek tomu, že už je v dôchodkovom veku a vo futbalovom živote už skúsil takmer všetko, v jeho pomyseľnom "zozname" mu chýba odškrtnúť niekoľko mét. Sám priznáva, že vždy chcel trénovať FC Liverpool a brazílsku reprezentáciu. "V prvom rade by som chcel byť zdravý, aby som mohol pracovať pri futbale čo najdlhšie, lebo to je moja vášeň, ktorá ma napĺňa. V živote som mal dva trénerské sny. Trénovať Liverpool, lebo to bol odjakživa môj najobľúbenejší klub, a brazílsku reprezentáciu. Ani jeden sa mi zatiaľ nesplnil, takže snívam ďalej," dodal s úsmevom Švéd.