80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Ayrton Senna je mnohými ľuďmi považovaný za najlepšieho jazdca v histórii Formuly 1. Posledný pretekár F1, ktorý zahynul priamo na okruhu, by mal dnes 60 rokov.
Autor TASR
Sao Paulo 21. marca (TASR) – Bývalý brazílsky pilot Formuly 1 Ayrton Senna, trojnásobný majster sveta, zomrel v 34 rokoch pri nehode počas Veľkej ceny San Marína v Imole. Jeden z najtalentovanejších pretekárov v histórii by mal dnes 60 rokov.
Ayrton Senna sa narodil 21. marca 1960 v brazílskom Sao Paule. O motoristický šport sa zaujímal od útleho detstva. Keď mal štyri roky, tak mu otec skonštruoval prvú motokáru.
Počas úspešnej kariéry jazdil za stajne Toleman, Lotus, McLaren a Williams. Trikrát (1988, 1990, 1991) sa stal majstrom sveta. Celkovo odjazdil 162 Veľkých cien, z ktorých 41 vyhral. Zaznamenal 80 pódiových umiestnení, 65 pole position a 19 najrýchlejších kôl. Po tragickej smrti niekoľko rokov držal za najväčší počet pole position aj rekord.
V roku 1977 sa ako sedemnásťročný stal majstrom Južnej Ameriky v motokárach. O štyri roky neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva, kde získal titul v britskom seriáli Formula Ford 1600. Sennove úspechy v mladom veku neunikli pozornosti manažérov F1 a koncom roka 1982 mu šéf tímu McLaren Ron Dennis ponúkol šancu debutovať.
V roku 1984 štartoval prvýkrát v seriáli majstrovstiev sveta s tímom Toleman TG183B na Veľkej cene Brazílie, ale už v ôsmom kole musel z pretekov odstúpiť. Prvé body sa Sennovi podarilo získať počas Veľkej ceny JAR v Kyalami v apríli 1984.
V nasledujúcej sezóne "presedlal" do monopostov stajne Lotus. Jeho prestup sprevádzali komplikácie, podľa zmluvy s Tolemanom mal totiž za túto stajňu ešte rok jazdiť, nakoniec sa mu však podarilo zo zmluvy vykúpiť a prestup sa zrealizoval.
Lotus 97T poháňaný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patrične zúročiť. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokončil pre problémy s elektronikou, ale na druhej veľkej cene sezóny, ktorá sa išla v portugalskom Estorile, presvedčivo zvíťazil. Všetkým svojim súperom nadelil dve kolá. Do konca sezóny sa mu podarilo vyhrať aj Veľkú cenu Belgicka.
Pre Sennu bol prelomový rok 1988. Po vypršaní zmluvy s Lotusom nastúpil do tímu McLaren a stal sa tímovým kolegom dvojnásobného majstra sveta Alaina Prosta. Vzťah medzi týmito dvoma jazdcami nebol idylický, sprevádzali ho dramatické incidenty pri pretekoch aj mimo nich. Počas roku 1988 vyhrala však táto dvojica úctyhodných 15 zo 16 pretekov. Senna vyhral osem a prvýkrát v kariére získal titul majstra sveta.
V nasledujúcom roku pokračovali konkurenčné "trenice" medzi oboma jazdcami McLarenu. Ich vyrovnaný boj vyvrcholil počas predposlednej Veľkej ceny v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost.
V jednej zo šikán sa Senna pokúsil o predbehnutie, počas ktorého sa zrazil s Prostom. Tento manéver bol veľmi riskantný a Senna bol zaň veľmi kritizovaný. Brazílčanovi sa síce podarilo prísť do depa, kde si nechal svoje vozidlo opraviť a opäť sa zaradil do pretekov, dokonca ich vyhral, neskôr ho však diskvalifikovali pre nedovolené skrátenie zákruty a tak titul získal Prost.
Rivalita medzi Sennom a Prostom pokračovala aj v roku 1990, keď Francúz prestúpil do Ferrari. Tímový kolega Sennu bol Rakúšan Gerhard Berger, ktorý sa stal jeho blízkym priateľom. Svetovým šampiónom sa so sedembodovým náskokom stal Senna pred Prostom. Opäť sa rozhodlo na Suzuke, Senna v prvej zákrute úmyselne kolidoval s Prostom. Ani jeden z dvojice tým pádom nebdoval a
V roku 1991 bol Sennovým kolegom opäť Berger. Prost zostal vo Ferrari, najväčším konkurentom v boji o titul sa pre Sennu však stal Brit Nigel Mansell jazdiaci za tím Williams. Sennovi sa napokon podarilo získať svoj tretí a posledný titul v F1.
Sezóna 1992 neprebiehala podľa Sennových predstáv, keď v rámci šampionátu skončil až na štvrtom mieste. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperiť s Williamsom sa tiež prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993.
Počas predsezónnych testov nového vozidla McLarenu prišiel Senna k záveru, že motoru bude chýbať potrebný výkon. Odmietol preto podpísať zmluvu na celú sezónu, súhlasil však, že bude jazdiť postupne preteky za pretekmi za plat milión dolárov.
Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na začiatku vyzeralo. Sennovi sa celkom podaril úvod. V prvých pretekoch skončil druhý a v ďalších dvoch dokázal dokonca vyhrať. Aj prestížna Veľká cena Monaka sa nakoniec stala jeho korisťou. Senna dokonca viedol šampionát pred svojím hlavným sokom Alainom Prostom na Williamse, ale napokon skončil na druhom mieste.
V roku 1994 nastúpil do tímu Williams, no nevyhral už ani jedny preteky. Počas VC San Marína v Imole tragicky havaroval a na následky tejto nehody 1. mája 1994 v bolonskej nemocnici zomrel. Ayrton Senna bol považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Medzi jazdcami F1 vyhral anketu o najlepšieho pretekára celej histórie efjednotky.
Ayrton Senna sa narodil 21. marca 1960 v brazílskom Sao Paule. O motoristický šport sa zaujímal od útleho detstva. Keď mal štyri roky, tak mu otec skonštruoval prvú motokáru.
Počas úspešnej kariéry jazdil za stajne Toleman, Lotus, McLaren a Williams. Trikrát (1988, 1990, 1991) sa stal majstrom sveta. Celkovo odjazdil 162 Veľkých cien, z ktorých 41 vyhral. Zaznamenal 80 pódiových umiestnení, 65 pole position a 19 najrýchlejších kôl. Po tragickej smrti niekoľko rokov držal za najväčší počet pole position aj rekord.
V roku 1977 sa ako sedemnásťročný stal majstrom Južnej Ameriky v motokárach. O štyri roky neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva, kde získal titul v britskom seriáli Formula Ford 1600. Sennove úspechy v mladom veku neunikli pozornosti manažérov F1 a koncom roka 1982 mu šéf tímu McLaren Ron Dennis ponúkol šancu debutovať.
V roku 1984 štartoval prvýkrát v seriáli majstrovstiev sveta s tímom Toleman TG183B na Veľkej cene Brazílie, ale už v ôsmom kole musel z pretekov odstúpiť. Prvé body sa Sennovi podarilo získať počas Veľkej ceny JAR v Kyalami v apríli 1984.
V nasledujúcej sezóne "presedlal" do monopostov stajne Lotus. Jeho prestup sprevádzali komplikácie, podľa zmluvy s Tolemanom mal totiž za túto stajňu ešte rok jazdiť, nakoniec sa mu však podarilo zo zmluvy vykúpiť a prestup sa zrealizoval.
Lotus 97T poháňaný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patrične zúročiť. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokončil pre problémy s elektronikou, ale na druhej veľkej cene sezóny, ktorá sa išla v portugalskom Estorile, presvedčivo zvíťazil. Všetkým svojim súperom nadelil dve kolá. Do konca sezóny sa mu podarilo vyhrať aj Veľkú cenu Belgicka.
Pre Sennu bol prelomový rok 1988. Po vypršaní zmluvy s Lotusom nastúpil do tímu McLaren a stal sa tímovým kolegom dvojnásobného majstra sveta Alaina Prosta. Vzťah medzi týmito dvoma jazdcami nebol idylický, sprevádzali ho dramatické incidenty pri pretekoch aj mimo nich. Počas roku 1988 vyhrala však táto dvojica úctyhodných 15 zo 16 pretekov. Senna vyhral osem a prvýkrát v kariére získal titul majstra sveta.
V nasledujúcom roku pokračovali konkurenčné "trenice" medzi oboma jazdcami McLarenu. Ich vyrovnaný boj vyvrcholil počas predposlednej Veľkej ceny v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost.
V jednej zo šikán sa Senna pokúsil o predbehnutie, počas ktorého sa zrazil s Prostom. Tento manéver bol veľmi riskantný a Senna bol zaň veľmi kritizovaný. Brazílčanovi sa síce podarilo prísť do depa, kde si nechal svoje vozidlo opraviť a opäť sa zaradil do pretekov, dokonca ich vyhral, neskôr ho však diskvalifikovali pre nedovolené skrátenie zákruty a tak titul získal Prost.
Rivalita medzi Sennom a Prostom pokračovala aj v roku 1990, keď Francúz prestúpil do Ferrari. Tímový kolega Sennu bol Rakúšan Gerhard Berger, ktorý sa stal jeho blízkym priateľom. Svetovým šampiónom sa so sedembodovým náskokom stal Senna pred Prostom. Opäť sa rozhodlo na Suzuke, Senna v prvej zákrute úmyselne kolidoval s Prostom. Ani jeden z dvojice tým pádom nebdoval a
V roku 1991 bol Sennovým kolegom opäť Berger. Prost zostal vo Ferrari, najväčším konkurentom v boji o titul sa pre Sennu však stal Brit Nigel Mansell jazdiaci za tím Williams. Sennovi sa napokon podarilo získať svoj tretí a posledný titul v F1.
Sezóna 1992 neprebiehala podľa Sennových predstáv, keď v rámci šampionátu skončil až na štvrtom mieste. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperiť s Williamsom sa tiež prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993.
Počas predsezónnych testov nového vozidla McLarenu prišiel Senna k záveru, že motoru bude chýbať potrebný výkon. Odmietol preto podpísať zmluvu na celú sezónu, súhlasil však, že bude jazdiť postupne preteky za pretekmi za plat milión dolárov.
Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na začiatku vyzeralo. Sennovi sa celkom podaril úvod. V prvých pretekoch skončil druhý a v ďalších dvoch dokázal dokonca vyhrať. Aj prestížna Veľká cena Monaka sa nakoniec stala jeho korisťou. Senna dokonca viedol šampionát pred svojím hlavným sokom Alainom Prostom na Williamse, ale napokon skončil na druhom mieste.
V roku 1994 nastúpil do tímu Williams, no nevyhral už ani jedny preteky. Počas VC San Marína v Imole tragicky havaroval a na následky tejto nehody 1. mája 1994 v bolonskej nemocnici zomrel. Ayrton Senna bol považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Medzi jazdcami F1 vyhral anketu o najlepšieho pretekára celej histórie efjednotky.
