Prešov 5. februára (TASR) - Pre hlúpy faul, ktorý už mnohokrát oľutoval, musel pivot Tatrana Prešov Michal Kopčo sledovať odvetný zápas finále Slovenského pohára iba z tribúny. Prešovčania však v náročnej pozícii finálový dvojzápas proti Hlohovcu zvládli a Kopčova radosť zo zisku Slovenského pohára bola o to väčšia.

Prebiehala 47. minúta prvého finálového zápasu medzi Hlohovcom a Prešovom, keď Kopčovi rupli nervy. Ľubomíra Ďuriša, ktorý krátko predtým zvýšil náskok domácich na rozdiel štyroch gólov, fauloval nevyberaným spôsobom. Červená karta bola samozrejmou reakciou rozhodcu a Kopčovi i trénerovi hostí Rastislavovi Trtíkovi bolo jasné, že Prešovčania budú mať v odvete o ďalšieho skúseného hráča menej. "Poučil som sa, to je jasné," priznal Kopčo pre TASR. "Ľutujem to, lebo to sa nerobí. Aj takto cez médiá by som sa chcel ešte raz všetkým ospravedlniť. Ľubovi Ďurišovi som už podal ruku. Keď som hrával v Nemecku, bol som pomerne často vylučovaným hráčom. Prvý rok som bol nováčik a veľa som si dovoľoval. Chcel som si spraviť meno. Mojím vzorom bol Oliver Roggisch, ktorý asi každý zápas dostal červenú kartu. Išlo to so mnou, no nevyplatilo sa to. Druhý rok si už rozhodcovia dávali na mňa pozor," priznal Kopčo.

Dôrazný pivot práve v deň inkriminovaného zápasu (27. januára) oslavoval 28. narodeniny. Namiesto prijímania gratulácií a pokojných myšlienok na odvetný zápas si celú cestu späť do Prešova spytoval svedomie. "Urobil som si také narodeniny, že som ich preplakal v autobuse. Hrali sme v útoku. Mal som dve šance, v jednej som dostal bombu do hlavy a nikto si to nevšimol. Potom prišlo to, že ma "Ďuriško" obstrelil a keď som sa vracal, tak som ho nezmyselne potkol. 'Vyžral' som si to, aj moja manželka mi o tom povedala svoje," doplnil Kopčo.

Pred odvetným zápasom finále Slovenského pohára si veľmi želal, aby jeho absencia nebola príliš citeľná. Mladíci, ktorí nahradili nielen Kopča, ale aj ďalšieho pivota Andreja Petra, si svoje miesto zastali a postarali sa o desiaty pohárový triumf Tatrana v rade. Odchody skúsených hráčov Prešova sú v týchto dňoch na dennom poriadku. Preč je nielen Petro, ale aj Radoslav Antl, na zahraničných skusoch bol i Oliver Rábek. Myšlienky na zmenu pôsobiska netají ani Michal Kopčo, ale ako sám vraví, všetko je vecou dohody. "Mal som nejaké ponuky, ale po debate s manažérom Brankom Benkom i pánom Chmeliarom sme sa dohodli, že do konca sezóny zostanem. Uvidíme, čo bude na ďalšiu sezónu. Cez môjho manažéra sa mi ozvali štyri bundesligové mužstvá a vyzerá to veľmi dobre. Už mám vek 28 rokov a sám seba už beriem za starého. Ešte mám možnosť zarobiť si niečo v zahraničí, ukázať čo vo mne je a zdokonaľovať sa v tomto športe. Všetko je o ponuke, o rokovaní. Je to na mne, ako sa rozhodnem," rozhovoril sa prešovský pivot.

Nie je tajomstvom, že podmienky na Slovensku sa s tými v nemeckej Bundeslige nedajú porovnávať. "Je to aj o tom. Beriem však zreteľ aj na rodinu, deti. Kúpil som si v Prešove domček a uvažujem ako ďalej. Ozvalo sa mi z Nemecka mužstvo, ktoré chce ísť na budúcu sezónu vysoko. Viem, že nebudem hrať hádzanú navždy, mám už aj nejaký vek. Uvidíme, ako to napokon dopadne," dodal Kopčo.

Aj napriek silnému vábeniu najmä z Nemecka úplne nezavrhol ani možnosť zotrvania v Prešove. Lákavá je najmä vidina Ligy majstrov, v ktorej to Prešovčanom príliš nešlo. "Na budúci týždeň mám stretnutie so šéfom prešovského klubu, s ktorým si povieme čo a ako plánuje v nasledujúcej sezóne. Liga majstrov je pozitívom, aj keď tentoraz nám nevyšla. Pritom sme mali naozaj hrateľnú skupinu. Mali sme niekoľko zranených hráčov, ktorí to zvyčajne ťahajú a na tom to stroskotalo. Vrátil som sa do Prešova aj preto, že chcem hrať Ligu majstrov. Môj otec má však rakovinu a aj to bol dôvod, pre ktorý som sa vrátil z Nemecka. Chcel som mu pomôcť a môžem si zaklopať, že to teraz vyzerá veľmi dobre. Podarilo sa nám docieliť, aby lekárovi na zákroky chodieval každé tri mesiace. Zlepšilo sa mu to natoľko, že už stačí iba každých päť mesiacov a dúfame, že docielime, že bude stačiť každých osem," prezradil Michal Kopčo pre TASR.

Nemeckú súťaž už v minulosti okúsil vo farbách VfL Gummersbach, ambície hrať jednu z najprestížnejších svetových súťaží však zostávajú. "Mojím snom bolo hrať Bundesligu. Asi som si v nej urobil dobré meno, keď sa odrazu ozvali mužstvá a majú ambície ma angažovať. Prečo to nevyužiť? Beriem však ohľad na viac vecí. V Nemecku som prežil krásne dva roky. Neskutočná starostlivosť o hráčov však bola aj v Záhrebe, prístup lekárov, možnosti pre deti, využívanie hráčov pre marketingové aktivity klubu. To všetko bolo krásne. Ja som len ďakoval manažérovi klubu, že sa mi ozval," priznal Kopčo.