80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Známe klišé hovorí, že čas je relatívny, v prípade Grosjeana to však platilo na sto percent.
Autor TASR
,aktualizované Sachir 2. decembra (TASR) – Francúzskeho jazdca F1 Romaina Grosjeana v stredu prepustili z nemocnice. Brány zdravotníckeho zariadenia opustil iba tri dni po tom, čo takmer zhorel v kokpite svojho auta počas Veľkej ceny Bahrajnu.
„Videl som smrť až príliš zblízka. Nemôžete niečo také zažiť a byť tou istou osobou," vyhlásil Grosjean pre AFP a prezradil, že zo zlého zážitku zatiaľ nepociťuje traumu, hoci sa to môže zmeniť. „Práve teraz nemám nočné mory, zlé myšlienky, či chvíle strachu. Neznamená to však, že ich mať nebudem, preto o tom budem aj naďalej rozprávať," pripustil Grosjean.
Jazdec tímu Haas teraz bude čeliť najmä otázkam, či sa ešte mieni vrátiť do motoristického seriálu. „Moja budúcnosť nie je iba o tom, či sa bojím, že sa to môže stať opäť. Pôjde aj o tých, na ktorých mi záleží. Nechcem, aby si týmto museli znovu prejsť."
Grosjean narazil v úvode VC Bahrajnu do bariéry po tom, ako mal menšiu kolíziu s Daniilom Kvjatom. Monopost sa po náraze rozlomil na dve časti a okamžite začal horieť. Tridsaťštyriročný pilot Haasu po približne polminúte dokázal z horiaceho kokpitu vyskočiť, z hrozivo vyzerajúcej nehody vyviazol s menšími popáleninami, najmä na rukách.
"Povedal by som, že som rád, že žijem a už vidím veci inak. Na druhej strane, rád by som sa vrátil do monopostu, najlepšie v Abú Zabí," citoval pretekára web BBC. Grosjean v rozhovore priblížil detaily nehody, keď vo vnútri horiaceho auta strávil takmer tridsať sekúnd: "Vyviaznuť z plameňov je niečo, čo vás poznačí na celý život. Neviem, či existujú zázraky a či to bola táto situácia, ale asi vtedy nenadišiel môj čas," povedal 34-ročný Grosjean.
Známe klišé hovorí, že čas je relatívny, v prípade Grosjeana to však platilo na sto percent: "Mal som pocit, že som tam bol dlhšie ako 28 sekúnd. Priezor sa mi sfarbil do oranžova a všade bol oheň. V tej chvíli som myslel na mnoho vecí, spomenul som si aj na Nikiho Laudu a pomyslel si, že takto to nemôže skončiť. Nie teraz, nechcel som, aby sa môj príbeh skončil takto. A samozrejme moje deti. Povedal som si, že sa musím dostať von. Vložil som ruky priamo do plameňov a cítil rozžeravený rám vozidla, potom som vyliezol von a niekto ma schmatol za kombinézu, vtedy som vedel, že to mám za sebou."
„Videl som smrť až príliš zblízka. Nemôžete niečo také zažiť a byť tou istou osobou," vyhlásil Grosjean pre AFP a prezradil, že zo zlého zážitku zatiaľ nepociťuje traumu, hoci sa to môže zmeniť. „Práve teraz nemám nočné mory, zlé myšlienky, či chvíle strachu. Neznamená to však, že ich mať nebudem, preto o tom budem aj naďalej rozprávať," pripustil Grosjean.
Jazdec tímu Haas teraz bude čeliť najmä otázkam, či sa ešte mieni vrátiť do motoristického seriálu. „Moja budúcnosť nie je iba o tom, či sa bojím, že sa to môže stať opäť. Pôjde aj o tých, na ktorých mi záleží. Nechcem, aby si týmto museli znovu prejsť."
Grosjean narazil v úvode VC Bahrajnu do bariéry po tom, ako mal menšiu kolíziu s Daniilom Kvjatom. Monopost sa po náraze rozlomil na dve časti a okamžite začal horieť. Tridsaťštyriročný pilot Haasu po približne polminúte dokázal z horiaceho kokpitu vyskočiť, z hrozivo vyzerajúcej nehody vyviazol s menšími popáleninami, najmä na rukách.
"Povedal by som, že som rád, že žijem a už vidím veci inak. Na druhej strane, rád by som sa vrátil do monopostu, najlepšie v Abú Zabí," citoval pretekára web BBC. Grosjean v rozhovore priblížil detaily nehody, keď vo vnútri horiaceho auta strávil takmer tridsať sekúnd: "Vyviaznuť z plameňov je niečo, čo vás poznačí na celý život. Neviem, či existujú zázraky a či to bola táto situácia, ale asi vtedy nenadišiel môj čas," povedal 34-ročný Grosjean.
Známe klišé hovorí, že čas je relatívny, v prípade Grosjeana to však platilo na sto percent: "Mal som pocit, že som tam bol dlhšie ako 28 sekúnd. Priezor sa mi sfarbil do oranžova a všade bol oheň. V tej chvíli som myslel na mnoho vecí, spomenul som si aj na Nikiho Laudu a pomyslel si, že takto to nemôže skončiť. Nie teraz, nechcel som, aby sa môj príbeh skončil takto. A samozrejme moje deti. Povedal som si, že sa musím dostať von. Vložil som ruky priamo do plameňov a cítil rozžeravený rám vozidla, potom som vyliezol von a niekto ma schmatol za kombinézu, vtedy som vedel, že to mám za sebou."
