Praha/Bratislava 3. mája (TASR) - Zákerná choroba nedopriala prvej dáme svetovej, československej a českej športovej gymnastiky osláviť tohtoročné okrúhle jubileum. Dnes by jedna z najúspešnejších gymnastiek na svete Věra Čáslavská mala 75 rokov.
Držiteľka siedmich zlatých, štyroch strieborných olympijských medailí, troch zlatých a troch strieborných medailí z majstrovstiev sveta a jedenástich zlatých medailí z majstrovstiev Európy (ME) nebola známa len výnimočnými športovými výkonmi, ale aj odvážnymi postojmi či dramatickým životným príbehom. Svoj život už ako dáma v zrelom veku zhodnotila slovami: "Ľudský život je stále hore a dole. Niekto má tu sínusoidu miernejšiu. U mňa boli medzi jej vrcholmi priepastné rozdiely".
Spolu s ruskou gymnastkou Larisou Latyninovou je jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať dve zlaté medaily vo viacboji na dvoch olympiádach za sebou. V roku 1968 ju dokonca vyhlásili za najlepšiu športovkyňu na svete a zároveň sa stala aj druhou najpopulárnejšou ženou planéty, hneď po Jacqueline Kennedyovej.
Věra Čáslavská sa narodila 3. mája 1942 v hlavnom meste bývalého Československa v Prahe (dnes hlavné mesto Česka). Športu či telesnej aktivite sa venovala od útleho detstva. Ako malé dievča si obúvala nielen baletné špičky alebo cvičky, ale aj korčule. V kariére krasokorčuliarky ju zastavilo zranenie. Mala vtedy necelých 15 rokov a uvažovala aj o kariére cirkusovej akrobatky. Mama ju však zaviedla do telocvične k vtedajšej úspešnej českej (československej) športovej gymnastke Eve Bosákovej, olympijskej víťazke a majsterke sveta a športová gymnastika sa stala Čáslavskej osudom.
Česká gymnastka Věra Čáslavská, archívne foto.Foto: TASR
Svoju výnimočnú kariéru odštartovala vo veku 16 rokov na svetovom šampionáte v Moskve. Československo vtedy skončilo vo viacboji druhé a Čáslavská vo viacboji jednotlivkýň ôsma. V tom istom roku 1958 skončila druhá zhodou okolností za Bosákovou na domácich majstrovstvách. O rok neskôr na ME v poľskom Krakove prišli už jej prvé veľké medaily - zlato za kladinu a striebro za preskok.
Svoju prvú olympiádu absolvovala v roku 1960 v talianskom Ríme, kde sa stala členkou strieborného československého tímu a v individuálnych súťažiach skončila ôsma vo viacboji a šiesta na kladine.
Potom prišli dve olympiády, ktoré ju vyniesli na svetové výslnie. V roku 1964 cestovala na olympijské hry do japonského Tokia. Odkiaľ si priniesla nielen tri zlaté medaile za viacboj jednotlivcov, preskok a kladinu, ale aj uznanie od mnohých Japoncov. Na pamiatku dostala aj samurajský meč a na audiencii ju prijal aj samotný japonský cisár. Japonci na legendárnu gymnastku nezabudli ani po mnohých rokoch. V roku 2010 dostala vysoké štátne japonské vyznamenanie - Rad vychádzajúceho slnka.
V roku 1968 sa v Mexiku konali OH a Časlávská mala patriť medzi hlavné hviezdy. Na olympiádu takmer neodletela, lebo podpísala petíciu Dvetisíc slov, čím vyjadrila odmietavý postoj k okupácii vtedajšieho Československa vojskami Varšavskej zmluvy na čele s vtedajším Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Odmietavý postoj vyjadrovala aj počas gymnastickej súťaže. Nehovorila s gymnastkami zo ZSSR a na stupňoch víťazov počas hymny ZSSR odvrátila od svojej sovietskej súperky hlavu smerom do zeme. Z horúceho Mexika si odniesla nielen štyri zlaté medaily (viacboj, preskok, bradlá, prostné) a striebro za kladinu a v tímovej súťaži, ale aj manžela. Počas olympiády sa vydala za českého olympionika a bežca na stredné trate Josefa Odložila.
Svoje dve zlaté medaily z olympijských hier v Tokiu 1964 a Mexiku 1968 odovzdala v piatok 13. septembra 2013 v Bratislave do zbierky SZTK - Múzea telesnej kultúry v SR legendárna česko-slovenská športová gymnastka Věra Čáslavská (na snímke).Foto: TASR/Martin Baumann
Po návrate do vlasti ju za jej konanie, ktoré ocenil takmer celý svet, nečakali ovácie. Vtedajšia československá štátna moc jej nič nedarovala. Po mexickej olympiáde sa jej aktívna športová kariéra uzavrela. Začala sa venovať trénerstvu, pri ktorom jej štátna moc robila rôzne prekážky. Aj preto väčšiu časť energie presmerovala na dcéru Radku a syna Martina.
V roku 1979 sa jej však podarilo vycestovať aj s rodinou na dvojročnú trénerskú stáž do Mexika. Venovala sa mexickým gymnastickým talentom a dokonca natočila aj seriál Cvičme s Věrou. Osud jej však nedoprial pokoj. Začala sa kríza v jej manželstve, ktorá po 19 rokoch vyústila do rozvodu.
November 1989 privítala Čáslavská ako mnohí ľudia v bývalom Československu s nadšením. Na niekoľko rokov sa stala predsedníčkou Československého a po roku 1993 Českého olympijského výboru. V rokoch 1995-2001 bola aj členkou Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Od roku 1990 do roku 1992 bola poradkyňou vtedajšieho prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla.
V auguste 1993 ju postihla tragédia. Jej bývalý manžel Odložil tragicky zahynul a z jeho smrti bol obvinený syn Martin, ktorý na základe Havlovej milosti nešiel do väzenia. Po udalostiach sa Čáslavská utiahla z verejného života. Trpela depresiami, z ktorých sa aj vďaka svojej silnej vôli dostala v roku 2007, kedy sa vrátila do verejného života. V českých prezidentských voľbách v roku 2013 napríklad podporovala kandidáta Karla Schwarzenberga a výrazne protestovala voči kandidátom Milošovi Zemanovi a Janovi Fischerovi pre ich členstvo v bývalej Komunistickej strane Československa (KSČ).
Spomínaná sínusoida sa v roku 2015 vychýlila zase prudko nadol, keď Věre Čáslavskej diagnostikovali rakovinu, ktorej 30. augusta 2016 podľahla v Prahe.
