Viedeň/Bratislava 22. februára (TASR) - S bohatou históriou motoristických pretekov F1 je neodmysliteľne spojené aj meno Rakúšana Nikiho Laudu. Trojnásobný majster sveta, ktorého tvár poznačila vážna nehoda z roku 1976, bude mať v piatok 22. februára 70 rokov.
Legendárny jazdec tímov March-Ford, BRM, Ferrari, Brabham a McLaren, neskôr pilot dopravného lietadla a zakladateľ dvoch leteckých spoločností Lauda Air a Niki, odjazdil v rokoch 1971 - 1979 a 1982 - 1985 v kokpite monopostu 177 veľkých cien. Trikrát (1975, 1977, 1984) sa stal majstrom sveta, 54-krát sa postavil na stupne víťazov, z toho 25-krát na najvyšší stupienok.
Niki Lauda, celým menom Andreas Nikolaus Lauda, sa narodil 22. februára 1949 vo Viedni. Vyrastal v bohatej rodine, ktorá od budúceho šampióna pretekov F1 očakávala, že bude pokračovať v rodinnej podnikateľskej tradícii. Aj preto so značným sklamaním privítala ambície mladého Laudu stať sa automobilovým pretekárom.
Na snímke manažér, bývalý pilot formuly 1 Nilki Lauda pózuje pred airbusom s logom jeho spoločnosti Laudamotion na letisku v nemeckom Düsseldorfe 20. marca 2018.Foto: TASR/AP
Do kolotoča "efjednotky" nastúpil 15. augusta 1971 na Veľkej cene Rakúska ako jazdec stajne March-Ford. Svoju prvú VC však nedokončil. Nedarilo sa mu ani v nasledujúcej sezóne. V F1 nezískal ani jeden bod a jeho kariéra bola výrazne ohrozená aj pre dlhy. Cieľavedomý Lauda sa nevzdal a v roku 1973 zaznamenal ako jazdec stajne BRM priaznivejšiu sezónu a na VC Monaka sa prvýkrát ocitol na pódiu, keď skončil tretí. Po tejto sezóne prejavila o neho záujem stajňa Ferrari.
Vo Ferrari vytvorili Niki Lauda, vedúci pretekárskeho oddelenia Luca di Montezemolo a konštruktér Mauro Forghieri úspešnú trojicu. Na novom červenom monopste, ktorý bol dielom celej trojice, vyhral Lauda v roku 1974 VC Španielska. Celý ročník jazdil v tieni tímového kolegu Claya Regazzoniho, ale aj tak skončil celkovo štvrtý a pripísal si aj druhé víťazstvo na VC Holandska.
Prišiel rok 1975 a s ním aj prvý titul majstra sveta vo farbách Ferrari. Prvé štyri VC síce neprišiel do cieľa na lepšom ako 5. mieste, ale po víťazstve v Monaku pridal aj triumfy v Belgicku, Švédsku, Francúzsku a USA. Pripísal si ešte dve pódiové umiestnenia a získal prvý titul svetového šampióna v F1. Okrem vlastného triumfu zabezpečili s tímovým kolegom Ragazzonim pre Ferrari aj prvenstvo v Pohári konštruktérov, na ktorý legendárna stajňa čakala 11 rokov.
Bývalý jazdec F1 Niki Lauda (vľavo) blahoželá k 3. miestu Španielovi Fernandovi Alonsovi na Veľkej cene Talianska F1 v talianskom Monze 9. septembra 2012. Foto: TASR/AP Photo
Nasledujúca, pre Laudu takmer smrteľná sezóna, sa začala výborne až do nehody, ktorá sa odohrala 1. augusta 1976 na VC v Nürburgringu. Nemecký okruh patril v ére, keď bezpečnostné opatrenia neboli na dnešnej úrovni, k najnebezpečnejším. Uvedomoval si to aj Lauda a týždeň pred VC vyzval ostatných jazdcov na bojkot. Tí ho však prehlasovali a ani obľúbený pilot Ferrari nechcel svojou neúčasťou pokaziť oslavu 50. výročia vzniku okruhu.
Po štarte osudnej VC sa Lauda ujal vedenia, ale už v druhom kole v rýchlosti 250 kilometrov za hodinu narazil do bariéry vedľa trate. Tá ho odrazila späť na trať, pričom začal jeho monopost horieť. Pri trati neboli žiadni zdravotníci a tak ho zachraňovali súperi. Guy Edwards, Harald Ertl a najmä Arturo Merzario, ktorý Laudu vytiahol z horiaceho monopostu.
Lauda utrpel ťažké popáleniny hlavy a vážne poškodenie pľúc. Počas liečby podstúpil bolestivé procedúry, lekári mu z pľúc vysávali odumreté tkanivo. Aj napriek vážnym zraneniam sa po 42 dňoch neoblomný Rakúšan vrátil na okruhy s túžbou obhájiť titul majstra sveta z roku 1975.
Do cesty sa mu však postavil britský pilot a najväčší bohém medzi pretekármi F1 James Hunt. Ten počas Laudovej prestávky, spôsobnej nehodou, znížil jeho náskok. Rozhodnúť mala VC Japonska, ktorú sprevádzal prudký dážď. Lauda ju nedokončil, nechcel riskovať a Hunt oslavoval titul majstra sveta, keď Rakúšana zdolal o jeden bod. O Laudovej nehode, bolestivom liečení a rivalite s Huntom počas sezóny 1976 rozpráva aj hollywoodsky film Rivali z roku 2013.
V roku 1977 oslavoval Lauda vo farbách Ferrari druhý titul majstra sveta. Ten získal aj napriek sporom s majiteľom Enzom Ferrarim. Nezhody napokon vyústili do Laudovho odchodu a nasledujúci ročník odjazdil za tím Brabham, ktorého vlastníkom bol Bernie Ecclestone.
V roku 1979 prerušil Lauda kariéru a začal sa venovať svojej leteckej spoločnosti Lauda Air. Na okruhy F1 sa vrátil v roku 1982 vo farbách stajne McLaren. Jazdecké kvality a húževnatosť predviedol v ročníku 1984, keď získal svoj tretí titul majstra sveta. Dosiahol ho, keď o 0,5 bodu prekonal tímového kolegu Alaina Prosta. Úspešnú kariéru ukončil v roku 1985.
Nezabudnuteľný jazdec F1 je dvakrát ženatý a má päť detí. Zdravotné problémy ho neobišli ani tesne pred sedemdesiatkou. V lete 2018 absolvoval transplantáciu pľúc. Ako sám priznal, trpel viac ako po nehode z roku 1976. Nebola to prvá transplantácia, ktorú podstúpil. V 90. rokoch minulého storočia mu vymenili obe obličky. Jednu dostal od svojho brata a druhú od druhej manželky Birgit.
