Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kučera sa vydal na profesionálnu tenisovú dráhu v roku 1992.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - Bývalý slovenský tenista Karol Kučera oslávi 4. marca 50. narodeniny. Na konte má šesť singlových titulov z turnajov ATP a štyri deblové. V januári 1998 na Australian Open sa stal prvým Slovákom v ére samostatnosti, ktorý postúpil na grandslame do semifinále dvojhry. V septembri 1998 bol svetovou šestkou. V Davisovom pohári reprezentoval Slovensko 12 rokov.
Kučera sa vydal na profesionálnu tenisovú dráhu v roku 1992. V júni 1993 absolvoval na Roland Garros grandslamovú premiéru v hlavnej súťaži. V júni 1995 získal na tráve v holandskom Rosmalene prvú trofej na mužskom profesionálnom okruhu, vo finále zdolal Švéda Andersa Järryda v dvoch tajbrejkoch. V lete 1996 štartoval premiérovo na OH. V Atlante prehral s domácim Američanom Andrem Agassim, ktorý napokon získal zlatú medailu. V októbri 1997 vybojoval v Ostrave druhý titul z podujatí ATP.
Rok 1998 bol pre Kučeru prelomový. Začal ho po boku Kariny Habšudovej víťazstvom na Hopmanovom pohári miešaných družstiev v austrálskom Perthe. Na Australian Open prišiel ovenčený turnajovým triumfom zo Sydney, kde vo finále zvíťazil nad Britom Timom Henmanom. V Melbourne mu žreb v 1. kole prisúdil Španiela Sergiho Brugueru. Kučera prešiel cez dvojnásobného víťaza Roland Garros a pod vedením trénera Miloslava Mečířa odštartoval spanilú jazdu. Vo štvrťfinále vyradil obhajcu titulu Američana Petea Samprasa a získal najcennejší skalp v kariére. V semifinále podľahol neskoršiemu víťazovi Čechovi Petrovi Kordovi.
Kučerovi sa darilo aj v ďalšom priebehu sezóny. V auguste vyhral turnaj v New Haven, ktorý bol generálkou na US Open a vo Flushing Meadows sa dostal do štvrťfinále. Štrnásteho septembra figuroval vo svetovom rebríčku ATP na šiestom mieste, čo bolo jeho kariérové maximum. V roku 1998 dosiahol Kučera celkovo 53 víťazstiev a zakončil ho ako svetová osmička. V októbri 1999 pridal na koberci v Bazileji do zbierky piaty titul na ATP Tour. V roku 2000 vyhral spoločne s Dominikom Hrbatým a Jánom Krošlákom Svetový pohár družstiev v Düsseldorfe. Na OH 2000 v Sydney postúpil s Hrbatým do štvrťfinále štvorhry.
Jeho ďalšiu kariéru poznačili zranenia zápästia a ramena. V roku 2003 získal v Kodani šiesty singlový titul na okruhu ATP po finálovom triumfe nad Belgičanom Olivierom Rochusom a vrátil sa do najlepšej svetovej päťdesiatky. Na OH 2004 v Aténach prehral v 1. kole s Rusom Maratom Safinom. Kariéru ukončil v decembri 2005 po finále Davisovho pohára, v ktorom Slovensko prehralo v bratislavskom NTC s Chorvátskom 2:3. V auguste 2006 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Po skončení kariéry Kučera odovzdával svoje skúsenosti mladým hráčom. V marci 2020 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a v júni ho vymenovali za splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport. V súčasnosti pôsobí ako tréner slovenského daviscupového reprezentanta Lukáša Kleina, ktorého chce dostať do elitnej svetovej stovky.
Kučera sa vydal na profesionálnu tenisovú dráhu v roku 1992. V júni 1993 absolvoval na Roland Garros grandslamovú premiéru v hlavnej súťaži. V júni 1995 získal na tráve v holandskom Rosmalene prvú trofej na mužskom profesionálnom okruhu, vo finále zdolal Švéda Andersa Järryda v dvoch tajbrejkoch. V lete 1996 štartoval premiérovo na OH. V Atlante prehral s domácim Američanom Andrem Agassim, ktorý napokon získal zlatú medailu. V októbri 1997 vybojoval v Ostrave druhý titul z podujatí ATP.
Rok 1998 bol pre Kučeru prelomový. Začal ho po boku Kariny Habšudovej víťazstvom na Hopmanovom pohári miešaných družstiev v austrálskom Perthe. Na Australian Open prišiel ovenčený turnajovým triumfom zo Sydney, kde vo finále zvíťazil nad Britom Timom Henmanom. V Melbourne mu žreb v 1. kole prisúdil Španiela Sergiho Brugueru. Kučera prešiel cez dvojnásobného víťaza Roland Garros a pod vedením trénera Miloslava Mečířa odštartoval spanilú jazdu. Vo štvrťfinále vyradil obhajcu titulu Američana Petea Samprasa a získal najcennejší skalp v kariére. V semifinále podľahol neskoršiemu víťazovi Čechovi Petrovi Kordovi.
Kučerovi sa darilo aj v ďalšom priebehu sezóny. V auguste vyhral turnaj v New Haven, ktorý bol generálkou na US Open a vo Flushing Meadows sa dostal do štvrťfinále. Štrnásteho septembra figuroval vo svetovom rebríčku ATP na šiestom mieste, čo bolo jeho kariérové maximum. V roku 1998 dosiahol Kučera celkovo 53 víťazstiev a zakončil ho ako svetová osmička. V októbri 1999 pridal na koberci v Bazileji do zbierky piaty titul na ATP Tour. V roku 2000 vyhral spoločne s Dominikom Hrbatým a Jánom Krošlákom Svetový pohár družstiev v Düsseldorfe. Na OH 2000 v Sydney postúpil s Hrbatým do štvrťfinále štvorhry.
Jeho ďalšiu kariéru poznačili zranenia zápästia a ramena. V roku 2003 získal v Kodani šiesty singlový titul na okruhu ATP po finálovom triumfe nad Belgičanom Olivierom Rochusom a vrátil sa do najlepšej svetovej päťdesiatky. Na OH 2004 v Aténach prehral v 1. kole s Rusom Maratom Safinom. Kariéru ukončil v decembri 2005 po finále Davisovho pohára, v ktorom Slovensko prehralo v bratislavskom NTC s Chorvátskom 2:3. V auguste 2006 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Po skončení kariéry Kučera odovzdával svoje skúsenosti mladým hráčom. V marci 2020 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a v júni ho vymenovali za splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport. V súčasnosti pôsobí ako tréner slovenského daviscupového reprezentanta Lukáša Kleina, ktorého chce dostať do elitnej svetovej stovky.
