Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reprezentačný dres si po prvýkrát obliekla v osemnástich rokoch na pretekoch olympijských nádejí vo východonemeckom Rostocku.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Majsterka sveta, bronzová olympijská medailistka a svetová rekordérka, tým všetkým sa môže popýšiť jedna z najlepších guliarok histórie - Helena Fibingerová. Navyše, na halových európskych šampionátoch vybojovala osem titulov a jej výkon 22,50 m z roku 1977 dodnes nikto neprekonal. V sobotu 13. júla oslávi 75 rokov.
Často zavítala aj do Bratislavy, kde v rokoch 1972 až 1987 súťažila na populárnom atletickom mítingu P-T-S. Vo vrhu guľou má na tomto mítingu na svojom konte rekordných štrnásť víťazstiev.
"Som z moravsko-slovenského pomedzia, na Slovensko to máme čoby kameňom dohodil. Ja Slovákov milujem, mala som tam a mám tam priateľov. Vždy to bol zážitok, keď som mohla ísť do Bratislavy, ´pétéeska´ bola vždy nezmazateľne zaradená v mojom scenári, bola úžasná," zaspomínala si pre TASR.
Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice. Do tajov atletiky ju v Uherskom Ostrohu zasvätil miestny učiteľ telesnej výchovy Vladimír Přílezský a susedka, atlétka Jiřina Gottwaldová-Buchtová. Od roku 1964 trénovala v Spartaku Uherské Hradiště, ale už nasledujúci rok sa presunula do Gottwaldova (dnešného Zlína), kde pôsobila v rokoch 1965 - 1967.
Do vítkovického športového strediska prestúpila po maturite v roku 1968. Pôsobila v ňom až do roku 1988, pričom väčšinu času ju trénoval viacnásobný majster Československa vo vrhu guľou Jaroslav Šmíd (1934 - 2021), ktorý sa stal v roku 1977 jej manželom. Práve v tomto klube dosiahla v nasledujúcich dvoch desaťročiach mimoriadne úspechy.
Reprezentačný dres si po prvýkrát obliekla v osemnástich rokoch na pretekoch olympijských nádejí vo východonemeckom Rostocku. Prvý titul majsterky Československa vo vrhu guľou získala v roku 1970 v Ostrave výkonom 16,41 m. V rokoch 1972 až 1977 ako prvá československá guliarka prekonala postupne hranicu 17, 18, 19, 20, 21 aj 22 metrov.
Počas svojho debutu pod piatimi kruhmi skončila v roku 1972 v Mníchove na siedmom mieste. Najlepší výsledok dosiahla na LOH 1976 v Montreale, kde ju výkon 20,67 metra z piatej série vyniesol na bronzovú priečku.
Na premiérových majstrovstvách sveta v atletike sa stala v roku 1983 v Helsinkách historicky prvou majsterkou sveta vo vrhu guľou - 12. augusta získala titul posledným pokusom, ktorý meral 21,05 metra.
Najúspešnejším podujatím, pokiaľ ide o počet medailových úspechov, sa stali pre Fibingerovú majstrovstvá Európy v hale. K ôsmim titulom (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985), pridala ešte tri striebra, čo z nej robí najúspešnejšiu atlétku v histórii halových majstrovstiev Európy.
Neuveriteľných 46 rokov držala výkonom 22 metrov 50 centimetrov halový svetový rekord vo vrhu guľou, ktorý vytvorila v Jablonci nad Nisou vo februári 1977. Postupne sa stal dokonca najstarším historickým výkonom. Koncom minulého roku ale oň prišla a to potom, ako medzinárodná federácia Svetová atletika oficiálne zlúčila výkony v hale a vonku a v nových tabuľkách ju preskočila sovietska guliarka Natália Lisovská, ktorá vrhla vonku v roku 1987 o 13 centimetrov viac. "Ja nad niektorými rozhodnutiami Svetovej atletiky mierne povyťahujem obočie. Aby som vám povedala úprimne, pripadá vám veľký rozdiel v tom, že niečo sa uvádza ako absolútne najlepší svetový výkon všetkých čias a niečo ako svetový rekord v hale? Ja mám pocit, že je to prakticky rovnaké, ten výkon nemôže predsa nikto vymazať," uviedla guliarka.
Počas dvadsiatich rokov strávených vo vrhačskom kruhu si vybojovala celkove 29 titulov majsterky Československa, pričom vytvorila 25 národných rekordov. Jedna z najlepších guliarok atletickej histórie ukončila mimoriadne úspešnú kariéru v roku 1988 vo veku 39 rokov.
Helena Fibingerová, ktorej v roku 2015 český prezident Miloš Zeman udelil medailu Za zásluhy, zostala atletike verná aj po skončení aktívnej činnosti. Už 35 rokov pôsobí ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o. Okrem toho vlastní na Morave, spolu s novým partnerom, pekáreň.
Často zavítala aj do Bratislavy, kde v rokoch 1972 až 1987 súťažila na populárnom atletickom mítingu P-T-S. Vo vrhu guľou má na tomto mítingu na svojom konte rekordných štrnásť víťazstiev.
"Som z moravsko-slovenského pomedzia, na Slovensko to máme čoby kameňom dohodil. Ja Slovákov milujem, mala som tam a mám tam priateľov. Vždy to bol zážitok, keď som mohla ísť do Bratislavy, ´pétéeska´ bola vždy nezmazateľne zaradená v mojom scenári, bola úžasná," zaspomínala si pre TASR.
Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice. Do tajov atletiky ju v Uherskom Ostrohu zasvätil miestny učiteľ telesnej výchovy Vladimír Přílezský a susedka, atlétka Jiřina Gottwaldová-Buchtová. Od roku 1964 trénovala v Spartaku Uherské Hradiště, ale už nasledujúci rok sa presunula do Gottwaldova (dnešného Zlína), kde pôsobila v rokoch 1965 - 1967.
Do vítkovického športového strediska prestúpila po maturite v roku 1968. Pôsobila v ňom až do roku 1988, pričom väčšinu času ju trénoval viacnásobný majster Československa vo vrhu guľou Jaroslav Šmíd (1934 - 2021), ktorý sa stal v roku 1977 jej manželom. Práve v tomto klube dosiahla v nasledujúcich dvoch desaťročiach mimoriadne úspechy.
Reprezentačný dres si po prvýkrát obliekla v osemnástich rokoch na pretekoch olympijských nádejí vo východonemeckom Rostocku. Prvý titul majsterky Československa vo vrhu guľou získala v roku 1970 v Ostrave výkonom 16,41 m. V rokoch 1972 až 1977 ako prvá československá guliarka prekonala postupne hranicu 17, 18, 19, 20, 21 aj 22 metrov.
Počas svojho debutu pod piatimi kruhmi skončila v roku 1972 v Mníchove na siedmom mieste. Najlepší výsledok dosiahla na LOH 1976 v Montreale, kde ju výkon 20,67 metra z piatej série vyniesol na bronzovú priečku.
Na premiérových majstrovstvách sveta v atletike sa stala v roku 1983 v Helsinkách historicky prvou majsterkou sveta vo vrhu guľou - 12. augusta získala titul posledným pokusom, ktorý meral 21,05 metra.
Najúspešnejším podujatím, pokiaľ ide o počet medailových úspechov, sa stali pre Fibingerovú majstrovstvá Európy v hale. K ôsmim titulom (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985), pridala ešte tri striebra, čo z nej robí najúspešnejšiu atlétku v histórii halových majstrovstiev Európy.
Neuveriteľných 46 rokov držala výkonom 22 metrov 50 centimetrov halový svetový rekord vo vrhu guľou, ktorý vytvorila v Jablonci nad Nisou vo februári 1977. Postupne sa stal dokonca najstarším historickým výkonom. Koncom minulého roku ale oň prišla a to potom, ako medzinárodná federácia Svetová atletika oficiálne zlúčila výkony v hale a vonku a v nových tabuľkách ju preskočila sovietska guliarka Natália Lisovská, ktorá vrhla vonku v roku 1987 o 13 centimetrov viac. "Ja nad niektorými rozhodnutiami Svetovej atletiky mierne povyťahujem obočie. Aby som vám povedala úprimne, pripadá vám veľký rozdiel v tom, že niečo sa uvádza ako absolútne najlepší svetový výkon všetkých čias a niečo ako svetový rekord v hale? Ja mám pocit, že je to prakticky rovnaké, ten výkon nemôže predsa nikto vymazať," uviedla guliarka.
Počas dvadsiatich rokov strávených vo vrhačskom kruhu si vybojovala celkove 29 titulov majsterky Československa, pričom vytvorila 25 národných rekordov. Jedna z najlepších guliarok atletickej histórie ukončila mimoriadne úspešnú kariéru v roku 1988 vo veku 39 rokov.
Helena Fibingerová, ktorej v roku 2015 český prezident Miloš Zeman udelil medailu Za zásluhy, zostala atletike verná aj po skončení aktívnej činnosti. Už 35 rokov pôsobí ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o. Okrem toho vlastní na Morave, spolu s novým partnerom, pekáreň.
