Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku ho však preslávila práca pri "dvadsaťjednotke" a najmä účasť na olympiáde.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - V rokoch 1999-2000 zažil slovenský futbal úspešné časy pod taktovkou Dušana Radolského. Výber do 21 rokov postúpil v kvalifikácii ME zo 7. skupiny ako jej víťaz do baráže a odtiaľ na záverečný turnaj. Hral v Bratislave a Slováci vybojovali 4. miesto, čo znamenalo postup na olympijské hry v Sydney. Slovenskí futbalisti sa na OH predstavili vôbec po prvý raz a od roku 2000 už tento úspech nezopakovali. Úspešný tréner oslávi 13. novembra významné jubileum 70 rokov.
Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.
Najskôr sa ako šéftréner mládeže v trnavskom Spartaku venoval mládežníckym výberom, neskôr pôsobil v 2. SNL a 1. SNL a skúsil pozíciu asistenta v 1. lige. Ďalšími zastávkami Radolského trénerskej cesty boli Hutník Sereď (1986-1987), Agro Hurbanovo (1987–1989) a PNZ Senec (1989–1990). V rokoch 1992-1993 sedel na lavičke DAC Dunajská Streda, nasledoval RH Cheb (1993–1994), Sigma Olomouc (1994–1996), SK Hradec Králové (1996) a potom sa vrátil na Slovensko, keď sa v roku 1998 ujal taktovky v FC Košice.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.
Na klubovej úrovni potom prešiel ďalšími zastávkami. Najskôr trénoval MŠK Žilina (1998–1999), JAS Bardejov (1999–2000) a potom prišlo ďalšie zahraničné angažmán v podobe Al Shabab Dubaj (2000–2001). Odtiaľ zamieril do 1. FC Slovácko (2002), nasledovali Slovan Bratislava (2002–2003), poľská Dyskobolia Grodzisk (2003–2005), Dukla Banská Bystrica (2006–2007) a Ruch Chorzów (2007–2008).
Po návrate z Poľska zasadol Radolský opäť na lavičku Žiliny, ktorú doviedol do skupinovej fázy Pohára UEFA. "Šošoni" sa do vyraďovacej fázy nedostali, no v skupine zdolali Aston Villu na jej ihrisku 2:1. Vďaka tomuto triumfu si Radolský pripísal ďalší primát. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.
Po odovzdaní žezla v Žiline zamieril opäť do Poľska, v roku 2009 trénoval Poloniu Varšava. O rok neskôr zasadol na lavičku Spartaka Trnava (2010–2011) a naposledy pôsobil v tíme Bruk-Bet Termalica Nieciecza (2011–2013). Práve v Poľsku získal piatkový jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár.
Na Slovensku ho však preslávila práca pri "dvadsaťjednotke" a najmä účasť na olympiáde. Tú si Slováci vybojovali postupne. Najskôr v ťažkej kvalifikácii, ktorú vyhrali v konkurencii Portugalska, Rumunska, Azerbajdžanu a Maďarska. V baráži o účasť na záverečnom turnaji zdolali Rusko na jeho pôde 1:0 a doma triumf potvrdili po výsledku 3:1. Pre účasť na OH museli Slováci skončiť na záverečnom turnaji do 4. miesta, čo sa im podarilo. Najskôr Radolského zverenci zdolali Turecko 2:1, remizovali 1:1 s Talianskom a Angličanov zdolali 2:0. V súboji o bronz podľahli Španielom 0:1.
Do olympijského turnaja vstúpili v septembri 2000 v Brisbane proti Brazílii, za ktorú hral aj slávny Ronaldinho. "Kanárici" síce prehrávali po góle Andreja Porázika, ale tri góly v sieti Kamila Čontofalského znamenali prehru 1:3. V druhom stretnutí čakal na SR výber Japonska a gól Porázika v 83. minúte ani tento raz na bodový zisk nestačil. Japonci zvíťazili 2:1. V rozlúčkovom zápase v Canberre si Slováci poradili s Juhoafrickou republikou 2:1 po góloch Juraja Czinegeho a Jána Šlahora. "Vyhrať kvalifikačnú skupinu, potom uspieť v baráži a do toho skončiť do štvrtého miesta, to bola veľká vec. Poviem úprimne, že taká tvrdá kvalifikácia sa už nehrala. Dovolím si povedať, že ani dnes by v takejto konkurencii neuspeli mnohé skvelé tímy. O to viac si tento úspech aj po rokoch cením," povedal piatkový oslávenec pre TASR.
Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslávi deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom sa rozhodne o účastníkovi ME 2020. Aj preto by chcel oslavovať spolu s nimi, ak sa im podarí zvíťaziť. "Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi esmesku, kde som mu poprial úspech. Bol by to pekný darček, priznám sa. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, bolo by to pekné," zaželal si Radolský.
Svoj voľný čas trávi s vnúčatami a aj napriek sedemdesiatke na krku by prípadnú trénerskú ponuku zvážil. "To musí prísť samo, museli by sme sa porozprávať a ujasniť si všetky veci. A potom môžem rozmýšľať, čo by bolo. Nebránim sa rozhovorom. Ale čo by vyšlo, to ťažko povedať. Ale skôr som naklonený povedať nie, ako naopak," uzavrel Radolský pre TASR.
Radolský si počas hráčskej kariéry obliekal dres Dukly Banská Bystrica v rokoch 1971 až 1972 a trnavského Spartaka (1973-1975). Medzitým mal krátke zastávky v Dukle Tábor a Dukle Kroměříž. V pozícii trénera vstúpil do veľkého futbalu v roku 1985 ako asistent v rodnej Trnave. Počas viac ako 30-ročného obdobia potom pôsobil v dvoch desiatkach prvoligových klubov na Slovensku i v zahraničí.
Najskôr sa ako šéftréner mládeže v trnavskom Spartaku venoval mládežníckym výberom, neskôr pôsobil v 2. SNL a 1. SNL a skúsil pozíciu asistenta v 1. lige. Ďalšími zastávkami Radolského trénerskej cesty boli Hutník Sereď (1986-1987), Agro Hurbanovo (1987–1989) a PNZ Senec (1989–1990). V rokoch 1992-1993 sedel na lavičke DAC Dunajská Streda, nasledoval RH Cheb (1993–1994), Sigma Olomouc (1994–1996), SK Hradec Králové (1996) a potom sa vrátil na Slovensko, keď sa v roku 1998 ujal taktovky v FC Košice.
V októbri 1998 viedol v oficiálnom medzištátnom stretnutí v Bratislave slovenskú reprezentáciu proti Poľsku. Radolského vtedy poverili vedením SR iba dočasne, v tom čase bol aj trénerom SR 21, ktorá taktiež hrala v ten deň zápas proti Poliakom. Je jediný tréner, ktorý počas jedného dňa viedol v oficiálnych medzištátnych zápasoch obe reprezentácie. Svoj jediný zápas v úlohe hlavného trénera reprezentácie neoslávil víťazstvom, Slováci na Tehelnom poli podľahli súperovi 1:3.
Na klubovej úrovni potom prešiel ďalšími zastávkami. Najskôr trénoval MŠK Žilina (1998–1999), JAS Bardejov (1999–2000) a potom prišlo ďalšie zahraničné angažmán v podobe Al Shabab Dubaj (2000–2001). Odtiaľ zamieril do 1. FC Slovácko (2002), nasledovali Slovan Bratislava (2002–2003), poľská Dyskobolia Grodzisk (2003–2005), Dukla Banská Bystrica (2006–2007) a Ruch Chorzów (2007–2008).
Po návrate z Poľska zasadol Radolský opäť na lavičku Žiliny, ktorú doviedol do skupinovej fázy Pohára UEFA. "Šošoni" sa do vyraďovacej fázy nedostali, no v skupine zdolali Aston Villu na jej ihrisku 2:1. Vďaka tomuto triumfu si Radolský pripísal ďalší primát. Je prvý a jediný tréner, ktorý priviedol slovenský klub v európskych súťažiach k výhre nad klubom z najvyššej anglickej súťaže na jeho pôde. Radolský má všeobecne s anglickými tímami výbornú bilanciu, na klubovej úrovni s nimi nikdy neprehral. V sezóne 2003/04 vyradil jeho klub Groclin Grodzisk v 2. kole Pohára UEFA slávny Manchester City.
Po odovzdaní žezla v Žiline zamieril opäť do Poľska, v roku 2009 trénoval Poloniu Varšava. O rok neskôr zasadol na lavičku Spartaka Trnava (2010–2011) a naposledy pôsobil v tíme Bruk-Bet Termalica Nieciecza (2011–2013). Práve v Poľsku získal piatkový jubilant aj najviac individuálnych ocenení. V ankete o najlepšieho zahraničného trénera v Poľsku skončil raz na druhom a raz na treťom mieste. V rokoch 2004 a 2011 získal cenu pre najlepšieho trénera Malopoľského vojvodstva a Veľkopoľského vojvodstva a je aj čestný občan mesta Grodzisk. S Grodziskom získal v roku 2005 Poľský pohár.
Na Slovensku ho však preslávila práca pri "dvadsaťjednotke" a najmä účasť na olympiáde. Tú si Slováci vybojovali postupne. Najskôr v ťažkej kvalifikácii, ktorú vyhrali v konkurencii Portugalska, Rumunska, Azerbajdžanu a Maďarska. V baráži o účasť na záverečnom turnaji zdolali Rusko na jeho pôde 1:0 a doma triumf potvrdili po výsledku 3:1. Pre účasť na OH museli Slováci skončiť na záverečnom turnaji do 4. miesta, čo sa im podarilo. Najskôr Radolského zverenci zdolali Turecko 2:1, remizovali 1:1 s Talianskom a Angličanov zdolali 2:0. V súboji o bronz podľahli Španielom 0:1.
Do olympijského turnaja vstúpili v septembri 2000 v Brisbane proti Brazílii, za ktorú hral aj slávny Ronaldinho. "Kanárici" síce prehrávali po góle Andreja Porázika, ale tri góly v sieti Kamila Čontofalského znamenali prehru 1:3. V druhom stretnutí čakal na SR výber Japonska a gól Porázika v 83. minúte ani tento raz na bodový zisk nestačil. Japonci zvíťazili 2:1. V rozlúčkovom zápase v Canberre si Slováci poradili s Juhoafrickou republikou 2:1 po góloch Juraja Czinegeho a Jána Šlahora. "Vyhrať kvalifikačnú skupinu, potom uspieť v baráži a do toho skončiť do štvrtého miesta, to bola veľká vec. Poviem úprimne, že taká tvrdá kvalifikácia sa už nehrala. Dovolím si povedať, že ani dnes by v takejto konkurencii neuspeli mnohé skvelé tímy. O to viac si tento úspech aj po rokoch cením," povedal piatkový oslávenec pre TASR.
Dušan Radolský pôsobí od roku 2018 vo funkcii zástupcu trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a 20. októbra ho VV SFZ schválil na svojom online zasadnutí za člena Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu. Sedemdesiatku oslávi deň po zápase Slovákov v Severnom Írsku, v ktorom sa rozhodne o účastníkovi ME 2020. Aj preto by chcel oslavovať spolu s nimi, ak sa im podarí zvíťaziť. "Už som poslal Štefanovi Tarkovičovi esmesku, kde som mu poprial úspech. Bol by to pekný darček, priznám sa. Stále som súčasťou slovenského futbalu a mnohých hráčov poznám. Mám teda s nimi blízke vzťahy, bolo by to pekné," zaželal si Radolský.
Svoj voľný čas trávi s vnúčatami a aj napriek sedemdesiatke na krku by prípadnú trénerskú ponuku zvážil. "To musí prísť samo, museli by sme sa porozprávať a ujasniť si všetky veci. A potom môžem rozmýšľať, čo by bolo. Nebránim sa rozhovorom. Ale čo by vyšlo, to ťažko povedať. Ale skôr som naklonený povedať nie, ako naopak," uzavrel Radolský pre TASR.
