Bratislava 7. júla (TASR) - Leto a šport, leto a futbal, leto a deti, leto a kempy. Spojené nádoby. Letných futbalových táborov je na Slovensku neúrekom a na začiatku júla sa utešene rozvíja tradícia s visačkou najvyššej kvality i slávnych mien. Tento týždeň sa v Bratislave uskutočnil už ôsmy ročník akcie Italia Soccer Camp. V areáli FC Petržalka drala kopačky stovka väčších i menších talentov vo veku od 7 do 14 rokov.

Päť etablovaných talianskych trénerov zorganizovalo na záver kempu rozlúčku so súťažným rozmerom. V predkrme slávnostného ukončenia sa pred zrakmi rodičov približne hodinu hrali mini-turnaje v štyroch vekových kategóriách. "V pondelok bolo príliš teplo, ale ináč sme sa celý týždeň mali veľmi dobre. Bola aj zábava, hlavne teraz na konci, keď náš tím vyhral náš turnaj," vyznal sa pre TASR 10-ročný Timi, ktorý vo všetkých troch víťazných zápasoch celkovo 7-gólovej "squadry" (v príznačnom drese azúrovej farby) vynikol 6 zásahmi. O tri roky starší Šimon si pochvaľoval taliansku náturu: "Tréneri na nás síce hovorili aj hlasnejšie, ale ináč veľa špásovali. Jeden z nich sa volal Simone a šéf tak volal aj mňa a neustále si ma doberal."

Foto: TASR

Trénerský "starešina" Gianluca Angelucci v záverečnom príhovore na oplátku ocenil zverencov: "Slovenské deti sú učenlivé a pomerne k veku aj disciplinované, radosť s nimi pracovať." Takáto každoročná odozva organizátorom umožňuje každý rok pritiahnuť do Bratislavy aj zvučné mená z radov bývalých futbalistov, zvyčajne najjagavejšie hviezdy talianskej histórie. Patronát nad akciou mali napríklad Roberto Baggio, Toto Schillaci, či Demetrio Albertini a tento rok Franco Baresi. Majster sveta z roku 1982 a trojnásobný víťaz Ligy majstrov (v ére EPM) v slávnom obrannom štvorzáprahu AC Miláno si pri pohľade na malých futbalistov zaspomínal na vlastné detstvo. "Bol som presne taký, aké sú teraz tieto deti. Bol som vždy šťastný, keď som mohol behať s loptou. "Dúfam, že tento projekt bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Je skvelé, že bývalí futbalisti môžu odovzdávať nové skúsenosti zábavnou formou, aby boli deti šťastné bez ohľadu na to, či z nich raz budú profesionálni futbalisti."

V osobitnom rozhovore, ktorý s ním redaktor TASR viedol v taliančine, si Baresi zaspomínal aj na najväčší, i keď nie najslávnejší moment svojej kariéry:

Mal som vtedy na majstrovstvách sveta 22 rokov a hoci som na turnaji neodohral ani minútu, bola to pre mňa obrovská skúsenosť. Po troch remízach v skupine nás mnohí odpisovali, no potom prišli víťazstvá nad Argentínou i Brazíliou a už nás nezastavil nikto.


- Na domácom šampionáte v roku 1990 ste boli už v pozícii kapitána tímu. Ako si spomínate na zápas s Česko-Slovenskom?

Bol to pre nás veľmi dôležitý zápas. Potrebovali sme v ňom získať tri body, aby sme aj osemfinálový súboj mohli odohrať v Ríme, čo sa nám aj podarilo, vyhrali sme 2:0.

- Na Apeninskom polostrove sa nehovorilo o ničom inom ako o zisku štvrtého titulu. Prečo bolo Taliansko napokon sklamané?

"Semifinálová prehra s Argentínou v Neapole zmarila náš sen o titule, konečné tretie miesto bola iba slabá náplasť. Jedenástky boli našim prekliatím, o štyri roky neskôr sme v nich zlyhali vo finále s Brazíliou a jedným z neúspešných exekútorov v rozstrel som bol aj ja."

Foto: TASR

"Squadra azzurra" dlho čaká na výrazný úspech na MS. V roku 2010 na šampionáte v Juhoafrickej republike musel tím Marcela Lippiho baliť kufre už po skupinovej fáze po prehre 2:3 so Slovenskom. Ako ste to vnímali?

"Taliansko sa po remízach s Paraguajom a Novým Zélandom ocitlo v zložitej situácii, no nikto si nepripúšťal, že by ako obhajca titulu nepostúpilo zo skupiny. Slovensko debutovalo na svetovom šampionáte, nemalo toľko skúsenosti z náročných stretnutí. Opäť sa však potvrdilo, že lopta je guľatá a vo futbale je možné všetko. Slováci odohrali veľmi dobrý zápas."

- Po neúspechu na MS 2014 v Brazílii, kde Taliani opäť nepostúpili do osemfinále, prišlo ešte väčšie sklamanie. Na vlaňajší šampionát v Rusku sa vôbec neprebojovali...

"Tifosi sú veľmi vášniví fanúšikovia a neúspešnú baráž so Švédskom brali ako národnú tragédiu, veď Taliansko nepostúpilo na Mundial prvýkrát v histórii. V našej krajine je futbal veľmi dôležitý, pre mnohých je ako náboženstvo. Ale pod vedením môjho bývalého spoluhráča z národného tímu Roberta Manciniho sa v novom kvalifikačnom cykle začína blýskať na lepšie časy. Roberto priniesol do mužstva novú krv. Podarilo sa mu dobre skĺbiť skúsených hráčov a mladými talentami. Prišlo k zlepšeniu herného prejavu, mužstvo má svoju tvár aj dušu a premietlo sa zo i do výsledkov. Ak bude pokračovať v nastúpenom trende, na EURO 2020 môže preraziť a bojovať o najvyššie méty.

- Ako vnímate slovenský futbal? Ktorý zo súčasných reprezentantov vám najviac imponuje?

"Slovensko je krajina, ktorá futbalovo napreduje. Viacerí hráči si urobili veľmi dobré meno aj v talianskej Serii A. Marek Hamšík sa nezmazateľne zapísal do klubovej histórie Neapola, mnoho fanúšikov SSC v ňom videlo druhého Diega Maradonu. Milan Škriniar je veľmi kvalitný hráč a už v mladom veku je jeden z najuznávanejších obrancov v Serii A. Je fyzicky veľmi dobre stavaný, dôrazný v hlavičkových súbojoch. Z vlastnej skúsenosti viem, že podávať konštantne dobré výkony najmú v domácich zápasoch na San Sire nie je vôbec ľahké."


- Určite pozorne sledujete dianie v AC Miláno. Kedy by "rossoneri" mohli nadviazať na úspechy, ktoré dosiahli, keď na trénerskej lavičke sedeli Arrigo Sacchi, Fabio Capello či Carlo Ancelotti?

"To je ťažká otázka. Dúfam však, že nepotrvá päť rokov, kým AC získa scudetto, či nejakú trofej v európskej klubovej súťaži. AC prežíva zložité obdobie, prišlo k zmene majiteľov i ku generačnej výmene. Ak chcete byť úspešní, musia všetky kolieska do seba zapadnúť. Dôležité je dobre investovať do nových posíl a nájsť vhodné typy hráčov."

Foto: TASR