Bratislava 1. apríla (TASR) - Zranenie svalu na ľavom ramene vyradilo slovenského vodného slalomára Jakuba Grigara z prípravy na tri až štyri týždne. Vynechal preto aj sústredenie slovenskej reprezentácie na olympijskej vode v Paríži. Do začiatku Hier XXXIII. olympiády je však ešte dosť času a obhajca striebra z Tokia môže zameškané dobehnúť, informoval portál olympic.sk.

Grigar sa zranil počas sústredenia na ostrove Reunion. Na ostrov v Indickom oceáne prišiel po štyroch mesiacoch zimnej prípravy, ktorú označil za najlepšiu v doterajšej kariére. Pôvodne sa tam mal na vode pripravovať štyri týždne, ale už po desiatich dňoch sa ozval sval v ľavom ramene. Bolesť mu neumožňovala ďalej trénovať. Dal si štvordňovú pauzu. Keďže sa zdravotný stav nezlepšil, absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktorá odhalila 2,5 cm dlhú trhlinu vo svale. Sústredenie predčasne ukončil a vynechal aj ďalšie v Paríži.

"Zranenie mierne skomplikovalo moju olympijskú cestu. Už som mal mať najazdených dosť hodín na divokej vode. Športovci si nemôžu dovoliť vynechať tréningy. Telo bolí každý deň, vždy iná jeho časť. Nie vždy sa vám podarí rozoznať, ktorá bolesť je nebezpečná. Často trénujeme cez bolesť. Rovnako som to robil aj ja, až mi sval povedal, že už má toho dosť. Na tréningu som pocítil vibráciu a magnetická rezonancia odhalila natrhnutie svalu," uviedol Grigar pre olympic.sk. Dvadsaťsedemročný kajakár s tímom preto vymysleli alternatívny tréningový plán, aby si udržal aspoň časť zo základov, ktoré získal počas zimnej prípravy. Postihnuté miesto však nemôže zaťažovať.

Jeho účasť na hrách v Paríži nie je ohrozená. "Do olympijských hier je času dosť. Je pravda, že teraz mám od divokej vody úplný pokoj. Zameškané ešte môžem dobehnúť. S celým tímom spravím všetko preto, aby súčasné zranenie neobmedzilo moju výkonnosť. Štyri mesiace sú dostatočne dlhý čas, aby som sa stopercentne pripravil na olympijské hry,“ verí 26-ročný Grigar. Do Ria de Janeiro 2016 cestoval ako mladík bez väčších skúseností, do Tokia 2020 už ako ostrieľaný kajakár. Do Paríža 2024 pôjde už aj ako otec rodiny. Zranenie vníma ako ďalšiu prekážku na ceste za splnením osobných ambícií: "Musím sa s ňou popasovať. Už som čakal, že budem naplno zarezávať. Každé jedno zranenie je nečakané, aj toto.“

Tréning napriek zraneniu nevynechal ani počas veľkonočných sviatkov. Počas nich si však vychutnal aj tradície, ktoré patria k Liptovu: "Odmalička nás rodičia viedli k tomu, že tradície je potrebné dodržiavať. U nás sa počas Veľkej noci vždy šibalo i polievalo. Manželku i dcérku som však doteraz nezlial, som k nim slušný."