Almada 4. novembra (TASR) - Bývalý portugalský reprezentant a niekdajší hviezdny futbalista veľkých rivalov FC Barcelona a Realu Madrid Luis Figo bude mať v sobotu 4. novembra 45 rokov.

Vicemajster Európy 2004, bronzový z majstrovstiev Európy 2000, víťaz Pohára víťazov pohárov 1997 a Ligy majstrov 2002 je od 11. októbra 2017 poradca Európskej futbalovej únie (UEFA). Pracuje na viacerých technických projektoch a vedie program ambasádorov UEFA.

Držiteľ Zlatej lopty pre najlepšieho hráča Európy 2000 a ocenenia Futbalista roka Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) za rok 2001 sa do histórie futbalu zapísal nielen výnimočnou hrou, ale aj prestupom, ktorý vyvolal búrku emócií. V roku 2000 totiž Portugalčan opustil ako kapitán FC Barcelona a obliekol si dres najväčšieho rivala Real Madrid. Jeho prestup patril v tom čase k najdrahším. Prezident Realu Madrid Florentino Perez zaplatil za oporu Kataláncov 60 miliónov eur. Fanúšikovia "blaugranas" dávali Figovi potom celé roky výrazne pocítiť jeho zradu.

Luis Figo, celým menom Luis Filipe Madeira Caeiro Figo, sa narodil 4. novembra 1972 v portugalskom meste Alamada, neďaleko hlavného mesta Lisabon. Vyrastal ako jedináčik v rodine krajčírky a majiteľa malého obchodu. Ako chlapec zo skromných pomerov hrával futbal na ulici ako mnohí jeho rovesníci. Na rozdiel od nich už od malička udivoval svojím talentom. Futbalovo vyrástol a dozrel v Sportingu Lisabon, kde pôsobil v rozmedzí rokov 1989 až 1995.

O mladého stredopoliara Sportingu rýchlo prejavili záujem špičkové európske kluby. Bili sa o neho Juventus Turín a FC Parma v Taliansku. Napokon zakotvil v FC Barcelona. V katalánskej metropole prežil (1995 - 2000) päť úspešných rokov. Pre svoju dravú hru si vyslúžil prezývku "žralok" a stal sa aj kapitánom "blaugranas". S Barcelonou vyhral dva (1997/1998, 1998/1999) španielske tituly, dvakrát (1997, 1998) triumfoval v španielskom Kráľovskom pohári, raz v španielskom Superpohári (1996). S katalánskym veľkoklubom v sezóne 1996/1997 oslávil víťazstvo v Pohári víťazov pohárov a získal aj Superpohár UEFA 1997.

V roku 2000 sa stal protagonistom historického klubového prestupu. Za 60 miliónov eur prestúpil do Realu Madrid, v ktorom sa stal súčasťou takzvanej éry "galácticos". Spoločne s Francúzom Zinedineom Zidaneom, Brazílčanmi Ronaldom a Robertom Carlosom či Španielom Raulom Gonzalesom tvorili vtedajší futbalový tím snov.

Figo získal s "bielym baletom" dva (2000/2001, 2002/2003) španielske tituly. V roku 2000 dostal Zlatú loptu a v roku 2002 pridal aj titul šampióna Ligy majstrov. Okrem toho vybojoval španielsky Superpohár (2001, 2002), Superpohár UEFA 2002 a Interkontinentálny pohár 2002.

Nielen vo Figovej pamäti, ale aj vo futbalovej histórii zostanú zápasy slávneho Portugalčana na barcelonskom štadióne Camp Nou po prestupe do Realu Madrid. Fanúšikovia FCB adresovali Figovi zrejme všetky nadávky sveta. Hádzali po ňom zapaľovače, mince, pomaranče či fľaše. Raz dokonca aj prasaciu hlavu.

Madridský štadión Santiaga Bernabeua opustil v roku 2005 a okúsil futbal na Apeninskom polostrove. Obliekol si dres talianskeho Interu Miláno, s ktorým získal štyrikrát (2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009) taliansky titul, raz (2006) Taliansky pohár a trikrát (2005, 2006, 2008) taliansky Superpohár.

Svoju prezývku "žralok" Figo obhájil aj v reprezentačnom drese. Za seniorský tím Portugalska nastúpil na 127 zápasov, v ktorých strelil 32 gólov. V roku 2000 skončila portugalská reprezentácia na ME tretia. O štyri roky neskôr v roku 2004 sa na domácej pôde stali Portugalčania vicemajstrami Európy. Ako juniorský reprezentant vyhral v roku 1991 majstrovstvá sveta futbalistov do 20 rokov.

Výnimočný stredopoliar, otec troch dcér Luis Figo, ukončil aktívnu športovú kariéru v roku 2009.