Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalý francúzsky futbalista sa najviac preslávil práve v tíme "červených diablov", s ktorým získal štyri ligové tituly za päť rokov.
Autor TASR
Paríž 24. mája (TASR) - Dnes oslavuje jubilejné 50. narodeniny ikona Manchestru United Eric Cantona. Bývalý francúzsky futbalista sa najviac preslávil práve v tíme "červených diablov", s ktorým získal štyri ligové tituly za päť rokov.
Kým v Manchestri ho fanúšikovia stále zbožňujú a Old Traffordom sa aj v súčasnosti často nesú oslavné chorály na jeho osobu, nikdy nemal práve najlepšiu povesť. Kontroverzný útočník s povahou búrliváka, ostrými ústami a obrovským egom odštartoval profesionálnu kariéru v roku 1983 v Auxerre, v ktorom zotrval päť sezón. Nasledoval nevydarený angažmán v Olympique Marseille, s dvomi zastávkami na hosťovaniach v Bordeaux a Montpellieri, a následný transfer do Nimes. Už vtedy toho mal dosť na rováši. Po tom, čo ho stiahol tréner z trávnika v zápase s Torpedom Moskva, kopol loptu smerom na divákov, vyzliekol a roztrhal dres Marseille. Klub mu udelil mesačný trest. Ešte predtým mu však Francúzska federácia naparila ročný zákaz reprezentovať za to, že v televízii inzultoval trénera národného tímu Henriho Michela.
Búrlivák
Ani v Nimes sa nevyhol škandálom. V jednom zo zápasov v decembri 1991 ho nahneval verdikt rozhodcu, tak po ňom jednoducho hodil loptu. Keď sa dostavil na disciplinárne konanie, namiesto ospravedlnenia nazval prítomných funkcionárov idiotmi a poslal ich kade ľahšie. Namiesto mesačného trestu dostal dva. Horkokrvný rodák z Marseille takúto "krivdu" neuniesol a rozhodol sa pre nečakaný krok - vo veku 25 rokov oznámil koniec kariéry. Na šťastie všetkých futbalových fanúšikov zakročil vtedajší tréner Francúzska Michel Platini, ktorý ho prehovoril nech si to rozmyslí a spolu s Gérardom Houllierom mu odporučili prestup do Anglicka.
Prestup
Ako sa neskôr ukázalo, bola to asi najlepšia rada, akú mohol Cantona dostať. Hneď v premiérovej sezóne na ostrovoch získal s Leedsom titul v záverečnej sezóne prvej ligy, predchodkyne dnešnej Premier League. V nasledujúcom ročníku strelil hetrik ako prvý hráč novovzniknutej súťaže a v novembri 1992 prestúpil do Manchestru United. Tréner Alex Ferguson vtedy za neho zaplatil iba 1,2 milióna libier, čo je doteraz považované za jeden z najlepších prestupov. Škótsky kormidelník okolo Francúza, ktorého onedlho začali fanúšikovia volať "kráľ Eric", postavil celý tím. Keď prišiel Cantona na Old Trafford, United patrila 10. priečka, s ním v kádri prehrali už iba dva zápasy a na konci sezóny zdvihli nad hlavu majstrovský pohár. Legendárne číslo sedem so zdvihnutým golierom v nasledujúcej sezóne priviedlo "diablov" k obhajobe titulu i víťazstvu v Pohári FA. Počas piatich sezón v Manchestri získal dvakrát FA Cup, trikrát vyhral Charity Shield a štyri ligové tituly.
Mnohí futbaloví odborníci a fanúšikovia sa zhodujú, že nebyť incidentu zo Selhurst Park, mal by ich na konte päť. Cantona si totiž neschladil svoju horúcu hlavu ani v chladnom anglickom podnebí a práve tam prišiel jeho "najslávnejší moment". United hrali 25. januára 1995 na ihrisku Crystal Palace. Cantona dostal červenú kartu za to, že kopol Richarda Shawa po tom, čo ho obranca domácich zatiahol za dres. To však bola iba predohra. Keď išiel k tunelu do útrob štadióna, zrazu sa rozbehol a kopom v štýle kung-fu trafil fanúšika domácich Matthewa Simmonsa, ktorý ho slovne urážal. Cantona dostal od disciplinárky osemmesačný trest a hrozilo mu, že pôjde aj na dva týždne za mreže. Nakoniec vyviazol so 120 hodinami verejných prác. Navyše musel zaplatiť pokutu, prišiel o kapitánsku pásku v národnom tíme, za ktorý už dokonca nikdy nenastúpil. Na tlačovej konferencii po incidente predstúpil pred novinárov a pokojným a pomalým hlasom predniesol svoj asi najslávnejší výrok: "Keď čajky prenasledujú rybársky čln, je to tak, pretože očakávajú, že sardinky budú vhodené do mora. Ďakujem veľmi pekne." A odišiel.
Koniec kariéry
Po ďalších dvoch sezónach a zisku dvoch titulov sa tridsaťročný Cantona rozhodol ukončiť kariéru. Ako neskôr sám povedal, chcel skončiť na vrchole a nie ako vyhasnutá hviezda. V 143 ligových dueloch za Red Devils strelil 64 gólov, celkovo za necelých päť rokov vyše 80. Vo francúzskej reprezentácii odohral dovedna 45 zápasov a strelil 20 gólov. Za veľkú krivdu považoval, že ho tréner Aime Jacquet nenominoval na EURO 1996 v čase, keď bol na vrchole kariéry.
Krátko po odchode z Manchestru United sa stal kapitánom národného tímu, no v plážovom futbale. Neskôr sa stal aj trénerom a s Francúzskom zvíťazil na premiérových majstrovstvách sveta v plážovom futbale 2005 v Riu de Janeiro. Už počas kariéry, keď si odpykával dlhý trest, sa dal na hereckú dráhu, v ktorej pokračuje aj v súčasnosti. Okrem toho si vyskúšal aj réžiu a produkciu filmov, jeho tvár sa objavuje aj v množstve reklám. Od januára 2011 je futbalový riaditeľ klubu New York Cosmos.
Kým v Manchestri ho fanúšikovia stále zbožňujú a Old Traffordom sa aj v súčasnosti často nesú oslavné chorály na jeho osobu, nikdy nemal práve najlepšiu povesť. Kontroverzný útočník s povahou búrliváka, ostrými ústami a obrovským egom odštartoval profesionálnu kariéru v roku 1983 v Auxerre, v ktorom zotrval päť sezón. Nasledoval nevydarený angažmán v Olympique Marseille, s dvomi zastávkami na hosťovaniach v Bordeaux a Montpellieri, a následný transfer do Nimes. Už vtedy toho mal dosť na rováši. Po tom, čo ho stiahol tréner z trávnika v zápase s Torpedom Moskva, kopol loptu smerom na divákov, vyzliekol a roztrhal dres Marseille. Klub mu udelil mesačný trest. Ešte predtým mu však Francúzska federácia naparila ročný zákaz reprezentovať za to, že v televízii inzultoval trénera národného tímu Henriho Michela.
Búrlivák
Ani v Nimes sa nevyhol škandálom. V jednom zo zápasov v decembri 1991 ho nahneval verdikt rozhodcu, tak po ňom jednoducho hodil loptu. Keď sa dostavil na disciplinárne konanie, namiesto ospravedlnenia nazval prítomných funkcionárov idiotmi a poslal ich kade ľahšie. Namiesto mesačného trestu dostal dva. Horkokrvný rodák z Marseille takúto "krivdu" neuniesol a rozhodol sa pre nečakaný krok - vo veku 25 rokov oznámil koniec kariéry. Na šťastie všetkých futbalových fanúšikov zakročil vtedajší tréner Francúzska Michel Platini, ktorý ho prehovoril nech si to rozmyslí a spolu s Gérardom Houllierom mu odporučili prestup do Anglicka.
Prestup
Ako sa neskôr ukázalo, bola to asi najlepšia rada, akú mohol Cantona dostať. Hneď v premiérovej sezóne na ostrovoch získal s Leedsom titul v záverečnej sezóne prvej ligy, predchodkyne dnešnej Premier League. V nasledujúcom ročníku strelil hetrik ako prvý hráč novovzniknutej súťaže a v novembri 1992 prestúpil do Manchestru United. Tréner Alex Ferguson vtedy za neho zaplatil iba 1,2 milióna libier, čo je doteraz považované za jeden z najlepších prestupov. Škótsky kormidelník okolo Francúza, ktorého onedlho začali fanúšikovia volať "kráľ Eric", postavil celý tím. Keď prišiel Cantona na Old Trafford, United patrila 10. priečka, s ním v kádri prehrali už iba dva zápasy a na konci sezóny zdvihli nad hlavu majstrovský pohár. Legendárne číslo sedem so zdvihnutým golierom v nasledujúcej sezóne priviedlo "diablov" k obhajobe titulu i víťazstvu v Pohári FA. Počas piatich sezón v Manchestri získal dvakrát FA Cup, trikrát vyhral Charity Shield a štyri ligové tituly.
Mnohí futbaloví odborníci a fanúšikovia sa zhodujú, že nebyť incidentu zo Selhurst Park, mal by ich na konte päť. Cantona si totiž neschladil svoju horúcu hlavu ani v chladnom anglickom podnebí a práve tam prišiel jeho "najslávnejší moment". United hrali 25. januára 1995 na ihrisku Crystal Palace. Cantona dostal červenú kartu za to, že kopol Richarda Shawa po tom, čo ho obranca domácich zatiahol za dres. To však bola iba predohra. Keď išiel k tunelu do útrob štadióna, zrazu sa rozbehol a kopom v štýle kung-fu trafil fanúšika domácich Matthewa Simmonsa, ktorý ho slovne urážal. Cantona dostal od disciplinárky osemmesačný trest a hrozilo mu, že pôjde aj na dva týždne za mreže. Nakoniec vyviazol so 120 hodinami verejných prác. Navyše musel zaplatiť pokutu, prišiel o kapitánsku pásku v národnom tíme, za ktorý už dokonca nikdy nenastúpil. Na tlačovej konferencii po incidente predstúpil pred novinárov a pokojným a pomalým hlasom predniesol svoj asi najslávnejší výrok: "Keď čajky prenasledujú rybársky čln, je to tak, pretože očakávajú, že sardinky budú vhodené do mora. Ďakujem veľmi pekne." A odišiel.
Koniec kariéry
Po ďalších dvoch sezónach a zisku dvoch titulov sa tridsaťročný Cantona rozhodol ukončiť kariéru. Ako neskôr sám povedal, chcel skončiť na vrchole a nie ako vyhasnutá hviezda. V 143 ligových dueloch za Red Devils strelil 64 gólov, celkovo za necelých päť rokov vyše 80. Vo francúzskej reprezentácii odohral dovedna 45 zápasov a strelil 20 gólov. Za veľkú krivdu považoval, že ho tréner Aime Jacquet nenominoval na EURO 1996 v čase, keď bol na vrchole kariéry.
Krátko po odchode z Manchestru United sa stal kapitánom národného tímu, no v plážovom futbale. Neskôr sa stal aj trénerom a s Francúzskom zvíťazil na premiérových majstrovstvách sveta v plážovom futbale 2005 v Riu de Janeiro. Už počas kariéry, keď si odpykával dlhý trest, sa dal na hereckú dráhu, v ktorej pokračuje aj v súčasnosti. Okrem toho si vyskúšal aj réžiu a produkciu filmov, jeho tvár sa objavuje aj v množstve reklám. Od januára 2011 je futbalový riaditeľ klubu New York Cosmos.
