Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. január 2025Meniny má Dalibor
< sekcia Šport

FIS oslavuje 100 rokov: Storočie, na ktoré môžeme byť hrdí

Nórsky bežec na lyžiach Johannes Hösflot Kläbo na ceste k víťazstvu pretekov Svetového pohára v šprinte voľnou technikou v behu na lyžiach vo švajčiarskom Geschinene 27. januára 2024. Foto: TASR/AP

Zaujímavosťou je, že FIS mala počas svojej storočnej histórie iba päť prezidentov.

Oberhofen am Thunersee 2. februára (TASR) - Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS) oslávil v piatok 2. februára sto rokov od svojho založenia. Prvá medzinárodná organizácia združujúca nadšencov lyžiarskych športov síce vznikla už v roku 1910, no FIS až o 14 neskôr počas premiérových zimných olympijských hier v Chamonix a pri jej zrode boli aj zástupcovi Československa.

História organizovaného lyžiarskeho športu sa začala písať na prelome 19. a 20. storočia, keď vznikali prvé klubové federácie a národné asociácie v Nórsku, Rakúsku, Nemecku, Švédsku, Fínsku, Česku, Veľkej Británii či Taliansku a USA. Následne sa začali organizovať aj prvé medzinárodné súťaže v bežeckom a zjazdovom lyžovaní. To si vyžadovalo štandardné pravidlá pre medzinárodné súťažné lyžovanie a tak sa uskutočnil prvý Medzinárodný lyžiarsky kongres. Jeho desať účastníckych krajín založilo 18. februára 1910 v Osle predchodcu FIS - Medzinárodnú lyžiarsku komisiu (CIS).

Prvý medzinárodne platný súbor pravidiel schválili o rok neskôr na druhom kongrese. V roku 1913 sa počet členov komisie zvýšil na sedem a sedeli v ňom dvaja Nóri, dvaja Švédi, Švajčiar, Nemec a Rakúšan.

O jedenásť rokov neskôr sa zrodila Medzinárodná lyžiarska federácia. Stalo sa tak počas Medzinárodného týždňa zimných športov v Chamonix, podujatia, ktoré neskôr uznali za prvé zimné olympijské hry. Zúčastnilo sa na ňom 36 delegátov zo 14 krajín (Veľká Británia, Rakúsko, Československo, Fínsko, Francúzsko, Juhoslávia, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, USA, Švajčiarsko, Švédsko, Maďarsko a Taliansko), ktorí sa rozhodli založiť novú organizáciu. FIS pôvodne zastrešovala len severské lyžovanie a o rok neskôr zorganizovala prvé MS v tomto odvetví v Janských Lázňach. Vo februári 1930 pribudli do portfólia aj disciplíny alpského lyžovania (zjazd, slalom a alpská kombinácia) a o rok neskôr sa uskutočnili aj prvé MS vo švajčiarskom Mürrene. V roku 1938 pribudli aj lety na lyžiach.

FIS je ako svetový riadiaci orgán zodpovedná za olympijské disciplíny v alpskom lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, freestyle lyžovaní a snoubordningu. Od roku 2022 zastrešuje aj paradisciplíny týchto športov. V súčasnosti má takmer 140 členov z radov národných lyžiarskych asociácií a sídli vo švajčiarskom mestečku Oberhofen am Thunersee.

"Pred storočím sa zrodila FIS a na celom svete odštartovala cestu rastu zimných športov. A aké to bolo storočie - vrcholy, pády, vzrušenie, emócie, neskutočná odvaha a neuveriteľná dráma! Je to storočie, ktoré podnietilo vášeň pre zimné športy naprieč kontinentmi. Storočie, ktoré inšpirovalo stovky miliónov ľudí po celkom svete, aby vyrazili na svahy. Storočie, na ktoré môžeme byť všetci hrdí - federácie a fanúšikovia, športovci a organizátori, sponzori a partneri," napísala oficiálna stránka organizácie.

Zaujímavosťou je, že FIS mala počas svojej storočnej histórie iba päť prezidentov. Ako prvý ju viedol v rokoch 1924 až 1934 Švéd Ivar Holmquist, na jeho miesto nastúpil nórsky funkcionár Nicolai Ramm Östgaard, ktorý vydržal vo funkcii do roku 1951. V rovnakom roku prevzal "žezlo" Marc Hodler. Bývalý švajčiarsky lyžiar, ktorého kariéru zastavilo zranenie, pôsobil ako prezident FIS rekordných 47 rokov a rezignoval až v roku 1998. Nasledujúcich 23 rokov viedol strešnú organizáciu jeho krajan Gian-Franco Kasper, ktorého pred dvoma rokmi vystriedal Brit Johan Eliasch.

prezidenti FIS:

1. Ivar Holmquist (Švéd.) 1924-1934

2. Nicolai Ramm Östgaard (Nór.) 1934-1951

3. Marc Hodler (Švaj.) 1951-1998

4. Gian-Franco Kasper (Švaj.) 1998-2021

5. Johan Eliasch (V.Brit.) od 2021

ONLINE: Inaugurácia 47. prezidenta USA Donalda Trumpa

Donalda Trumpa inaugurujú vo Washingtone za prezidenta USA, v tento deň sa skončí mandát Joeovi Bidenovi.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Facebook zverejnil videozáznam ďalšej časti výsluchu údajného severokórejského vojaka, ktorého ukrajinskí vojaci zajali počas bojov v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa zagratuloval staronovému prezidentovi a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

- V žiarskej nemocnici patriacej do skupiny Agel opätovne spustili odbery krvi. Konajú sa každý štvrtok a sú otvorené pre všetkých darcov, ktorí chcú pomôcť zachraňovať životy.

- Mnohé základné a stredné školy v Srbsku začali v pondelok druhý polrok školského roka zastavením vyučovania na znak solidarity s protestmi univerzitných študentov a blokádami fakúlt, ktoré trvajú od novembra - od tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

- Európske krajiny by sa podľa českého premiéra Petra Fialu nemali až tak sústrediť na to, čo počas svojho druhého mandátu urobí budúci americký prezident Donald Trump, ale mali by skôr premýšľať nad tým, čo urobí Európa, aby bola silnejšia a konkurencieschopnejšia.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva vládu, aby v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických (USA) jasne zadefinovala slovenské záujmy voči USA.

- Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).

- Novovymenovaný francúzsky premiér Francois Bayrou v pondelok varoval Francúzsko aj Európu pred politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a vyzval ich na prijatie protiopatrení.

- Predsedu vlády SR Roberta Fica prijal počas jeho oficiálnej návštevy prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan. V prezidentskom paláci v Ankare majú spoločné rokovanie za účasti delegácie ministrov.

- Prezident SR Peter Pellegrini poďakoval záchranným zložkám za nasadenie, obetavosť a zodpovednosť pri ich práci počas minulého roka.

- Lewis Hamilton v pondelok prvýkrát zavítal do sídla svojho nového tímu Ferrari. Sedemnásobný majster sveta oznámil prestup z Mercedesu do stajne z Maranella pred rokom a v nadchádzajúcej sezóne bude jazdiť v červenom monoposte spoločne s Monačanom Charlesom Leclercom.

- Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát.

- Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nebude štartovať na februárových MS v rakúskom Saalbachu. Informovali o tom predstavitelia jej Niké Ski Teamu. Olympijská šampiónka v slalome utrpela pred rokom na podujatí SP v Jasnej zranenie kolena a musela sa podrobiť operácii.

- Pápež František vyjadril hlbokú sústrasť rodinám obetí tragického útoku, ku ktorému došlo na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.

- Obyvatelia SR by nemali byť iba pasívnymi pozorovateľmi situácie v krajine a čakať, ako sa vyvinie. Všetci, ktorí na Slovensku žijú, majú jej osud v rukách. Po novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkví to vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini.

- Matka uneseného amerického novinára Austina Ticea v pondelok v Damasku vyhlásila, že nové sýrske vedenie sa usiluje o jeho nájdenie.

- Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by mal pre tragickú udalosť na gymnáziu na Zamagurí prebrať politickú zodpovednosť a odísť z funkcie. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia opozičnej strany SaS.

- Žilinská diecéza pripravuje pri príležitosti Jubilejného roka 2025 sériu stretnutí s ľuďmi v rozličných povolaniach či životných situáciách.

- Boj medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa začne v utorok, vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v prejave na konferencii o minuloročnom predsedníctve Maďarska v Rade Európskej únie.

- Druhý mandát budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začne plynúť po jeho pondelkovej inaugurácii, by podľa českého amerikanistu Davida Marečka z Metropolitnej univerzity v Prahe (MUP) mohol Česku priniesť aj čiastočné pozitíva.