Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Futbalisti Interu Bratislava sa prebojovali už do 2. najvyššej súťaže. O súčasnosti, ale i o slávnych časoch tohto klubu sme sa v štúdiu TABLET.TV porozprávali s nestarnúcim Romanom Kratochvílom.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 24. júna (Teraz.sk) – Dlhoročný slovenský futbalový reprezentant Roman Kratochvíl je odmalička interista telom i dušou. V klube z bratislavských Pasienkov vyrastal, výkonmi v jeho drese si vybojoval zahraničný angažmán, aby sa po ôsmich rokoch strávených v Turecku vrátil späť do žlto-čiernych služieb. No kým do krajiny polmesiaca odchádzal z jedného z najlepších klubov na Slovensku, po návrate musel s Interom kvôli „záhadným“ okolnostiam začínať od piky – od V. ligy. Pred pár dňami si so spoluhráčmi vybojovali miestenku už v druhej najvyššej súťaži, a tak im k návratu medzi slovenskú elitu chýba len jediný krok. A práve to bola nosná téma nášho rozhovoru v štúdiu TABLET.TV s dnes už 43-ročným futbalovým matadorom.
Interisti zakončili uplynulú sezónu 3. ligy skupina Bratislava s bilanciou 24 víťazstiev, 4 remíz a 2 prehier, pričom v 30 kolách nastrieľali svojim súperom 93 gólov a naopak, inkasovali len 11-krát. Hoci by sa na základe týchto štatistík mohlo zdať, že v súťaži nemali žiadnu konkurenciu, opak je pravdou. S druhým Rohožníkom sa totiž bili na diaľku o postup až do posledného kola, aby pred ním napokon triumfovali len s jednobodovým náskokom. Bol to tlak a nápor na psychiku? „Poviem to takto, tlak bol a je cítiť odvtedy, čo sme založili novodobý Inter. Keď sme začínali úplne od piky, od piatej ligy, všetci naokolo si mysleli, že všetko pôjde ako po masle, rok čo rok sa bude postupovať a o pár rokov rokov sme späť v najvyššej súťaži. Ono to však nie je ani zďaleka také jednoduché, pretože ako som už neraz povedal, našim najväčším súperom je naše meno. To je na druhej strane normálne, veď Inter je značka a uspieť v zápase s ním je obrovská motivácia pre každého. Takže ten tlak nebolo cítiť len počas uplynulej sezóny, my sme si naň museli zvyknúť, vysporiadať sa s ním už počas predošlých ročníkov v nižších súťažiach a myslím si, že sme to celkom dobre zvládli,“ vysvetlil v úvode rozhovoru Roman Kratochvíl.
Pozrite si celý televízny rozhovor s Romanom Kratochvílom:
Skúsený obranca, ktorý bol s väčšími či menšími prestávkami v rokoch 1999 – 2008 aj členom slovenskej reprezentácie, sa do Interu vrátil z pôsobenia v Turecku v roku 2009. Klub z Pasienkov sa v tom čase boril s existenčnými problémami, pretože po „odpredaji“ prvoligovej licencie Senici, bol jeho ďalší osud vo hviezdach. „V tom čase som ešte pôsobil v Turecku a nemal som bližšie informácie, ako sa to vôbec celé zomlelo. Pôvodne som bol totiž v tom, že interisti si po roku v druhej lige vybojovali späť miestenku v najvyššej súťaži a zrazu som sa dozvedel od odpredaji prvoligovej licencie do Senice. Samozrejme, že to bol pre mňa šok, veď išlo o klub s bohatou tradíciou a úspechmi. Bolo to pre mňa o ťažšie, že v Interi som odmalička vyrastal a prežil som s ním nádherné roky. Doteraz to je veľká škvrna na jeho mene,“ krúti hlavou ešte aj s odstupom času Kratochvíl.
Najslávnejšie časy futbalového Interu Bratislava sa datujú k obdobiu na prelome tisícročí. Konkrétne ide o sezóny 1999/00 a 2000/01, kedy zverenci vtedajšieho kormidelníka Jozefa Bubenka získali tzv. double (triumf v lige i v Slovenskom pohári). A jedným z pilierov týchto úspechov bol práve Roman Kratochvíl. „Boli to krásne časy, s ničím sme nemali žiadne problémy. Či už sa to týkalo financií, materiálneho zabezpečenia alebo tréningových plôch, jednoducho všetko v tom čase klapalo vynikajúco. Tréner Jozef Bubenko dostal na dnešné pomery až netradičnú dôveru, dlhšie obdobie bola pokope skvelá partia a postupnými krokmi sme sa dostali až na samotný vrchol, vyhrali sme na Slovensku všetko, čo sa dalo. Veľmi rád na to obdobie spomínam,“ prezradila interistická ikona.
Ako sme už spomenuli, Kratochvíl zanechal výraznú stopu aj v slovenskej reprezentácii, v ktorej drese absolvoval viacero kvalifikačných cyklov o postup na niektoré z vrcholných podujatí. Predstaviť sa na MS či ME mu však dopriate nebolo, hoci v úspešnej kvalifikácii na svetový šampionát 2010 v Juhoafrickej republike si predsa len zahral. „Išlo o zápas v San Maríne a ja som v ňom dostal červenú kartu. Bola to z mojej strany veľká hlúposť, akýsi skrat, ktorý si dodnes neviem vysvetliť. Bohužiaľ, stalo sa, už s tým nič nenarobím. Smutné je, že to bol zároveň aj môj posledný reprezentačný duel a mňa to mrzelo o to viac, že keby som tu červenú kartu nedostal, možno by som v národnom tíme pokračoval a zahral by som si aj na majstrovstvách sveta. Teraz však už nemá význam sa v tom vŕtať, no každopádne to je veľká škoda,“ dodal Roman Kratochvíl.
Interisti zakončili uplynulú sezónu 3. ligy skupina Bratislava s bilanciou 24 víťazstiev, 4 remíz a 2 prehier, pričom v 30 kolách nastrieľali svojim súperom 93 gólov a naopak, inkasovali len 11-krát. Hoci by sa na základe týchto štatistík mohlo zdať, že v súťaži nemali žiadnu konkurenciu, opak je pravdou. S druhým Rohožníkom sa totiž bili na diaľku o postup až do posledného kola, aby pred ním napokon triumfovali len s jednobodovým náskokom. Bol to tlak a nápor na psychiku? „Poviem to takto, tlak bol a je cítiť odvtedy, čo sme založili novodobý Inter. Keď sme začínali úplne od piky, od piatej ligy, všetci naokolo si mysleli, že všetko pôjde ako po masle, rok čo rok sa bude postupovať a o pár rokov rokov sme späť v najvyššej súťaži. Ono to však nie je ani zďaleka také jednoduché, pretože ako som už neraz povedal, našim najväčším súperom je naše meno. To je na druhej strane normálne, veď Inter je značka a uspieť v zápase s ním je obrovská motivácia pre každého. Takže ten tlak nebolo cítiť len počas uplynulej sezóny, my sme si naň museli zvyknúť, vysporiadať sa s ním už počas predošlých ročníkov v nižších súťažiach a myslím si, že sme to celkom dobre zvládli,“ vysvetlil v úvode rozhovoru Roman Kratochvíl.
Pozrite si celý televízny rozhovor s Romanom Kratochvílom:
Skúsený obranca, ktorý bol s väčšími či menšími prestávkami v rokoch 1999 – 2008 aj členom slovenskej reprezentácie, sa do Interu vrátil z pôsobenia v Turecku v roku 2009. Klub z Pasienkov sa v tom čase boril s existenčnými problémami, pretože po „odpredaji“ prvoligovej licencie Senici, bol jeho ďalší osud vo hviezdach. „V tom čase som ešte pôsobil v Turecku a nemal som bližšie informácie, ako sa to vôbec celé zomlelo. Pôvodne som bol totiž v tom, že interisti si po roku v druhej lige vybojovali späť miestenku v najvyššej súťaži a zrazu som sa dozvedel od odpredaji prvoligovej licencie do Senice. Samozrejme, že to bol pre mňa šok, veď išlo o klub s bohatou tradíciou a úspechmi. Bolo to pre mňa o ťažšie, že v Interi som odmalička vyrastal a prežil som s ním nádherné roky. Doteraz to je veľká škvrna na jeho mene,“ krúti hlavou ešte aj s odstupom času Kratochvíl.
Skrat mu ukončil reprezentačnú kariéru
Najslávnejšie časy futbalového Interu Bratislava sa datujú k obdobiu na prelome tisícročí. Konkrétne ide o sezóny 1999/00 a 2000/01, kedy zverenci vtedajšieho kormidelníka Jozefa Bubenka získali tzv. double (triumf v lige i v Slovenskom pohári). A jedným z pilierov týchto úspechov bol práve Roman Kratochvíl. „Boli to krásne časy, s ničím sme nemali žiadne problémy. Či už sa to týkalo financií, materiálneho zabezpečenia alebo tréningových plôch, jednoducho všetko v tom čase klapalo vynikajúco. Tréner Jozef Bubenko dostal na dnešné pomery až netradičnú dôveru, dlhšie obdobie bola pokope skvelá partia a postupnými krokmi sme sa dostali až na samotný vrchol, vyhrali sme na Slovensku všetko, čo sa dalo. Veľmi rád na to obdobie spomínam,“ prezradila interistická ikona.
Ako sme už spomenuli, Kratochvíl zanechal výraznú stopu aj v slovenskej reprezentácii, v ktorej drese absolvoval viacero kvalifikačných cyklov o postup na niektoré z vrcholných podujatí. Predstaviť sa na MS či ME mu však dopriate nebolo, hoci v úspešnej kvalifikácii na svetový šampionát 2010 v Juhoafrickej republike si predsa len zahral. „Išlo o zápas v San Maríne a ja som v ňom dostal červenú kartu. Bola to z mojej strany veľká hlúposť, akýsi skrat, ktorý si dodnes neviem vysvetliť. Bohužiaľ, stalo sa, už s tým nič nenarobím. Smutné je, že to bol zároveň aj môj posledný reprezentačný duel a mňa to mrzelo o to viac, že keby som tu červenú kartu nedostal, možno by som v národnom tíme pokračoval a zahral by som si aj na majstrovstvách sveta. Teraz však už nemá význam sa v tom vŕtať, no každopádne to je veľká škoda,“ dodal Roman Kratochvíl.
