Viedeň 24. marca (TASR) - Michela Platiniho v utorok na kongrese vo Viedni aklamačne opäť zvolili za prezidenta Európskej futbalovej únie (UEFA).

Francúzsky funkcionár bude vykonávať najvyšší post v strešnej organizácii európskeho futbalu tretie volebné obdobie v rade po tom, čo vo voľbách nemal protikandidáta a získal hlasy delegátov všetkých 54 členských krajín UEFA.

Bývalý kapitán francúzskej reprezentácie vládne európskemu futbalu od roku 2007, keď vo voľbách zdolal Švéda Lennarta Johanssona. Druhýkrát vyhral hlasovanie v roku 2011, keď rovnako ako teraz nemal súpera. Tretie volebné obdobie mu vyprší v roku 2019.

Platini na čele UEFA prispel predovšetkým k zavedeniu finančnej fair play, ktorá mala pomôcť k stabilizácii finančnej situácie vo futbale. "Teraz nemá európsky futbal dlhy 1,7 miliardy eur, ale len 800 miliónov. To znamená veľký úspech, na ktorý môžeme byť hrdí," povedal Platini, ktorý mal možnosť uchádzať sa v májových voľbách aj o post prezidenta Medzinárodnej futbalovej federácie. Nakoniec sa však do voľby neprihlásil. "Nie je to tak, že som sa rozhodol nekandidovať, ale že som sa rozhodol zostať v UEFA. Bola to voľba môjho srdca. Stále mám v Európe nedokončenú prácu."

Pred samotnou voľbou prezidenta UEFA apeloval na boj proti rasizmu. "UEFA potrebuje pomoc od orgánov štátnej moci v boji proti rasizmu, násiliu a ovplyvňovaní zápasov. V posledných mesiacoch sme videli na štadiónoch výtržnosti, ktoré som si myslel, že patria už minulosti. Niektorí z nás takéto situácie zažili aj na vlastnej koži. V mojom prípade to bolo presne pred 30 rokmi," uviedol Platini, ktorý tým narážal na nešťastie z roku 1985, keď počas finále Európskeho pohára medzi Liverpoolom a Juventusom zomrelo 39 ľudí. "V podobných situáciách môžme byť úspešní len v prípade pomoci zo strany verejnej moci. Nie sme zákonodarcovia, sudcovia či policajti. Nacionalizmus a výtržníctvo ohrozujú európsky futbal. Je to zákerný trend, ktorý možno stále pozorovať na štadiónoch," dodal Platini, ktorý žiada prísnejšie tresty.

Delegáti kongresu UEFA odhlasovali aj reformu Výkonného výboru, podľa ktorej budú okrem funkcionárov a hráčov sedieť vo výbore aj zástupcovia klubov či profesionálnych futbalových súťaží. Návrh podporili zástupcovia všetkých 54 zúčastnených členských asociácií. "UEFA je organizácia, ktorá sa neustále posúva vpred. Schválením návrhu ukážeme, že vyznávame demokratické princípy a progresívne riešenia," povedal Platini. Presné detaily reformy exekutívy doladí príslušná pracovná skupina pre potreby ďalšieho kongresu únie.

V rámci príhovorov na viedenskom kongrese sa dostal k slovu aj prezident FIFA Sepp Blatter, ktorý odsúdil politikov žiadajúcich bojkot svetových šampionátov v Rusku (2018) a Katare (2022). "Šport má spájať, futbal má rovnako spájať a nie rozdeľovať. Bojkoty nikdy nič nevyriešili," povedal Blatter, ktorého čakajú v máji prezidentské voľby o post šéfa FIFA. Jeho protikandidátmi sú jordánsky princ Ali bin Al-Hussein, portugalská legenda Luis Figo a prezident Holandskej futbalovej federácie Michael van Praag.

Angela Mariu Villara zo Španielska potvrdili vo funkcii viceprezidenta vo svetovej federácii za Európu a úrad bude vykonávať aj prezident Nemeckého futbalového zväzu (DFB) Wolfgang Niersbach. Za členov Výkonného výboru UEFA zvolili Chorváta Davora Šukera, Fernanda Gomesa (Portugalsko), Sándora Csányiho (Maďarsko), Petra Gilliérona (Švajčiarsko), Grigorija Surkisa (Ukrajina) a Borislava Mihajlova (Bulharsko). Slovenský člen výkonného výboru UEFA František Laurinec má ešte stále platný mandát.




Vizitka Michela Platiniho:

dátum narodenia: 21. júna 1955 v Joeufe (Fr.)

reprezentačná hráčska kariéra: Francúzsko (1976 - 1987), 72 zápasov/41 gólov

klubová hráčska kariéra: AS Joeuf (1966 - 1972), Nancy (1972 - 1979, AS Saint Etienne (1979-1982), Juventus Turín (1982-1987)

trénerská kariéra: reprezentácia Francúzska (1988 - 1992)

funkcionárska kariéra: viceprezident Francúzskej futbalovej federácie (FFF), Európska futbalová únia (UEFA): prezident (2007 - zvolený do r. 2019)

najväčšie hráčske úspechy: 2x najlepší Francúzsky futbalista roka (1976, 1977), 1x víťaz Francúzskeho pohára (1978), 1x víťaz Ligue 1 (1981), 3x víťaz Zlatej lopty (1983, 1984, 1985), 2x Svetový hráč roka (1984, 1985), 1x víťaz Talianskeho pohára (1983), 1x víťaz ME (1984), 1x víťaz Pohára víťazov pohárov (1984), 2x víťaz Serie A (1984, 1986), 1x víťaz európskeho Superpohára (1984), 1x víťaz Európskeho pohára majstrov (1985), 1x víťaz Interkontinentálneho pohára (1985), 3. miesto na MS (1986)