Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kapitán Dunajskej Stredy bol s niektorými súčasnými hráčmi chorvátskej reprezentácie spoluhráč na klubovej úrovni, proti ďalším nastupoval v lige, s inými sa stretol v reprezentácii do 21 rokov.
Autor TASR
Tbilisi 18. júla (TASR) - Chorvátsky futbalista Marin Ljubičič sa pozná s viacerými členmi strieborného tímu svojej krajiny z majstrovstiev sveta v Rusku. S niektorými bol spoluhráč na klubovej úrovni, proti ďalším nastupoval v chorvátskej lige, s niektorými sa stretol v reprezentácii do 21 rokov.
Kapitán FC DAC 1904 Dunajská Streda si v rodnej krajine obliekal dresy Hajduku Split a NK Zadar. "V Hajduku som hral s Danijelom Subašičom, Lovrem Kaliničom, Ivanom Striničom či Nikolom Kaliničom, ktorý sa porúčal zo šampionátu. Keď som bol mladý, bol som s Ivanom Perišičom, Ivanom Rakitičom, Dejanom Lovrenom, Domagojom Vidom v dvadsaťjednotke. Všetci sú moja generácia. Ante Rebič je kamarát, nehral za Hajduk, no za druhý splitský klub RNK. Proti Lukovi Modričovi alebo Vedranovi Čorlukovi som nastupoval za Hajduk, oni hrali za Dinamo Záhreb," povedal Ljubičič pre TASR pred odvetou 1. predkola Európskej ligy na pôde Dinama Tbilisi.
Po prvom zahraničnom angažmáne v Simferopole zamieril na Slovensko, kde od roku 2015 pôsobí v Dunajskej Strede. Hoci sa ich futbalové cesty rozišli už pred časom, Ljubičič rovnako patril k fanúšikom súčasných reprezentantov na MS 2018: "Všetci sme to prežívali. Keď prišli hráči, bolo v Záhrebe pol milióna ľudí, také niečo treba zažiť. Ťažko povedať, či sa to niekedy zopakuje, vo futbale však nikdy neviete, možno o dvadsať rokov bude výsledok ešte lepší a zoberieme zlato. Sme hrdí, lebo ako povedal Ivan Rakitič, sú nás štyri milióny, ale teraz nás bolo sto miliónov. Všetci majú Chorvátsko radi, veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa fandilo Chorvátsku."
So štyrmi miliónmi obyvateľov sa Chorvátsko stalo po Uruguaji v roku 1950 druhou najmenšou krajinou vo finále majstrovstiev sveta. "Stále máme nové talenty, dobrých trénerov a dobré futbalové školy. Sú nás štyri milióny, ale v každom športe ideme za medailou. Či už je to vodné pólo, hádzaná, no keď ste niekedy hrali futbal, ten je nad všetky ostatné športy," povedal Ljubičič, ktorý počas šampionátu oslávil tridsiatku. Predchádzajúcich hrdinov z MS 1998 sledoval v detskom veku: "Pamätám si každého jedného hráča z roku 1998. Dodnes mám album, kde som si ich nalepoval. Som šťastný, že som to zažil dvakrát. Vtedy bola iná situácia, skončila sa vojna. Ľudia boli emotívnejší, po vojne prišiel úspech. Po dvadsiatich rokoch sa žije ťažko, ľudia majú malé platy. Teraz opäť prišiel futbal, ktorý dal všetkých dohromady. Ľudia, ktorí majú, aj tí, ktorí nemajú, na všetko zabudli. Mesiac žili len pre futbal a pre našu reprezentáciu."
vyslaný redaktor TASR
Kapitán FC DAC 1904 Dunajská Streda si v rodnej krajine obliekal dresy Hajduku Split a NK Zadar. "V Hajduku som hral s Danijelom Subašičom, Lovrem Kaliničom, Ivanom Striničom či Nikolom Kaliničom, ktorý sa porúčal zo šampionátu. Keď som bol mladý, bol som s Ivanom Perišičom, Ivanom Rakitičom, Dejanom Lovrenom, Domagojom Vidom v dvadsaťjednotke. Všetci sú moja generácia. Ante Rebič je kamarát, nehral za Hajduk, no za druhý splitský klub RNK. Proti Lukovi Modričovi alebo Vedranovi Čorlukovi som nastupoval za Hajduk, oni hrali za Dinamo Záhreb," povedal Ljubičič pre TASR pred odvetou 1. predkola Európskej ligy na pôde Dinama Tbilisi.
Po prvom zahraničnom angažmáne v Simferopole zamieril na Slovensko, kde od roku 2015 pôsobí v Dunajskej Strede. Hoci sa ich futbalové cesty rozišli už pred časom, Ljubičič rovnako patril k fanúšikom súčasných reprezentantov na MS 2018: "Všetci sme to prežívali. Keď prišli hráči, bolo v Záhrebe pol milióna ľudí, také niečo treba zažiť. Ťažko povedať, či sa to niekedy zopakuje, vo futbale však nikdy neviete, možno o dvadsať rokov bude výsledok ešte lepší a zoberieme zlato. Sme hrdí, lebo ako povedal Ivan Rakitič, sú nás štyri milióny, ale teraz nás bolo sto miliónov. Všetci majú Chorvátsko radi, veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa fandilo Chorvátsku."
So štyrmi miliónmi obyvateľov sa Chorvátsko stalo po Uruguaji v roku 1950 druhou najmenšou krajinou vo finále majstrovstiev sveta. "Stále máme nové talenty, dobrých trénerov a dobré futbalové školy. Sú nás štyri milióny, ale v každom športe ideme za medailou. Či už je to vodné pólo, hádzaná, no keď ste niekedy hrali futbal, ten je nad všetky ostatné športy," povedal Ljubičič, ktorý počas šampionátu oslávil tridsiatku. Predchádzajúcich hrdinov z MS 1998 sledoval v detskom veku: "Pamätám si každého jedného hráča z roku 1998. Dodnes mám album, kde som si ich nalepoval. Som šťastný, že som to zažil dvakrát. Vtedy bola iná situácia, skončila sa vojna. Ľudia boli emotívnejší, po vojne prišiel úspech. Po dvadsiatich rokoch sa žije ťažko, ľudia majú malé platy. Teraz opäť prišiel futbal, ktorý dal všetkých dohromady. Ľudia, ktorí majú, aj tí, ktorí nemajú, na všetko zabudli. Mesiac žili len pre futbal a pre našu reprezentáciu."
vyslaný redaktor TASR
