Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fibingerová víťazila na P-T-S takmer nepretržite v rokoch 1972 a 1987, premožiteľku našla jedine v rokoch 1974 a 1985.
Autor TASR
Šamorín 15. júna (TASR) - Helena Fibingerová sa v sobotu vrátila na atletický míting P-T-S, na ktorom má vo vrhu guľou na konte rekordných štrnásť víťazstiev. Vo svojej ére súťažila v Bratislave, teraz už zavítala do dejiska obnoveného podujatia v Šamoríne. Organizátori ju pozvali spoločne s Vénustem Niyongabom z Burundi ako čestných hostí 54. ročníka.
Fibingerová víťazila na P-T-S takmer nepretržite v rokoch 1972 a 1987, premožiteľku našla jedine v rokoch 1974 a 1985. "Organizátori mi zakaždým vytvorili senzačné podmienky. Pre mňa bol tento míting krásny začiatok neskorej jari, mám rada Slovensko a slovenských atlétov. Veľmi som si želala, aby sa vrátila táto krásna športová akcia. Bratislava je krásna, ale toto je úžasné prostredie, skladám poklonu. Nemohli vybrať lepšie miesto ako Šamorín, v Bratislave je veľa lákadiel. Ľudia sa sem naučia chodiť, som nesmierne rada, že P-T-S nezanikla," povedala Fibingerová.
Je historicky prvá majsterka sveta vo vrhu guľou, 12. augusta 1983 na premiérových MS v Helsinkách získala titul posledným pokusom merajúcim 21,05 metra, dovtedy jej patrila štvrtá priečka. Je osemnásobná halová majsterka Európy (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985), na ME vonku získala striebro (1978, 1982) i bronz (1974) a na olympijských hrách v Montreale 1976 si vybojovala bronzovú medailu. Halový svetový rekord (22,50 m) drží ešte aj dnes ako 69-ročná, keď pracuje ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o., pre ktorú rokuje so sponzormi o zmluvách. Okrem toho prevádzkuje pekáreň na Morave: "Splnili sa mi všetky sny, ako som chcela žiť. Ale nikdy som nebola taká šťastná, ako keď letela guľa v Bratislave a ľudia mi začali tlieskať. Šport je dobrý v tom, že za tvrdú prácu sa po určitom čase dostaví sladká odmena v podobe výkonu. Ďakujem za krásne zážitky, čo som tu zažila."
Pozitívne spomienky na P-T-S si uchováva aj 45-ročný Niyongabo, ktorý na mítingu zvíťazil pri všetkých troch účastiach. V roku 1994 v behu na 1500 m, o rok neskôr na 3000 m a v olympijskom roku 1996 na 2000 m. Následne na OH 1996 v Atlante získal pre Burundi v prvom štarte tejto krajiny pod piatimi kruhmi v histórii medailu a hneď zlatú. Víťazný beh na 5000 m bol iba jeho tretí štart v tejto disciplíne v kariére, takisto ako predchádzajúce dva aj olympijské finále vyhral. "V Bratislave bol jeden z najhlavnejších mítingov, ktoré mi pomohli k cieľu, čo som dosiahol na OH 1996. Je dôležité mať takéto podujatia, mne pomohol na začiatku kariéry, aby som sa presadil. Na 2000 m som sa pokúsil o svetový rekord, ale fúkal silný vietor a ani vodiči nezvládli svoju úlohu. Mám však pekné spomienky na každý štart," vyznal sa Afričan, ktorý v súčasnosti žije v Bologni a pracuje ako skaut atletických talentov pre odevnú spoločnosť: "Nie je to ani tak práca, skôr vášeň. Pôsobím v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Grécku, ponúkali mi aj iné športy, no chcem sa venovať výhradne atletike."
Obaja čestní hostia na záver mediálneho stretnutia pokrstili tromi povrchmi (čiernou škvarou, tehlovočerveným a modrým tartanom) publikáciu Marián Šima o histórii P-T-S v rokoch 1957 až 2018 s názvom Zürich východu: Hviezdy troch ér.
Fibingerová víťazila na P-T-S takmer nepretržite v rokoch 1972 a 1987, premožiteľku našla jedine v rokoch 1974 a 1985. "Organizátori mi zakaždým vytvorili senzačné podmienky. Pre mňa bol tento míting krásny začiatok neskorej jari, mám rada Slovensko a slovenských atlétov. Veľmi som si želala, aby sa vrátila táto krásna športová akcia. Bratislava je krásna, ale toto je úžasné prostredie, skladám poklonu. Nemohli vybrať lepšie miesto ako Šamorín, v Bratislave je veľa lákadiel. Ľudia sa sem naučia chodiť, som nesmierne rada, že P-T-S nezanikla," povedala Fibingerová.
Je historicky prvá majsterka sveta vo vrhu guľou, 12. augusta 1983 na premiérových MS v Helsinkách získala titul posledným pokusom merajúcim 21,05 metra, dovtedy jej patrila štvrtá priečka. Je osemnásobná halová majsterka Európy (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985), na ME vonku získala striebro (1978, 1982) i bronz (1974) a na olympijských hrách v Montreale 1976 si vybojovala bronzovú medailu. Halový svetový rekord (22,50 m) drží ešte aj dnes ako 69-ročná, keď pracuje ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o., pre ktorú rokuje so sponzormi o zmluvách. Okrem toho prevádzkuje pekáreň na Morave: "Splnili sa mi všetky sny, ako som chcela žiť. Ale nikdy som nebola taká šťastná, ako keď letela guľa v Bratislave a ľudia mi začali tlieskať. Šport je dobrý v tom, že za tvrdú prácu sa po určitom čase dostaví sladká odmena v podobe výkonu. Ďakujem za krásne zážitky, čo som tu zažila."
Pozitívne spomienky na P-T-S si uchováva aj 45-ročný Niyongabo, ktorý na mítingu zvíťazil pri všetkých troch účastiach. V roku 1994 v behu na 1500 m, o rok neskôr na 3000 m a v olympijskom roku 1996 na 2000 m. Následne na OH 1996 v Atlante získal pre Burundi v prvom štarte tejto krajiny pod piatimi kruhmi v histórii medailu a hneď zlatú. Víťazný beh na 5000 m bol iba jeho tretí štart v tejto disciplíne v kariére, takisto ako predchádzajúce dva aj olympijské finále vyhral. "V Bratislave bol jeden z najhlavnejších mítingov, ktoré mi pomohli k cieľu, čo som dosiahol na OH 1996. Je dôležité mať takéto podujatia, mne pomohol na začiatku kariéry, aby som sa presadil. Na 2000 m som sa pokúsil o svetový rekord, ale fúkal silný vietor a ani vodiči nezvládli svoju úlohu. Mám však pekné spomienky na každý štart," vyznal sa Afričan, ktorý v súčasnosti žije v Bologni a pracuje ako skaut atletických talentov pre odevnú spoločnosť: "Nie je to ani tak práca, skôr vášeň. Pôsobím v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Grécku, ponúkali mi aj iné športy, no chcem sa venovať výhradne atletike."
Obaja čestní hostia na záver mediálneho stretnutia pokrstili tromi povrchmi (čiernou škvarou, tehlovočerveným a modrým tartanom) publikáciu Marián Šima o histórii P-T-S v rokoch 1957 až 2018 s názvom Zürich východu: Hviezdy troch ér.
