Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výnimočný futbalista prezývaný "Patino" patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského.
Autor TASR
Handlová/Bratislava 18. decembra (TASR) - Medzi prvých 11 legiend slovenského futbalu, ktoré uviedli 27. marca 2016 do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), patril aj Karol Dobiaš. Hráč Spartaka Trnava, československý reprezentant a majster Európy z roku 1976 bude mať v pondelok 18. decembra 70 rokov.
Výnimočný futbalista prezývaný "Patino" patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského. Svojou ofenzívnou obrannou hrou sa nemalou mierou zaslúžil o všetky úspechy Spartaka koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia. V červeno-čiernom drese získal Dobiaš päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári, ale zažil aj sklamanie po neúspechu v semifinále Európskeho pohára majstrov v roku 1969, keď "bíli andeli" nešťastným spôsobom neprešli cez Ajax Amsterdam.
Ofenzívneho obrancu, respektíve stredopoliara dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za Futbalistu Československa. Na ME 1976 patril k oporám reprezentácie, vo finále proti Nemecku strelil druhý gól Československa. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:2. Po jedenástkovom rozstrele sa z titulu majstrov Európy tešil Dobiaš spolu s dnes už legendami slovenského futbalu Jánom Pivarníkom, Jozefom Čapkovičom, Alexandrom Vencelom starším, Mariánom Masným, Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom, Jozefom Móderom, Antonom Ondrušom či Kolomanom Göghom.
V ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia obsadil Dobiaš tretie miesto. Predbehli ho iba slovanista Ján Popluhár a nemenej slávny spartakovec Jozef Adamec.
Karol Dobiaš sa narodil 18. decembra 1947 v Handlovej. Po skončení základnej školy odišiel do Trnavy, kde sa učil za sústružníka a voľný čas trávil vo futbalovom doraste Spartaka Trnava.
Dobiašov talent si všimol tréner Anton Malatinský, ktorý ho z dorastu po sústredení v Nórsku vytiahol do prvého mužstva Spartaka. Ako obranca vynikal rýchlosťou a výbornou technikou, čo z neho robilo hráča spĺňajúceho kritériá vtedajšej futbalovej moderny. Počas zápasov sa z ofenzívneho obrancu stávalo "falošné" pravé krídlo.
V drese Spartaka, v ktorom strávil desať rokov(1967-1977), dosiahol päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári. Ako hráča "bílych andelov" ho dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za futbalistu Československa. So Spartakom v roku 1969 postúpil až do semifinále PEM, v ktorom sa "červeno-čiernym" nepodarilo do finále postúpiť cez Ajax Amsterdam.
Po semifinále sa v bývalom Československu začalo v súvislosti s Dobiašom hovoriť o prestupe storočia. Feyenoord Rotterdam totiž ponúkal za vtedy 21-ročného Dobiaša 200.000 amerických dolárov, na tie časy závratnú sumu. Z prestupu však nebolo nič, lebo situácia vo vtedy totalitnom Československu nepriala takýmto prestupom.
Prišiel rok 1977 a z výnimočného trnavského mužstva zostalo len torzo - Karol Dobiaš a Ladislav Kuna. Aj preto Dobiaš prikývol na ponuku z pražského Bohemiansu, v ktorom strávil tri roky (1977-1980). V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemiansu Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú "Bohemku".
Už ako 19-ročný 3. mája 1967 debutoval v československom reprezentačnom drese. V roku 1970 sa zúčastnil na MS v Mexiku, kde papierovo kvalitný reprezentačný káder prekvapujúco nepostúpil zo základnej skupiny. Už o šesť rokov neskôr na ME 1976 v Juhoslávii patril Dobiaš k jedným zo strojcov zisku titulu majstra Európy. Vo finálovom zápase v Belehrade strelil proti západnému Nemecku gól na 2:0. Gól bol výnimočný aj preto, lebo ho Dobiaš strelil ľavou nohou, o ktorej mnohí úsmevne tvrdili, že mu slúžila len na podopieranie. Legendárny gól však na víťazstvo v riadnom hracom čase nestačil. Zápas sa skončil 2:2, ale po záverečnom rozstrele sa z titulu tešili dnes už legendy slovenského či českého futbalu. Celkovo za československú reprezentáciu odohral 67 duelov, v ktorých šesťkrát prekonal súperových brankárov.
Koniec aktívnej futbalovej kariéry strávil v zahraničí v belgických tímoch KSC Lokeren a K.R.C. Gent-Zeehaven. Od futbalu však neodišiel, v ďalších rokoch si vyskúšal aj trénerský chlebík, napríklad v pražských kluboch Sparta a Bohemians.
Už viac ako tri desaťročia žije Dobiaš v Prahe. S manželkou Alicou má dvoch synov Patrika a Richarda. Do Trnavy sa futbalovo vrátil v sezóne 2011/12 ako konzultant vtedajšieho trénera Spartaka Pavla Hoftycha.
Výnimočný futbalista prezývaný "Patino" patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského. Svojou ofenzívnou obrannou hrou sa nemalou mierou zaslúžil o všetky úspechy Spartaka koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia. V červeno-čiernom drese získal Dobiaš päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári, ale zažil aj sklamanie po neúspechu v semifinále Európskeho pohára majstrov v roku 1969, keď "bíli andeli" nešťastným spôsobom neprešli cez Ajax Amsterdam.
Ofenzívneho obrancu, respektíve stredopoliara dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za Futbalistu Československa. Na ME 1976 patril k oporám reprezentácie, vo finále proti Nemecku strelil druhý gól Československa. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:2. Po jedenástkovom rozstrele sa z titulu majstrov Európy tešil Dobiaš spolu s dnes už legendami slovenského futbalu Jánom Pivarníkom, Jozefom Čapkovičom, Alexandrom Vencelom starším, Mariánom Masným, Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom, Jozefom Móderom, Antonom Ondrušom či Kolomanom Göghom.
V ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia obsadil Dobiaš tretie miesto. Predbehli ho iba slovanista Ján Popluhár a nemenej slávny spartakovec Jozef Adamec.
Karol Dobiaš sa narodil 18. decembra 1947 v Handlovej. Po skončení základnej školy odišiel do Trnavy, kde sa učil za sústružníka a voľný čas trávil vo futbalovom doraste Spartaka Trnava.
Dobiašov talent si všimol tréner Anton Malatinský, ktorý ho z dorastu po sústredení v Nórsku vytiahol do prvého mužstva Spartaka. Ako obranca vynikal rýchlosťou a výbornou technikou, čo z neho robilo hráča spĺňajúceho kritériá vtedajšej futbalovej moderny. Počas zápasov sa z ofenzívneho obrancu stávalo "falošné" pravé krídlo.
V drese Spartaka, v ktorom strávil desať rokov(1967-1977), dosiahol päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári. Ako hráča "bílych andelov" ho dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za futbalistu Československa. So Spartakom v roku 1969 postúpil až do semifinále PEM, v ktorom sa "červeno-čiernym" nepodarilo do finále postúpiť cez Ajax Amsterdam.
Po semifinále sa v bývalom Československu začalo v súvislosti s Dobiašom hovoriť o prestupe storočia. Feyenoord Rotterdam totiž ponúkal za vtedy 21-ročného Dobiaša 200.000 amerických dolárov, na tie časy závratnú sumu. Z prestupu však nebolo nič, lebo situácia vo vtedy totalitnom Československu nepriala takýmto prestupom.
Prišiel rok 1977 a z výnimočného trnavského mužstva zostalo len torzo - Karol Dobiaš a Ladislav Kuna. Aj preto Dobiaš prikývol na ponuku z pražského Bohemiansu, v ktorom strávil tri roky (1977-1980). V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemiansu Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú "Bohemku".
Už ako 19-ročný 3. mája 1967 debutoval v československom reprezentačnom drese. V roku 1970 sa zúčastnil na MS v Mexiku, kde papierovo kvalitný reprezentačný káder prekvapujúco nepostúpil zo základnej skupiny. Už o šesť rokov neskôr na ME 1976 v Juhoslávii patril Dobiaš k jedným zo strojcov zisku titulu majstra Európy. Vo finálovom zápase v Belehrade strelil proti západnému Nemecku gól na 2:0. Gól bol výnimočný aj preto, lebo ho Dobiaš strelil ľavou nohou, o ktorej mnohí úsmevne tvrdili, že mu slúžila len na podopieranie. Legendárny gól však na víťazstvo v riadnom hracom čase nestačil. Zápas sa skončil 2:2, ale po záverečnom rozstrele sa z titulu tešili dnes už legendy slovenského či českého futbalu. Celkovo za československú reprezentáciu odohral 67 duelov, v ktorých šesťkrát prekonal súperových brankárov.
Koniec aktívnej futbalovej kariéry strávil v zahraničí v belgických tímoch KSC Lokeren a K.R.C. Gent-Zeehaven. Od futbalu však neodišiel, v ďalších rokoch si vyskúšal aj trénerský chlebík, napríklad v pražských kluboch Sparta a Bohemians.
Už viac ako tri desaťročia žije Dobiaš v Prahe. S manželkou Alicou má dvoch synov Patrika a Richarda. Do Trnavy sa futbalovo vrátil v sezóne 2011/12 ako konzultant vtedajšieho trénera Spartaka Pavla Hoftycha.
