Ružomberok 28. apríla (TASR) - Opojené majsterky Good Angels si po 11-tom víťaznom drinku, s grádami 11-teho historického titulu v nepretržitom rade, zasypali v ružomberskej Koniarni rany zo sezóny účinným basketbalovým septonexom. Zaúčinkoval tak, ako sa pri majstrovských oslavách patrí, s decibelmi trhajúcimi ušné bubienky. Ružomberčanky vo finále prehrali v zápasovej sérii s Košičankami 1:3, fanúšika však nesklamali a mohli sa rozdávať 'odpustky'.

Basketbalistky Good Angels Košice trochu s problémami, ale predsa udržali v nedeľnom večere (61:73) lukratívny náskok, na ktorý sa v prvom polčase dosť nadreli, aby ho neskôr zveľadili a v závere takmer stratili. Oproti súperovi vynikli hlavne v útočnom doskoku, kde pod košom vládli a zbierali lopty starostlivo tak, ako gazdiná opadané slivky pred vypálením. Čo z toho, že 'ruža' svoje tŕne pri bránení vystrčila a strelkyniam nepríjemne sťažovala pozície, keď pomer doskokov 42:24 hovoril jasne pre majstra a lopty 'nikoho' si privlastňoval so strojovou pravidelnosťou. "S takýmto pomerom nevyhráte ani so slabším tímom ako s Good Angels," dodal tréner Ružomberčaniek Juraj Suja.

Hraničné situácie sa podpísali pod pergament zápasu s osudovou príťažlivosťou. A nebolo ich málo. V 9. min domáca Vesterbergová v nemožnej pozícii zvýšila na 15:11, na druhej strane Zietarová s klaksónom prvej štvrtiny otočila skóre v prospech Košičaniek na 17:15. Za zmienku stáli aj ďalšie momenty, v 18. min upútal dvojbodový doskok Ružomberčanky Murphyovej v časovej tiesni, opakovaný trestný hod Baburovej po prešľape vyvolal zasa značné vášne, pretože domáce prehrávali už len o päť bodov (27:32). Menšiu srdcovú zástavu spôsobil kôš hosťujúcej Kiššovej v záverečnej polčasovej sekunde, z čoho pramenilo vedenie Košíc 35:27, prestávková väčšia pohoda a užitočná rozvaha v polčase druhom.

Kouča Juraja Suju išlo doslova roztrhnúť od jedu pri niektorých verdiktoch rozhodcov. Plamenne s nimi diskutoval, počastoval ich rôznymi výrazmi a nešetril ani delegáta zväzu. "V záverečnej štvrtine sa množili fauly na našu adresu, ako je to možné?" položil si rečnícku otázku.

Tvrdá hra vyhovovala viac Košičankám a Ružomberčanky sadli hrobárovi na lopatu v neúčinných obranných doskokoch, na ktoré často doplácali v celej sezóne. Napriek tomu Koniareň dlho verila, že divácky 'zaerdží' v plnej paráde tak, ako v druhom zápase finálovej play off série. Keď úsilie o zvrat vrcholilo, tak Žirková, veľká osobnosť košického tímu, trafila 95 sekúnd pred koncom trojku, zvýšila stav na 57:66, a to by zlomilo krk aj vyspelejšiemu tímu. 'Ruža' napriek tomu úplne nezvädla a trénerovi Jurajovi Sujovi v bojovnosti ulahodila. "Na dievčatá som veľmi hrdý, nejaký rok už trénujem, hrával som basket a nikdy som sa nestretol s tímom, ktorý pracuje tak tvrdo a s takou morálkou."

Kapitánka MBK Ružomberok Zuzana Brezániová, so 168 cm najmenšia, po zápase obrazne povedané narástla. "V play off zápase sa nepozerá na to, koľko sa prehráva, bojuje sa až do konca a ja som hrdá na spoluhráčky, že dreli, aj preto sa naša prehra lepšie ospravedlňuje. Hlavy držíme hore, statočne sme sa držali, nevzdali sa. V konečnom dôsledku sme nezlyhali, do play off sme vkročili z tretej priečky, postúpili do finále a potrápili Košičanky, to čakal málokto. Považujeme to za úspech, po menej vydarenej sezóne sme sa očistili v playoffovom závere. Možno sme mohli ešte sériu aj natiahnuť, no dorazil nás záver druhej štvrtiny a začiatok tretej."

Nenápadne sa s Košičankami radovala aj bývalá kapitánka Lucia Kupčíková a medaila zavesená na krku jej patrila právom. Iné jej v čase materskej ani nezostávalo, len povzbudzovať a tlačiť loptu očami do koša. "Odkedy som odišla, dievčatá som sledovala, každý jeden zápas videla, vedela som, že to budú mať po odchode posíl ťažké. Potrebovali sa zohrať, mladé museli zodpovednosť zobrať do svojich rúk a dopadlo to úžasne. Som rada, že som bola súčasťou tohto tímu, aspoň sa tak cítim, že doň patrím," zasmiala sa.

Len málokto pochyboval, že titul zostal, už 11-krát v nepretržitom rade, v správnych rukách. Aj symbolike sa urobilo zadosť, práve v ružomberskej Koniarni vyrovnali Košičanky úžasnú nepretržitú zbierku titulov 'ruže'. Momentálny rovnovážny stav na tituly 11:11 napovedá, že slovenský ženský basketbal s impulzom kto z koho na motivácii neutrpí. Kto zaváha, ten sa v uhladenej podobe výrazu nenaje, hnací motor oba tímy nepochybne opäť naštartuje.

Po sezóne drží väčšinu tromfov v ruke klub z východu. Tréner Maroš Kováčik v emóciách presne vystihoval, čo sa na palubovke dialo a najmä v prvom polčase pripomínal hladného leva v klietke. V druhom ho upokojil náskok, jasný smer za rozhodujúcim víťazstvom série a pripomínal už len slastne pradúce mačiatko, občas vystrkujúce pazúriky. Spokojnosť by sa dala u neho krájať a odpadol mu aj kameň zo srdca. "Každý z nás niesol ťažké bremeno. Káder sa veľmi počas sezóny pomenil, trápili nás zranenia, z toho vyplýval aj pokles formy."

Maroš Kováčik nešetril superlatívami na adresu súpera. Odhodlanie Ružomberka sa lámalo ťažko a úplne zlomiť mu dopomohla skúsenosť. Stačilo len preletieť mladé ročníky narodenia 'ruže' a bolo jasné, kto sedel pevnejšie v sedle. "Každý titul vonia inak a ženie vpred, priznávam, teraz nám zachutil ako najsladší zákusok. Minulý rok sme sa snažili v počte titulov o dvojciferné číslo, teraz sa súperovi vyrovnať v 11-ke a v budúcej sezóne s extra motiváciou sa žiada navýšiť skóre," vykreslil silu magickej dvanástky kouč Košičaniek.