Práve Služanič a jeho najbližší spolupracovníci sa zaslúžili o prijatie SFZ za člena UEFA (1993) a FIFA (1994).
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júla (TASR) - Vo veku 83 rokov zomrel v pondelok Milan Služanič, prvý predseda Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v novodobej histórii. V utorok o tom informoval SFZ.
Služanič bol v plnom futbalovom nasadení od roku 1962 do februára 1999 a ani potom v aktivite nepoľavil. Do svojich 24 rokov hrával futbal, dvojnásobná zlomenina nohy ho prinútila zmeniť šport a tak sa dal na volejbal, veslovanie, neskôr na diaľkové plávanie a cestné behy. Rodák z Dúbravky pracoval vo československom futbalovom hnutí na viacerých pozíciách, v slovenskom futbale pôsobil vo viacerých komisiách - odvolacej, mládežníckej a matričnej. Cez členstvo v tej poslednej ho nominovali do Prahy, kde zastával desať rokov funkciu federálneho matrikára. Na post prvého muža slovenského futbalu sa dostal po tom, ako ho ku kandidatúre pomkol jeho predchodca. "V roku 1988 prežíval slovenský futbal ťažké obdobie, zo 16-členného peletónu federálnej ligy sme mali všetkých osem mužstiev v dolnej časti tabuľky. A Michal Jarábek, ktorý viedol vtedy náš futbal, prišiel za mnou a orodoval, aby som kandidoval na post predsedu," citoval Služaniča zväzový web z rozhovoru pri príležitosti jeho 80-tych narodenín.
Na 5. konferencii vtedajšieho Futbalového zväzu SÚV ČSZTV sa stal v máji 1988 predsedom a vo funkcii bol viac ako desať rokov (1988-1999). Bol na čele vedenia, ktoré previedlo futbal do nových spoločenských pomerov, viedol SFZ v etape delenia federácie. ”Začínali sme na zelenej lúke, učili sme sa za pochodu. Zavŕšenie rozdelenia Česko-slovenskej futbalovej asociácie poznačil odchod Václava Jíru na večnosť. V Brne nás čakalo posledné rokovanie, namiesto toho prišla správa o jeho úmrtí. Už sme sa na ničom nedohadovali, len sme podpísali dokumenty," zaspomínal si na hektickú dobu muž, ktorý nikdy nebol prezidentom, jeho pozícia bola vždy predsednícka.
Práve Služanič a jeho najbližší spolupracovníci sa zaslúžili o prijatie SFZ za člena UEFA (1993) a FIFA (1994), samotný predseda zväzu vyvinul značnú iniciatívu, aby FIFA aj oficiálne potvrdila datovanie vzniku SFZ k 4. novembra 1938, medzi svoje najväčšie úspechy radí udržanie štruktúry 38 oblastných zväzov a 4 regionálnych, ktoré vychádzali z pôvodného rozdelenia správy na štyri kraje a 38 okresov.
Služaniča na poste predsedu SFZ vystriedal František Laurinec. V reakcii na jeho úmrtie sa na sociálnej sieti vyjadril aj súčasný prezident SFZ Ján Kováčik: "Hoci oficiálne bol "iba" predsedom, pre mňa vždy bol a navždy ostane prvým prezidentom Slovenského futbalového zväzu. Milan Služanič sa do pozície prvého muža slovenského futbalu dostal v roku 1988 a až do roku 1999 stál na jeho čele. V nesmierne zložitých a hektických časoch spoločenských zmien a rozdelenia spoločného československého štátu dokázal postaviť základy, na ktorých stojí SFZ dodnes, vrátane prijatia do UEFA a neskôr (so spätnou platnosťou už k roku 1938) aj do FIFA. Slovenský futbal miloval a pomáhal mu do posledných dní svojho života - aj ako rešpektovaný člen Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu a od minulého roku (zaslúžene) aj ako jej laureát. Nechýbal na žiadnom významnom futbalovom podujatí. Nám budú chýbať jeho skúsenosti, nadhľad a dobrosrdečnosť. Ale v našich spomienkach ostane. Úprimnú sústrasť rodine a všetkým, ktorým bol blízky."
Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v piatok 10. júla o 16.15 h v bratislavskom krematóriu.
Služanič bol v plnom futbalovom nasadení od roku 1962 do februára 1999 a ani potom v aktivite nepoľavil. Do svojich 24 rokov hrával futbal, dvojnásobná zlomenina nohy ho prinútila zmeniť šport a tak sa dal na volejbal, veslovanie, neskôr na diaľkové plávanie a cestné behy. Rodák z Dúbravky pracoval vo československom futbalovom hnutí na viacerých pozíciách, v slovenskom futbale pôsobil vo viacerých komisiách - odvolacej, mládežníckej a matričnej. Cez členstvo v tej poslednej ho nominovali do Prahy, kde zastával desať rokov funkciu federálneho matrikára. Na post prvého muža slovenského futbalu sa dostal po tom, ako ho ku kandidatúre pomkol jeho predchodca. "V roku 1988 prežíval slovenský futbal ťažké obdobie, zo 16-členného peletónu federálnej ligy sme mali všetkých osem mužstiev v dolnej časti tabuľky. A Michal Jarábek, ktorý viedol vtedy náš futbal, prišiel za mnou a orodoval, aby som kandidoval na post predsedu," citoval Služaniča zväzový web z rozhovoru pri príležitosti jeho 80-tych narodenín.
Na 5. konferencii vtedajšieho Futbalového zväzu SÚV ČSZTV sa stal v máji 1988 predsedom a vo funkcii bol viac ako desať rokov (1988-1999). Bol na čele vedenia, ktoré previedlo futbal do nových spoločenských pomerov, viedol SFZ v etape delenia federácie. ”Začínali sme na zelenej lúke, učili sme sa za pochodu. Zavŕšenie rozdelenia Česko-slovenskej futbalovej asociácie poznačil odchod Václava Jíru na večnosť. V Brne nás čakalo posledné rokovanie, namiesto toho prišla správa o jeho úmrtí. Už sme sa na ničom nedohadovali, len sme podpísali dokumenty," zaspomínal si na hektickú dobu muž, ktorý nikdy nebol prezidentom, jeho pozícia bola vždy predsednícka.
Práve Služanič a jeho najbližší spolupracovníci sa zaslúžili o prijatie SFZ za člena UEFA (1993) a FIFA (1994), samotný predseda zväzu vyvinul značnú iniciatívu, aby FIFA aj oficiálne potvrdila datovanie vzniku SFZ k 4. novembra 1938, medzi svoje najväčšie úspechy radí udržanie štruktúry 38 oblastných zväzov a 4 regionálnych, ktoré vychádzali z pôvodného rozdelenia správy na štyri kraje a 38 okresov.
Služaniča na poste predsedu SFZ vystriedal František Laurinec. V reakcii na jeho úmrtie sa na sociálnej sieti vyjadril aj súčasný prezident SFZ Ján Kováčik: "Hoci oficiálne bol "iba" predsedom, pre mňa vždy bol a navždy ostane prvým prezidentom Slovenského futbalového zväzu. Milan Služanič sa do pozície prvého muža slovenského futbalu dostal v roku 1988 a až do roku 1999 stál na jeho čele. V nesmierne zložitých a hektických časoch spoločenských zmien a rozdelenia spoločného československého štátu dokázal postaviť základy, na ktorých stojí SFZ dodnes, vrátane prijatia do UEFA a neskôr (so spätnou platnosťou už k roku 1938) aj do FIFA. Slovenský futbal miloval a pomáhal mu do posledných dní svojho života - aj ako rešpektovaný člen Čestnej rady Siene slávy slovenského futbalu a od minulého roku (zaslúžene) aj ako jej laureát. Nechýbal na žiadnom významnom futbalovom podujatí. Nám budú chýbať jeho skúsenosti, nadhľad a dobrosrdečnosť. Ale v našich spomienkach ostane. Úprimnú sústrasť rodine a všetkým, ktorým bol blízky."
Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v piatok 10. júla o 16.15 h v bratislavskom krematóriu.