Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer šesť tisíc divákov tlieskalo Ďuricovi postojačky a kričalo z plných hrdiel mohutné Ďakujeme!
Autor TASR
Trnava 14. novembra (TASR) - V čestnej pozícii kapitána sa Ján Ďurica rozlúčil v utorňajšom prípravnom zápase s Nórskom s kariérou v slovenskej futbalovej reprezentácii. Tridsaťpäťročnému stopérovi pripravili spoluhráči víťaznú bodku a emócie na trnavskom štadióne vystupňovalo aj takmer 6-tisíc divákov, ktorí po konečnom hvizde rozhodcu vyvolávali opore zadných radov národného tímu na slávu - Ďuricu vytlieskali postojačky a kričali z plných hrdiel "Ďakujeme!".
Ďurica popustil uzdu emóciám, plakal už pred stretnutím pri tónoch štátnej hymny. Po zápase si na trávniku spravil "čestné kolo" spolu so svojou dcérkou Ninkou a v obkolesení svojich dnes už exspoluhráčov si naposledy užíval atmosféru medzištátneho zápasu. "Za celý týždeň sa vo mne nahromadili emócie a pri hymne sa mi ich nepodarilo udržať. Musel som to zo seba dostať von... Potom už som neplakal. Takto nejako sme si ten zápas predstavovali, bola to pekná a víťazná rozlúčka. Nóri ukázali svoju silu v defenzíve, ale som rád, že sme ich zlomili," povedal Ďurica.
Autora víťazného gólu do siete Nórska Stanislava Lobotku plánuje pozvať na pivo. "Veď on sám je také malé pivo," dodal so smiechom legionár tureckého Trabzonsporu, ktorý špeciálne oslavy v Trnave nechystal. So spoluhráčmi si sadne zrejme až v marcovom asociačnom termíne, keďže sa teraz všetci rozlietajú do svojich klubov. "Ťažko sa odchádza od tejto vynikajúcej partie hráčov. Tých 13 a pol roka v reprezentácii mi dalo veľmi veľa, chalanom budem držať palce a pozorne ich sledovať. Budem ich dvanásty hráč," dodal Ďurica, ktorého rozlúčku na tribúne si vychutnalo 70-80 rodinných príslušníkov a kamarátov. "Riadne som sa buchol po vrecku, aby som každého uspokojil a vybavil lístky," dodal.
Ďurica bol súčasťou reprezentácie od roku 2004. Debut si odkrútil v Hirošime, kde Slováci v rámci Kirin Cupu prehrali 1:3. Celkovo si na seba obliekol najcennejší dres 91-krát, na konte má štyri góly v medzištátnych zápasoch - proti San Marínu, Írsku, Lichtenštajnsku a Izraelu. Zahral si na oboch šampionátoch, na ktoré sa Slovensko v novodobej histórii prebojovalo - na MS 2010 v Juhoafrickej republike a na EURO 2016 vo Francúzsku. S Martinom Škrtelom vytvoril skalopevnú stopérsku dvojicu.
Po pôsobení v Dunajskej Strede a Petržalke, s ktorou zažil spanilú jazdu v predkolách a neskôr v skupinovej fáze Ligy majstrov v sezóne 2005/2006, pokračovala jeho kariéra v zahraničí. Po Saturne Ramenskoje a Lokomotive Moskva zamieril na hosťovanie do nemeckého Hannoveru. Od vlaňajška je hráčom tureckého Trabzonsporu, kde sú jeho spoluhráčmi krajania Tomáš Hubočan, Juraj Kucka a Matúš Bero.
Ďurica popustil uzdu emóciám, plakal už pred stretnutím pri tónoch štátnej hymny. Po zápase si na trávniku spravil "čestné kolo" spolu so svojou dcérkou Ninkou a v obkolesení svojich dnes už exspoluhráčov si naposledy užíval atmosféru medzištátneho zápasu. "Za celý týždeň sa vo mne nahromadili emócie a pri hymne sa mi ich nepodarilo udržať. Musel som to zo seba dostať von... Potom už som neplakal. Takto nejako sme si ten zápas predstavovali, bola to pekná a víťazná rozlúčka. Nóri ukázali svoju silu v defenzíve, ale som rád, že sme ich zlomili," povedal Ďurica.
Autora víťazného gólu do siete Nórska Stanislava Lobotku plánuje pozvať na pivo. "Veď on sám je také malé pivo," dodal so smiechom legionár tureckého Trabzonsporu, ktorý špeciálne oslavy v Trnave nechystal. So spoluhráčmi si sadne zrejme až v marcovom asociačnom termíne, keďže sa teraz všetci rozlietajú do svojich klubov. "Ťažko sa odchádza od tejto vynikajúcej partie hráčov. Tých 13 a pol roka v reprezentácii mi dalo veľmi veľa, chalanom budem držať palce a pozorne ich sledovať. Budem ich dvanásty hráč," dodal Ďurica, ktorého rozlúčku na tribúne si vychutnalo 70-80 rodinných príslušníkov a kamarátov. "Riadne som sa buchol po vrecku, aby som každého uspokojil a vybavil lístky," dodal.
Ďurica bol súčasťou reprezentácie od roku 2004. Debut si odkrútil v Hirošime, kde Slováci v rámci Kirin Cupu prehrali 1:3. Celkovo si na seba obliekol najcennejší dres 91-krát, na konte má štyri góly v medzištátnych zápasoch - proti San Marínu, Írsku, Lichtenštajnsku a Izraelu. Zahral si na oboch šampionátoch, na ktoré sa Slovensko v novodobej histórii prebojovalo - na MS 2010 v Juhoafrickej republike a na EURO 2016 vo Francúzsku. S Martinom Škrtelom vytvoril skalopevnú stopérsku dvojicu.
Po pôsobení v Dunajskej Strede a Petržalke, s ktorou zažil spanilú jazdu v predkolách a neskôr v skupinovej fáze Ligy majstrov v sezóne 2005/2006, pokračovala jeho kariéra v zahraničí. Po Saturne Ramenskoje a Lokomotive Moskva zamieril na hosťovanie do nemeckého Hannoveru. Od vlaňajška je hráčom tureckého Trabzonsporu, kde sú jeho spoluhráčmi krajania Tomáš Hubočan, Juraj Kucka a Matúš Bero.
