Bratislava 26. augusta (Teraz.sk) – Slovenského útočníka Miloša Lačného radia mnohí k najkontroverznejším postavám slovenského futbalu, no on sám si to o sebe vôbec nemyslí. Podľa vlastných slov chce byť akurát za každých okolností sám sebou a všetky veci sa snaží riešiť s chladnou hlavou. Tak tomu bolo aj pred pár dňami, keď sa s vedením MFK Ružomberok dohodol na ukončení spolupráce. O dôvodoch jeho odchodu, nedávnej ceste Liptákov predkolami Európskej ligy UEFA, prezývke liptovský Messi, o kluboch, v ktorých počas doterajšej kariéry pôsobil, ale aj o jeho detských futbalových vzoroch, sme sa porozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Rodák z Levoče zasiahol v aktuálnej sezóne v drese Ružomberka do štyroch ligových, jedného pohárového a kvarteta duelov v pohárovej Európe. Počas zápasu 5. kola našej najvyššej súťaže s Podbrezovou sa však už na trávnik nedostal, a tak skoro hájiť farby klubu z dolného Liptova ani nebude. „Koniec v Ružomberku bol z mojej hlavy, necítil som sa tam v poslednom období ako doma, na čo som bol v tomto klube v minulosti zvyknutý. Preto sme sa s vedením klubu vzájomne dohodli na ukončení spolupráce, čo by mohlo prospieť obom stranám. V priebehu nasledujúcich dní si chcem vyčistiť hlavu, odcestujem za mojim manažérom do Srbska a uvidíme, čo sa udeje. Zatiaľ som voľný hráč a pár dní ním ešte určite budem,“ rozhovoril sa Miloš Lačný.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MILOŠOM LAČNÝM:




Ružomberskí futbalisti to tento rok dotiahli v pohárovej Európe najďalej spomedzi všetkých slovenských zástupcov, pričom vrcholom bol dvojzápas s anglickým Evertonom v 3. predkole Európskej ligy UEFA. Miloš Lačný zasiahol do prvého z nich, ktorý sa hral u súpera, v 83. minúte a v domácej odvete odohral celý druhý polčas. Boli tieto súboje vrcholom jeho doterajšej kariéry? „To by som netvrdil. Už v Slovane som si zahral Európsku ligu proti zvučným súperom, takisto počas pôsobenia v škótskom Dundee United som mal s podobnými do činenia. Na druhej strane nehovorím, že by som mal za sebou nejako extra veľa stretnutí s takýmito súpermi, a preto si aj každý z nich veľmi vážim, no duely s Evertonom by som za vrchol kariéry zasa nenazýval,“ pokračoval 29-ročný zakončovateľ.

Lačný obliekal pred pár rokmi aj dres bratislavského Slovana, no ešte predtým ako odohral zaň vôbec prvý zápas, absolvoval na popud fanúšikov belasých jednu netradičnú vec. Ako trest za vyjadrenia „do Slovana by som nikdy nešiel, odmalička som vyrastal s tým, že dres belasých si nikdy neoblečiem,“ musel v oblečení Belasej Šlachty, s vlajkou v jednej a so svetlicou v druhej ruke prebehnúť trasu zo Starého mosta cez Nový most až na Hviezdoslavovo námestie. „Je pravda, že som v minulosti vyslovil to, čo som nemal, no človek dospieva a dozrieva postupne. Teraz už viem, že niečo podobné sa hovoriť nemá, netreba si hneď zatvárať niekde dvere... Aj preto som sa v tom čase s fanúšikmi dohodol na spomínanom treste, ktorý sme si všetci užili a zabavili sa pri ňom,“ vrátil sa myšlienkami šesť rokov dozadu Miloš Lačný.

O reprezentácii stále sníva

Hoci bol Miloš stabilnou súčasťou mládežníckych reprezentácii Slovenska, v seniorskom národnom tíme do dnešného dňa šancu nedostal. Kedy mal podľa neho k tomu najbližšie? „Asi vtedy, keď sa mi podarilo zlomiť slovenský rekord a osemkrát skórovať v siedmich kolách za sebou. Pre mňa sa však sen reprezentovať svoju krajinu na seniorskej úrovni ešte neskončil, stále v to budem veriť, pretože som typ človeka, ktorý to z hlavy nevypustí.“



Hoci má Lačný už dávnejšie prezývku „liptovský Messi“, pričom on sám paradoxne obdivuje Argentínčanovho dlhoročného konkurenta v súboji o honor najlepšieho futbalistu sveta Cristiana Ronalda z Portugalska, jeho futbalovým vzorom bol odmalička niekto iný. „Každý rok sa to menilo, keďže hviezdy na scéne sa prirodzene menili tiež. A takisto sa striedali aj plagáty na stene mojej izby. Mojim najväčším vzorom však bol taliansky útočník Alessandro Del Piero, ktorý síce nedávno ukončil kariéru, no dodnes sme spolu v kontakte,“ dodal s úsmevom od ucha k uchu Miloš Lačný.